Folklórne výročie
V novembri sa uskutoční oslava desiatych narodenín. Tohto výročia sa dožil slovenský folklórny súbor Púčik, pôsobiaci v Brne. Oslavy sú to vlastne trochu oneskorené, lebo jeho história sa začala písať v semptembri 1991, keď sa k deťom zoskupeným okolo Vlastimila Fabišika pridali úspešní konkurzanti. Dnes sa členovia súboru, 96 percent repertoáru ktorého tvorí slovenský folklór, schádzajú v klube 1. mechanizovanej divízie v Brne-Řečkoviciach.
Vlastimil Fabišik pochádza z rázovitej dedinky Kojšov na východnom Slovensku. Ľudový tanec si obľúbil už v piatich rokoch. Prvé krôčky robil v dedinskej folklórnej skupine, počas štúdií bol tanečníkom súborov Žiara a Dargov v Košiciach. Keď odišiel na vojenčinu do Brna, pôsobil vo vojenskom súbore piesní a tancov Jánošík. Po zakončení brannej povinnosti v súbore zostal ako vedúci tanečnej zložky. Medzičasom sa oženil (tiež s členkou súboru Jánošík) a na svet prišla dcéra Lucia. Nasledovala vysoká vojenská škola v Bratislave, kde založil vlastný súbor Dunaj a súčasne navštevoval kurzy choreografie. Po štyroch rokoch sa vrátil do Brna, kde založil detský folklórny súbor Jánošíček, ktorý funguje dodnes. V roku 1991 priviedol na svet folklórny súbor Púčik. Jeho ďalšia cesta smerovala na JAMU, na odbor tanečnej pedagogiky. Okrem pôsobenia v Púčiku je Vlastmil Fabišik prezidentom Armádnej folklórnej asociácie, programovým riaditeľom Armádneho folklórneho festivalu "Rožnovská valaška", tretím rokom organizuje i "Jánošíkov dukát" a je jeho dušou i riaditeľom. Pomáha aj pri príprave dvoch folklórnych festivalov na Slovensku - "Hornotoryského festivalu" v Krivanoch a "Kojšovskej heligonky" v rodnej dedine. Tá je venovaná pamiatke heligonkára Štefana Ševčíka, ktorý ho k hudbe a tancu priviedol. Úzko spolupracuje s Ústavom ľudovej kultúry v Strážnici a posledné štyri roky pre strážnický festival spracúva programy. V Púčiku pripravuje väčšinu choreografií. Človek má k dispozícii 24 hodín a 365 dní v roku, a to naozaj nie je veľa, keď chce všetko skĺbiť s náročným povolaním dôstojníka Armády ČR...
V septembri sa Púčik stal desaťročným, oslava sa uskutoční 17. novembra v Divadle Bolka Polívku v Brne. Ako okrúhle narodeniny oslávite?
- Predovšetkým dvojhodinovým koncertom, ktorý sme nazvali "Rozkvitnutý Púčik". Budú ho tvoriť samostatné hudobno-tanečné a spevácke čísla v podaní súčasných členov oboch kolektívov. Na spoluprácu sme vyzvali aj našich bývalých členov. A keďže máme desiate výročie, chceme navštíviť desať slovenských regiónov. Bude to pestrá paleta putovania po celom Slovensku. Predstavíme vývoj súboru od jeho vzniku, cez návštevy regiónov, až po finálový tanec všetkých účinkujúcich, bude ich takmer stovka, za sprievodu našich dvoch cimbalových muzík - detskej a dospelej.
Súbor Púčik často vystupuje v zahraničí. Viem, že chodíte najmä na Slovensko - dá sa povedať k svojim rodným...
- To je pravda. Väčšina našich členov má totiž svoje korene, tak ako ja a moja manželka, práve na Slovensku. Púčik v Českej republike reprezentuje slovenskú národnostnú menšinu, je vlastne krajanským súborom. Zúčastňujeme sa Dní zahraničných Slovákov v SR či Krajanskej nedele na Slávnostiach pod Poľanou v Detve, udržiavame veľmi dobré vzťahy s krajanskými slovenskými súbormi z iných štátov, pozývame ich na Medzinárodný festival slovenského folklóru v ČR alebo vystupujeme pre Slovákov v zahraničí - v poslednom čase to bolo napríklad v Chorvátsku či Maďarsku.
Z ďalších štátov môžeme pripomenúť Rakúsko,Nemecko, Francúzsko, Chorvátsko či Taliansko. Ako je vo svete prijímaný slovenský folklór v podaní českého súboru?
- Všeobecne má český aj slovenský folklór v zahraničí pomerne veľké úspechy. Viac pravda slovenský, najmä svojím temperamentom, ľahkými tancami a rezkou muzikou. Je to podobné, ako keď k nám prídu africkí tanečníci, lebo ich rytmy sú pre nás exotickou zvláštnosťou. Myslím si, že Púčik na svojich zahraničných cestách hanbu nerobí. Veď získal nielen celý rad ocenení odborných porôt, ale aj veľké ovácie a sympátie divákov. Napríklad v Taliansku sme vystupovali o pol tretej ráno a diváci vydržali. Je to príjemné zadosťučinenie.
Z názvu Púčik, teda nerozvinutý kvet, by sa dalo usudzovať, že členmi sú deti. Detský súbor však prirodzenou cestou prerástol do mládežníckeho. Príde čas, keď vytvoríte aj súbor dospelých?
- Myslím, že sme práve v tejto fáze. Detský súbor som založil roku 1991. Deti nechceli po dovŕšení nejakej vekovej hranice odísť zo súboru. Bol som nútený (v tom dobrom zmysle slova) vytvoriť mládežnícku zložku. Mládežníci zasa podrástli, v súčasnej dobe už niektorí chlapci majú po vojne, niektoré dievčatá a chlapci študujú na stredných alebo vysokých školách. Takže ja to beriem tak, že v súčasnej dobe máme súbor dospelých a detský.
Púčik nemá monopol na spracúvanie slovenského folklóru v Česku. Ako vnímate svojich "konkurentov"?
- Pred troma rokmi som spolu s ďalšími vymyslel festival slovenského folklóru v ČR Jánošíkov dukát. Keď som skladal plány dohromady, začal som sa zaujímať aj o to, koľko je tu súborov, ktoré robia slovenský folklór. Po prieskume som zistil, že je ich jedenásť. Z toho niektoré ho spracúvajú výhradne, niektoré čiastočne. Výhradne, tak ako Púčik, je to Limbora z Prahy, Šmykňa z Ostravy a Dunajec z Olomouca. V repertoári vysokoškolského súboru Poľana a detského súboru Jánošíček, ktorý som tiež kedysi dávno založil, slovenské ľudové piesne a tance prevažujú. Rozhodne ale nie sme konkurentmi. Sme predovšetkým priateľmi, ktorí majú spoločnú lásku - ľudový spev, hudbu a tanec.
Púčik sa pyšní aj CD "Z maľovanej truhlice", ktoré vydal súbor pred troma rokmi. Po výročnom koncerte bude súbor pripravovať druhé CD, aby na jar, s prvými púčikmi, mohlo aj ono vykuknúť na svet.