Obrazy Mednyánszkeho ozdobia Bratislavu

Maľovať vedel, konštatujú s obdivom znalci aj laici pred obrazmi Ladislava Mednyánszkeho. Viac ako štyristo diel, z toho 230 olejomalieb a zvyšok kresieb, predstavuje reprezentačná výstava, ktorej vernisáž bude zajtra o 17. hodine v Slovenskej národnej galérii v Bratislave.

Po prvý raz v histórii má divák jedinečnú príležitosť vidieť spolu klenoty zo zbierok Maďarskej národnej galérie (200 diel), SNG a ďalších slovenských galérií (100 diel) a maďarských aj slovenských súkromných zberateľov. V Budapešti, kde mal spoločný projekt oboch národných galérií premiéru 14. októbra 2003, si prezrelo výstavu viac ako 120-tisíc návštevníkov.

Nikde nebol cudzincom

Dve detské kresbičky a štúdia sadrového modelu, ktorý poslal do kaštieľa v Strážkach dvanásťročnému chlapcovi viedenský maliar Thomas Ender, pripomínajú na výstave prvé Mednyánszkeho výtvarné pokusy. V ďalšej miestnosti sú obrazy z čias mníchovských štúdií, o čosi ďalej diela, ktoré ako dvadsaťtriročný vystavil na Zimnom salóne v Paríži. Expozícia pripomína najdôležitejšie míľniky výtvarnej cesty jedného z najvýznamnejších autorov, ktorí sa narodili a žili na území dnešného Slovenska.

Pretože v roku 1852, keď Ladislav prišiel na svet na šľachtickom panstve v Beckove, išlo o časť horného Uhorska. Nebol ani Slovák, ani Maďar v dnešnom ponímaní. Otázky národnej identity v modernom zmysle ho nezaujímali.

"Bol dieťaťom svojej spoločenskej vrstvy a občanom rakúsko-uhorskej monarchie. Podnikal cesty za vnemami, ľuďmi, pocitmi, krajinou a nebolo dôležité, či je to v Taliansku, Rumunsku, Beckove, Budapešti či vo Viedni. V mnohom bol čudácky, nie v hlasnom prejave, ale v spôsobe života, konania a hľadania si svojho miesta," vysvetľuje kurátorka výstavy Alexandra Homoľová.

Kurátorka Katarína Beňová dopĺňa: "Kontrasty jeho tvorby vychádzali z jeho osobnosti tuláka, ktorý nevydržal dlho na jednom mieste. Zaujímavý je v jeho obrazoch protipól maďarskej nížiny a horskej krajiny, či už Tatier alebo Alp. A keďže bol mimoriadne zručný, mohol experimentovať a skúšať nové spôsoby maľovania buď nočnej krajiny, alebo nálady a atmosféry videného."

V Benátkach stretol Mednyánszky známeho budapeštianskeho fabrikanta, ktorému sa nepáčil maliarov umastený klobúk. "Pán barón, naozaj by ste si mohli dovoliť nový klobúk," povedal. "Načo? Tu ma nikto nepozná," odvetil Mednyánszky. O pár týždňov sa stretli znova - v Budapešti. Maliar mal zase na sebe ten príšerný klobúk. "Ale teraz si už kúpite nový klobúk?" vyzvedal podnikateľ. "Ani nápad. Načo? Tu ma aj tak každý pozná." Anekdota, akých o Mednyánszkom kolovalo množstvo, osvetľuje nielen umelcov vzťah k materiálnym statkom a peniazom, ktoré rád a často rozdával. Ale aj jeho relativizmus vo vzťahu k umeniu.

V jeho obrazoch možno nájsť očarenie Milletovým realizmom, ale aj symbolizmom, mystikou a náznaky expresionistických tendencií. Pritom nie je nasledovníkom slávnych, ale suverénnym hľadačom a objaviteľom.

"Všetko namaľovať je nemožné. Čo hľadám v krajine? Určité zmeny farieb a nálad. Čo hľadám vo figúrach? Určité efekty farieb a vášne," zaznamenal si Mednyánszky vo svojich denníkoch. Písal ich v maďarčine a nemčine, ale písmenami gréckej abecedy, aby im náhodný čitateľ nerozumel.

Pohľad aj do súkromia

Veľkoryso koncipovaná expozícia predstavuje na Slovensku po prvý raz Mednyánszkeho veľkorozmerné plátna, ktoré vytvoril v 80. a 90. rokoch 19. a prvých rokoch 20. storočia.

Úzkosťou pulzuje časť venovaná poslednej etape jeho tvorby, keď na základe zvláštneho povolenia putoval šesťdesiatdvaročný maliar po frontoch prvej svetovej vojny a zaznamenával obrazmi jej hrôzy.

Predstavu o maliarovi dotvára prezentácia jeho denníkov, fotografií a súkromných dokumentačných materiálov. A tiež časť expozície, ktorá približuje pohľad do zákulisia reštaurovania veľkého plátna Talianska horská krajina. Hoci nebola jediným objektom, ktorému museli reštaurátori pred premiérou prinavrátiť pôvodnú "dobrú kondíciu".

Výstava je aj dobrou školou pre znalcov, keďže existuje veľa falzifikátov.

"Charakteristický spôsob maľby je spoľahlivým návodom, aby rozoznali spracovanie originálu a kópie. Kopisti síce dokonale skopírujú daný výjav, v ich prejave však nie je Mednyánszkeho cit, hĺbka a mnohovrstevnosť," vysvetľuje Beňová.

Výstava Ladislav Mednyánszky 1852 - 1919 potrvá v Slovenskej národnej galérii v Bratislave do 29. augusta.