Juraj Torok: NEZNÁMY FILMÁR Z AMERIKY

Juraj (George) Torok - filmový režisér, scenárista, fotograf, redaktor a cestovateľ - sa narodil 15. októbra 1931 v Žiline.

Gymnázium absolvoval v Žiline. Po dramatickom úteku zo Slovenska v roku 1950 vyštudoval teológiu v Ríme na Lateránskej univerzite (1958). Potom z Európy odišiel do USA, kde absolvoval fotografiu na New York International Institute of Photography. po prvých pokusoch s filmom sa k nemu vrátil v roku 1967, keď v spolupráci s Filmovým inštitútom Luce v Ríme nakrútil svoj prvý hraný film Someone Sees in the Dark (Niekto vidí v tme). V roku 1974 založil v New Yorku nezávislú produkčnú spoločnosť Hallel Communications s podnázvom Imaging Faith an Christianity (Zobrazovanie viery a kresťanstva), ktorá vyrobila desiatky dokumentárnych filmov a televíznych programov (v r. 1996 ich bolo 87) predovšetkým s kresťanskou,vieroučnou, výchovnou a sociálnou problematikou v USA, Európe, Ázii, Afrike, strednej a južnej Amerike. S kamerou a fotoaparátom precestoval všetky kontinenty sveta, bol pri mnohých dramatických stretoch, lokálnych, etnických či širších vojenských konfliktoch a iných udalostiach, aby o nich vydal nielen filmárske a fotografické svedectvo, informoval a vzbudil súcit s trpiacimi, ale prostredníctvom svojich titulov aj charitatívne zbieral prostriedky na konkrétnu pomoc a vzbudzoval nádej do budúcna. Pritom pomenovával ich príspevok pre duchovno a humanitu minulého, súčasného a budúceho sveta. V bohatej hranej a dokumentárnej filmografii má okolo dvesto titulov a tým sa kvalitou a kvantitou radí k nielen najvýznamnejším slovenským, ale aj svetovým tvorcom predovšetkým autentickými svedectvami o stave rozmanitých spoločností zemegule v druhej polovici a koncom dvadsiateho storočia. Iba výberovo uvádzame niektoré z ocenených filmov na rôznych festivaloch a prehlidkach s miestom nakrúcania, ktoré predurčuje aj voľbu témy a problému: Libanon - Land of Survivors (Krajina pozostalých); Poľsko - Tribute to Poland (Pocta Poľsku); Salvador a Honduras - El Faro (Maják); Kolumbia - Las Flores (Kvety); Egypt - Partnership along the Nile (Partnerstvo pri Níle); Many and One (Mnohí a jeden); Keňa - Kokomo; Healers (Liečiteli); Partners in Mission (Partneri na misiách), Thajsko a Kambodža - Instant Refugees (Náhli utečenci); Budha; Tajvan - Mao's Motors (Maove stroje); India - Kotar; USA - Appalachia, No Man's Land (Apaloačia, krajina nikoho); Who is This Man? (Kto je ten muž?); Synagogue (Sanagóga); Care (Starostlivosť); Covenant House (Zmluvný dom); OSN - Communion of Nation (Prijímanie národov); Kanada - Expo 67; Nikaragua - Nicaragua, Adelante; Sandino Vive (Sandino žije); Japonsko - Black Belts (Čierne zvony); Čína - Rising Sun (Vychádzajúce slnko); Hong Kong - Hong Kong 97; Konfucious (Konfucius), Nigéria - Ambassadors (Veľvyslanci), Veľká Británia, Jamajka a Brazília - Graymore; Kórea - Tongue of Fire (Jazyk ohňa); Indonézia - Patners in Mission (Partneri na missii). Okrem iného nakrútil aj deväťdielny televízny seriál o druhom Vatikánskom koncile, ako jeden z mála filmárov dostal dôveru nakrúcať dejinnú cirkevnú udalosť: Civilisation of Love (Civilizácia Lásky), desaťdielny seriál Catholic Life in Amerika (Život katolíkov v Amerike), kde zobrazoval život významných kresťanských osobností - John Courtneya Murraya, Al Smitha, Daniela Rudda, Thomasa Wyatta Turnera i ako súčasť pálčivej historickej problematiky diskriminácie v USA, päťdielny Religions of the World (Náboženstvá sveta), kde sa monotematicky zaoberá všetkými najvplyvnejšími náboženstvami sveta. Prostredníctvom Hallel Communications a iných spoločností distribuuje po Usa a ďalších krajinách aj rozsiahlu videotvorbu najmä evanjelizačného a kresťanského charakteru. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch spolupracoval s rozhlasovými a televíznymi spoločnosťami v Bruseli, Ľvove, Moskve, Paríži a s európskam International Cooperative of Educational Programming. Reverend Torok ako polyglot adaptoval svoje programy aj na využitie nielen v Usa, ale i zahraničí, kde účinne prepája svoje povolanie a misiu kňaza so suverénnym zvládnutím moderných audiovizuálnych prostriedkov. Ako filmový fotograf a redaktor spolupracoval na úspešných televíznych programoch ako Thomas Merton a Brubeck Mass. V druhej polovici deväťdesiatych rokov nakrútil životopisné portréty charizmatických osobností: Kateri tekakwitha a Francis Cabrini. Napriek tomu, že po roku 1989 viackrát navštívil Slovensko, jeho rozsiahla a mimoriadna tvorba zostala doma až do konca storočia prakticky nespoznaná. Iba v roku 1996 ho v rozsiahlej kolekcii slovenskej exilovej a zahraničnej filmovej tvorby pod titulom Korene na Slovensku (Roots Slovakia) uviedol v prehlidke II Medzinárodného festivalu klubov Viliam Jablonický (1948). Cestovateľ s dušou drotára zaujal nilen filmami zo sedemdesiatych rokov, o utrpení utečencov a krutých dôsledkoch vojny v Kambodži - Instant Reguges, americkým nositeľom Zlatého Orla o matefyzickej komunikácii hluchonemých Hand too Hand (Ruka v ruke), štúdiou z psychterapeutickej dielne Pain the Rain (Nakresli dážď), obrazom snov a konfliktov mladých ľudí Let it be (Nechaj to tak), parabolou z evanjelia Please Come (Prosím, príď), ale v úzkych diskusných a mediálnych kruhoch aj empatiou, vzdelanosťou, komunikatívnosťou, charizmou, čo sa zreteľne odráža aj v každom jeho osobnom postoji i eticky a intelektuálne orientovanej apelatívnej audiovizuálnej tvorbe: "Krajinu som opustil ako 19-ročný, 16 rokov som žil v taliansku, Nemecku, Belgicku a Francúzsku, aby som nakoniec skončil s americkým pasom, no ani v Spojených štátoch som sa bytostne nezakorenil. Ako filmár som prešiel celú Áziu, Afriku, centrálnu i južnú Ameriku - a svet som prekrižoval dva-trikrát - práve istá otvorenosť, respektívne nie taká silná kultúrna identita mi pomohli priblížiť sa k ľuďom, ktorí zmýšľajú a chápu inak. S večnou problematikou neutrality reportéra-dokumentaristu - či je vôbec možné byť objektívny v posudzovaní, povedzme iných sociálnych javov, som možno nemal toľko predsudkov ako iný."

VILIAM JABLONICKÝ, Slovenské zahraničie

obsah | osobnosti