Expedícia do Antarktídy je drahá - drahší je len let do vesmíru

Peter Valušiak ako prvý Slovák stál už na južnom póle v roku 1996. Známy je však predovšetkým výnimočným prechodom naprieč severným polom z Ruska do Kanady bez vonkajšej pomoci za 118 dní z roku 1998.

V utorok bolo na južnom póle mínus päťdesiatštyri. "Mám rád teplo, ale viem sa vytrápiť - naučil som sa to od Rusov, s ktorými som absolvoval viacero akcií," tvrdil slovenský polárnik Peter Valušiak zopár hodín pred tým, ako sa včera večer vydal na cestu do kráľovstva ľadu a tučniakov.

Tridsaťsedemročný cestovateľ a horolezec si naprojektoval zatiaľ nikým neabsolvovaný prechod Antarktídou cez jeho najvyšší, takmer päťtisícový vrch Mount Vinson (4897 m n.m.). Až na jeho vrchol ho budú sprevádzať českí horolezci Vladimír Nosek i Zdeněk Hrubý, ktorým Mt. Vinson chýba do zbierky najvyšších vrchov všetkých svetadielov, ba aj chýrny slovenský filmár Pavol Barabáš. Potom už Valušiak zostane sám a pokúsi sa o unikátny autonómny prechod kontinentu, ktorý nie je len zo všetkých najchladnejší, ale aj najvyšší. Priemerná nadmorská výška Antarktídy dosahuje 2200 m a samotný južný pól leží v 2765 metroch.

Valušiak stál na južnom póle ako prvý Slovák už v januári 1996 v rámci výpravy vedenej Emilom Fornayom. "Keby sa nám vtedy s Rusmi Čukovom a Kuželevským podarilo dokončiť to, čo sme začali, táto expedícia by nebola," priznáva Valušiak. Teraz si chce splniť dávnu túžbu "priblížiť sa k amundsenovcom", ktorých má vo veľkej úcte. Práve Nór Amundsen v roku 1911 vyhral súboj o prvenstvo na tomto póle - o 34 dní predbehol Angličana Scotta. Slovenský polárnik mal v pláne prechod krížom Antarktídou už pred tromi rokmi, ale na poslednú chvíľu po odskočení sponzora pokus odvolal. "Teraz som si povedal buď-alebo. Ideme napriek tomu, že náklady hradíme vlastne len z vlastných zdrojov a vďaka úverom, ktoré sme si vzali," vraví. Len zámorskej agentúre ALE, ktorá monopolne zabezpečuje lety z Čile na antarktickú základňu Patriot Hills a späť, musela expedícia zaplatiť takmer 300-tisíc dolárov. "Antarktída je drahá, drahší je len let do vesmíru," smeje sa Valušiak. Peter je vyrovnane pôsobiaci muž, ale v dohadovaní s agentúrou nastala chvíľa, v ktorej udrel do stola a povedal dosť, nikam necestujeme. "Používali vydieračské spôsoby, zneužívali, že sme z Východu," tvrdí.

Práve v dôsledku monopolu na šiesty kontinent bude Valušiak pod tlakom času. "Agentúra likviduje kemp Patriot Hills 26. januára, dovtedy musím byť späť, lebo za každý deň predĺženia účtuje 25-tisíc dolárov," vysvetľuje, prečo sa bude musieť ponáhľať. "Nemám však osemnásť, preto neprekročím hranicu rizika." Priznáva, že pred cieľom má väčší rešpekt ako pred ktorýmkoľvek z doterajších. "Bojím sa najmä trhlín - ak by som aj so saňami do niektorej spadol, sám by som sa z nej s ťažkosťami dostával a prílet záchranárov by prichádzal do úvahy až po niekoľkých dňoch," konštatuje.

Valušiak už má veľa za sebou. V roku 1998 absolvoval prvý autonómny prechod z Ruska cez severný pól až do Kanady, z ktorého Barabáš zostrihol superúspešný film 118 dní v zajatí ľadu. "Bola to pre mňa škola života a aj správania sa v prírode," vraví. "Podobne ako vtedy aj toto bude dobrá očista pre človeka." V rámci nej oslávi na superchladnom kontinente Vianoce aj Nový rok. "Úspech zo 60 percent závisí od psychiky," myslí si Valušiak, preto vraj zvlášť bude fandiť svojej hlave.

Nepriaznivé počasie však zmarilo jeho plány.

2. novembra 2005: odlet z Viedne smer Punta Arenas (Chile)
9. novembra 2005: letecký presun z Punta Arenas do Patriot Hills na Antarktíde
do 25. novembra 2005: cesta z Patriot Hills na vrchol Mount Vinson (najmenej 320 km)
do 8. januára 2006: Mount Vinson - južný pól (1400 km)
do 26. januára 2006: Južný pól - Patriot Hills (1200 km)

MARIÁN ŠIMO

obsah | osobnosti