Mladí z hlavných miest sa cítia byť Čechoslovákmi

Viacero mladých Bratislavčanov a Pražanov sa aj napriek, tomu že od rozdelenia Československa ubehlo už desať rokov, cíti byť Čechoslovákmi. Hovoria o tom výsledky medzinárodného výskumu zameraného na vzťah mladých ľudí k občianstvu a európskej identite, ktorý organizovala Slovenská akadémia vied v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom.

V bratislavskej a pražskej skupine, ktoré sa skladali zo 400 respondentov vo veku od 18 do 24 rokov, tak odpovedalo takmer 20 percent z nich. V bratislavskej vzorke vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí je to až 25 percent.

Výsledky výskumu svedčia o tom, že mladí ľudia v oboch mestách majú skôr občianske ako etnické vnímanie občianstva. Vyše 90 percent si myslí, že by mal človek, žiadajúci o slovenské alebo české občianstvo, rešpektovať zákony a inštitúcie týchto krajín. Viac ako 60 percent je presvedčených, že by mal hovoriť ich štátnym jazykom. Len málo z opýtaných si myslí, že by takýto človek mal mať slovenských alebo českých predkov alebo sa narodiť v týchto krajinách. Väčšina Bratislavčanov a Pražanov by nemala problém prijať imigrantov z členských krajín Európskej únie (EÚ). Menej z nich by však prijalo akýchkoľvek utečencov žiadajúcich o politický azyl.

Projekt Mládež a európska identita financovaný Európskou komisiou zisťuje, ako mladí ľudia vnímajú a prežívajú svoju identitu, občianstvo, väzby na lokálne spoločenstvo, národ a Európu.