Zomrela herecká legenda Július Pántik

V nedeľu v skorých ranných hodinách zomrel dlhoročný člen Činohry Slovenského národného divadla, Július Pántik. Posledná rozlúčka sa uskutoční v pondelok 2. septembra o 13.45 h v bratislavskom Krematóriu.

Hoci Júliusa Pántika už roky trápila choroba a na verejnosti sa neukazoval, jeho meno stále osciluje v povedomí širokej, a najmä viacgeneračnej diváckej obce. Rodák zo Stredných Plachtiniec už počas gymnaziálnych liet v Banskej Štiavnici preukázal svoj umelecký talent, keď so spolužiakmi režijne naštudoval Tajovského jednoaktovku Matka a vystupoval v estrádnych programoch. Herectvo vyštudoval na bratislavskom Štátnom konzervatóriu, no ešte pred absolutóriom dostal angažmán v Slovenskom národnom divadle, k čomu mu dopomohlo aj účinkovanie v ochotníckom Dramatickom krúžku Štefánik.

Na divadelnom javisku, ale aj pred kamerou Július Pántik zaujal najmä ako predstaviteľ explozívnych a temperamentných zemitých postáv, hrdinov slovenskej dramatickej spisby (napríklad Ďurko v Statkoch-zmätkoch, Vinco Fekiač v Bukoch podpolianskych, Martin v Bačovej žene, Žajdlík v Najdúchovi či Krahulčiak v Soli zeme), presadil sa však aj v dielach svetovej klasiky (napríklad Kent v Kráľovi Learovi, Dobčinský v Revízorovi, Benedict v Mnoho kriku pre nič či Cléant v Lakomcovi).

Členom našej prvej činohernej scény bol majster Pántik celé polstoročie, do dôchodku odišiel v roku 1992, keď sa s divákmi rozlúčil predstavením úspešnej inscenácie Zo života dážďoviek, kde v réžii Martina Hubu stvárnil postavu Johana Ludwiga Heiberga. Okrem herectva sa Pántik príležitostne venoval aj réžii. Pôsobil aj ako pedagóg v Štátnom konzervatórium a neskôr na VŠMU. K vrcholom jeho hereckej tvorby patria aj postavy v českých filmoch Znamení kotvy, Bílá tma a Frona, v dielach slovenskej kinematografie hral napríklad v Čertovej stene, Neveste hôľ, Očovských pastorálach, Do zbrane, kuruci!

J. Pántik (80) zomrel v nedeľu 25. augusta. Posledná rozlúčka bude v pondelok 2. septembra o 13.45 h v bratislavskom krematóriu.