Aurel Stodola: Otec parných turbín

Rakúsko-Uhorsko si nechalo jeho talent prekĺznuť medzi prstami, zatialčo curyšská polytechnika neváhala vymenovať neznámeho 33ročného inžiniera rovno profesorom. Stodola sa čoskoro stal špičkou vo svojej dobe v teórii aj praxi parných a plynových turbín. Jeho práce vyšli aj po čínsky. Do krajiny, ktorá ho vypudila, sa nevrátil ani po vzniku ČSR.

Narodil sa 10. mája 1859 v Liptovskom Mikuláši. Jeho otec bol spolumajiteľom menšej garbiarskej dielne. Ľudovú školu vychodil v Liptovskom Mikuláši, odtiaľ prešiel na Nemeckú reálku do Levoče a potom na Maďarskú strednú školu do Košíc. Po maturite absolvoval ročné štúdium na technickej škole v Budapešti a v roku 1877 odišiel na štúdium do Zürichu. Po trojročnom štúdiu odchádza na dvojročnú prax do Strojární uhorských štátnych železníc v Budapešti. V roku 1883 pokračoval na štúdiach na nemeckej Vysokej škole technickej v Charlottenburgu a štúdia ukončil v roku 1884 na parížskej Sorbone. Najprv nastúpil ako inžinier v roku 1884 do Strojárenskej spoločnosti Ruston a spol. v Prahe, potom prijal v roku 1892 pozvanie za docenta na Vysokú školu technickú v Zürichu, na ktorej sa čoskoro stal profesorom a zostal tam pôsobiť až do smrti.

Najväčšie úspechy dosiahol v odbore parných turbín a jeho výpočty a konštrukcie dali základ tomuto odvetviu strojárstva. Jeho vrcholné dielo Die Dampfturbinen und ihre Aussichten als Wärmekraftmaschinen (Parné turbíny a ich výhľady ako strojov poháňaných tepelnou energiou) vyšlo roku 1903 a neskôr ho preložili do mnohých svetových jazykov. Postupne ho dopĺňal o nové poznatky a jeho šieste vydanie roku 1924 malo už rozsah 1 142 strán. V roku 1922 vyšlo v Berlíne jeho ďalšie významné dielo Dampf und Gas-Turbinen (Para a plynové turbíny).

Mnohé svetové vedecké spoločnosti a univerzity udelili A. Stodolovi najvyššie vyznamenania a hodnosti. V roku 1901 ho menovali za čestného doktora Zürišskej univerzity, v roku 1905 mu vysoká škola technická v Hannoveri udelila titul Dr. Ing. h. c. a o štyri roky aj technika v Zürichu. V 1908 bolo A. Stodolovi udelené najvyššie vyznamenanie nemeckých inžinierov - Grashofova medaila a r. 1940 ho Anglicko odmenilo zlatou medailou Jamesa Watta. Čestný doktorát mu udelila aj Nemecká technika v Brne a v roku 1929 i Pražské České vysoké učení technické. Bol tiež členom korešpondentom Francúzskej akadémie vied.

Zomrel 25. decembra 1942 v Zürichu. Od roku 1989 je pochovaný v Liptovskom Mikuláši.

(mp)

obsah | osobnosti