Jozef Straus: Svetový manažér z Veľkých Kapušian

Jozef Straus emigroval zo Slovenska v roku 1968. Je spoluzakladateľ najväčšej firmy na svete v oblasti optických vlákien - JDS Uniphase. V roku 2001 patril s platom 150 miliónov dolárov k najlepšie plateným manažérom na svete.

Môže sa stať zo Slovenska podobne technologicky vyspelá krajina ako je Fínsko?

O tom musí rozhodnúť vláda. Ak by sa pýtali na moju radu, tak by som im povedal. Ak sa nebudú pýtať, mám dosť aj inej roboty.

Čo by ste poradili?

Základ je vzdelanie. Aby školy mali možnosť učiť deti tým najnovším spôsobom, na najnovších technológiách. Aby vedeli, kam technológia smeruje a aby mohli do tohto sveta zapadnúť. Školstvo je priorita, lebo sa buduje generácie. Vláda tiež musí mať jasno v smerovaní. Teda v tom, akú budúcnosť chce ľuďom pripraviť. A budúcnosť je v tom, po čom bude dopyt.

Čiže?

Perspektíva je v okamžitom prenášaní rozličných informácií cez internet. To má budúcnosť už len preto, že človeka nemožno zastaviť, aby nechcel viac informácií. Kto a ako zasýti tento dopyt, bude len otázkou času a ekonomickej výhodnosti. Potenciál má i genetika, biotechnológie, ale aj spojenie mikroskopickej elektrotechniky s biológiou, genetikou, chémiou či fyzikou.

Založili ste spoločnosť, ktorá sa stala najväčšou na svete podnikajúcou v oblasti optických vlákien. Veľké možnosti tejto technológie ste obhajovali medzi prvými.

Nebolo to iba moje presvedčenie, tisícky ľudí tomu verili. Už v šesťdesiatych rokoch to niektorí navrhovali. Ale šťastie praje pripraveným. Keď som skončil školu v Kanade, išiel som pracovať do výskumu Northern Telecom. Mal som čerstvý doktorát a prijali ma, aby som robil výskum komerčného využitia sklených vlákien. V tom čase to nebolo moje vlastné, pripravované rozhodnutie. A práve vtedy sa táto oblasť začala rozvíjať. S partiou kolegov sme boli prví, ktorí usúdili, že sa na tom dá robiť biznis a osamostatnili sme sa.

Príbeh firmy JDS Uniphase sa často uvádza ako príklad, na ktorom sa demonštruje spľasnutie technologickej bubliny. Ako vznikol obrovský boom technológií?

Vysvetľujú to tri hlavné dôvody. Telekomunikačný trh sa uvoľnil, začalo podnikať viac firiem, narástla konkurencia. Bola to veľká vec, pretože priniesla dopyt. Aj technológia optického vlákna sa vyvinula tak, že jej použitie bolo ekonomické. Cena prenosu dát sa pri použití novej technológie znížila na desatinu. Tretí dôvod bol rozvoj internetu, ktorý potreboval prenosy dát vo veľkom objeme, a pritom museli byť spoľahlivé. Technológie sa začali rýchlo rozvíjať. Žiaľ, ako v Holandsku kedysi spľasla tulipánová bublina, precenila sa i úloha technológií.

Ako rýchlo rástla vaša firma?

Prvých desať rokov existencie rástli naše tržby celkom bežne 30 až 40 percent ročne. Keď nastal ten odpich, bolo to 100 až 150 percent ročne. V roku 1996 sme ako JDS Fitel mali tržby iba 60 miliónov dolárov a v roku 2001 bola táto časť spoločnosti (JDS Fitel sa medzitým spojil s firmou Uniphase a kúpil viacero menších firiem, pozn. aut.) s tržbami na jednej miliarde. Celá spoločnosť utŕžila štyri miliardy. To je ohromný rast.

Po roku 2001 ste však zápasili o prežitie.

Mali sme obrovských zákazníkov ako Nortel, Alcatel, WorldCom, Qwest alebo Lucent a mnohých ďalších. Prišli odhalenia podvodov s účtovníctvom u niektorých z našich odberateľov, ich krachy a predtým technológiám veľmi naklonené banky sa z financovania úplne stiahli.

Extrémov bolo veľa. Rýchly rast, sformovanie sa do najväčšej firmy na svete vo svojom odvetví. V roku 2001 ste vykázali najvyššiu stratu, akú história dovtedy poznala. Neskôr ste v Ottawe - pôvodnom sídle firmy prepúšťali tak intenzívne, že ostal len každý šiesty človek. Tá kríza, ktorá prišla, nebola ničím príjemným, lebo každý ide do práce s tým, že ju chce robiť najlepšie, ako vie. Bolo jasné, že bude treba prepustiť veľa ľudí vo výrobe. Dalo sa čakať, že budeme musieť presunúť výrobu do lacnejších krajín, napríklad do Číny. Ale to sme nemohli urobiť, lebo sme museli rásť tak rýchlo. Nebol čas robiť dve veci naraz.

Efektívnosť asi nebola na prvom mieste.

V čase extrémneho rastu tržieb nás zákazníci prosili, len aby sme im dodali tovar. Čo najrýchlejšie. Naše dodávky zvyšovali kapacitu ich technológií a prvý, kto ju mal, dostal biznis. Takže otázka ceny bola druhoradá v porovnaní s tým, čo bolo treba robiť pre zákazníkov.

Pred pár rokmi ste zvažovali presunúť výrobu do Českej republiky.

Premýšľal som o tom veľmi asi v rokoch 1995 až 1998. Nestalo sa tak len preto, že rast tržieb bol veľmi silný. Nemali sme ľudí, ktorí by dokázali rozbehnúť výrobu inde a nebol na to ani čas.

Neuvažovali ste niekedy o investovaní na Slovensku?

Ale áno. Rozprával som sa s niekoľkými ľuďmi, ale potom naše podnikanie začalo ísť dolu vodou. Viem aj o firme Molex, ktorá má fabriku v Kechneci pri Košiciach. Na Slovensku a aj v Česku sú možnosti, je to len otázka času alebo otázka konkrétnych podmienok. Ak to nie je aktuálne teraz, neznamená to, že to nemôže byť aktuálne o päť, šesť - desať rokov.

Slovensko sa teraz snaží pritiahnuť zahraničných investorov, ale veľmi málo na to využíva zahraničných Slovákov. Čo si myslíte o týchto vzťahoch?

Neviem o tom veľa... Počkajte, je to takto: Nehľadal som ich a ani oni nehľadali mňa. Musím robiť to, za čo nesiem osobnú zodpovednosť voči akcionárom a zamestnancom firmy. Je to moja prvá a najväčšia zodpovednosť. Ak sa dajú zlepšiť podmienky pre ľudí na Slovensku alebo v Česku, tak to, samozrejme, treba robiť. Ale že by to niekto robil iba z čírej dobročinnosti, tak takého nepoznám. Musia na to existovať ekonomické dôvody. Inými slovami, ak by JDS Uniphase bola v konjunktúre, tak by sme na Slovensku robili.

Z postu šéfa firmy ste odstúpili 1. septembra, ale oznámili ste to 21. augusta, teda presne v deň, keď ste sa v roku 1968 rozhodli emigrovať. Potrpíte si na symboliku?

Ani nie, ale keď som mal možnosť tlačovú konferenciu preložiť na tento dátum, tak som to urobil. Práve z tohto dôvodu. Neplánoval som pred 35 rokmi odísť. Stalo sa, ale neľutujem. Som rád, že som odišiel a mal možnosť robiť, čo som chcel skutočne naplno.


Jozef Straus (57) je medzi manažérmi technologických firiem ľahko rozpoznateľný podľa baretky a pestrého oblečenia. Rodák z Veľkých Kapušian emigroval presne 21. augusta 1968, keď sa rozhodol nevrátiť sa zo študentského výmenného pobytu v Anglicku. Keď mu univerzita v Edmontone ponúkla štipendium, začal študovať a neskôr získal doktorát. Od roku 1974 pracoval vo výskumnom centre Northern Telecom. V roku 1981 založil so spolupracovníkmi firmu JDS Fitel, predchodcu JDS Uniphase. Firma sa kúpami menších konkurentov a fúziou so spoločnosťou Uniphase dostala na prvé miesto v tejto oblasti na svete. Straus žije v kanadskej Ottawe.

V roku 2001 sa Straus stal jedným z najlepšie zarábajúcich manažérov na svete s príjmom 150 miliónov dolárov. Práve v tomto roku vykázala JDS Uniphase dovtedy najvyššiu stratu firmy na svete - 56 miliárd dolárov. Do zisku sa nedostala doteraz. Straus odišiel z postu šéfa firmy v septembri tohto roku, ale ostáva poradcom nového riaditeľa. Dôchodok si chce užiť: ,,Budem rád, keď sa naučím hrať golf, čo vôbec neviem. Učím sa aj hrať na violončele. Aj vo firme je stále čo robiť," dodáva Straus.

JURAJ KANTORÍK

obsah | osobnosti