Štátnej kultúre chýba vízia a peniaze

Ani v tomto roku sa slovenskej vláde nepodarilo vypracovať a prijať koncepciu štátnej kultúrnej politiky. Umelci a kultúrne inštitúcie tak zostávajú v existenčnej neistote, pretože ani nový kabinet premiéra Mikuláša Dzurindu zatiaľ nedokázal pomenovať priority, ktoré mieni v oblasti kultúry podporovať. Najväčším problémom je naďalej nedostatočné financovanie...

Najsledovanejším "predstavením" v roku 2003 bol boj o nedostavanú budovu Slovenského národného divadla (SND). Napriek tomu, že základný kameň novostavby odpočíva na svojom mieste už od roku 1985, budovu tejto reprezentatívnej kultúrnej inštitúcie sa nepodarilo dokončiť ani po 18 rokoch. Ba čo viac, v polovici októbra vláda súhlasila s jej predajom. Doposiaľ sa na výstavbu tohto komplexu minulo okolo 3,3 miliardy korún a ďalších približne 821 miliónov je potrebných na dokončenie. Ministerstvo kultúry SR v súčasnosti hľadá vhodného investora, ktorý by dostavbu financoval. Záujem prejavilo osem firiem.

Galéria

Podobne je na tom aj Slovenská národná galéria, ktorá čaká na rekonštrukciu a modernizáciu svojho bratislavského sídla dva roky. Prvá Dzurindova vláda totiž v roku 2001 schválila projekt revitalizácie celého objektu za 387 miliónov korún, pričom posledné úpravy sa mali zrealizovať v roku 2009. Tento rok však vyčlenila na spomínané účely len 10 miliónov korún a tak celý projekt stagnuje. Len na záchranu zatekajúceho premostenia a úpravu Esterházyho paláca je potrebných 95 až 125 miliónov.

Televízia a rozhlas

Jedinou inštitúciou v pôsobnosti rezortu kultúry, ktorá pre-šla nevyhnutnými zmenami a reštrukturalizáciou, je Slovenská televízia. V polovici januára sa jej novým ústredným riaditeľom stal bývalý šéf súkromnej TV Joj Richard Rybníček. Ten vo verejnoprávnej televízii zaviedol krízový režim a do konca mája prepustil takmer 1100 zamestnancov. Vláda však musela na ich odstupné vyčleniť štvrť miliardy korún. V spolupráci s ministerstvom kultúry sa Rybníčkovi podarilo presadiť aj zvýšenie koncesionárskych poplatkov, čo televízii prinesie 700 miliónov korún ročne. Na oplátku STV nepožaduje na svoju budúcoročnú prevádzku žiadne peniaze zo štátneho rozpočtu. Okrem toho od 1. januára bude môcť STV podnikať a o mesiac neskôr prejde do jej vlastníctva majetok štátu, ktorý doposiaľ len spravovala.

Slovenský rozhlas je na tom rovnako. Len zvýšenie koncesionárskych poplatkov z 30 na 40 korún mu nezabezpečí dostatočné množstvo peňazí, aby dokázal fungovať aj bez štátnej dotácie. Okrem toho sa takisto pripravuje na rozsiahlejšie prepúšťanie.

Divadlo

Divadlom, ktoré sa najviac "vyšvihlo", bola bratislavská Aréna, ktorá po príchode nového riaditeľa Juraja Kukuru vyprodukovala až deväť premiér. No okrem inscenácií sa orientovala i na mladého diváka, ktorého pritiahla kvalitnými koncertmi v dramaturgii Michala Kaščáka. Nechýbala ani Židovská noc Jozefa Bednárika či projekt letnej detskej univerzity. Hosťovanie prijala i Lucie Bílá s muzikálom Johanka z Arku.

Po dlhom období "požičiavania si" českých či svetových muzikálov pribudli Slovákom aj vlastné. Prvý, Kráľovná spieva blues v divadle West, rozpráva príbeh džezovej divy Billie Holidayovej, no hudba k muzikálu je zmesou swingových evergreenov z čias Presleyho a Sinatru. Nitriansky Adam Šangala je pôvodný slovenský muzikál s libretom Jozefa Paštéku, hudbou Vaša Patejdla a textami Kamila Peteraja. Pokus dostať na scénu veľkolepé dielo je síce sympatický, no výsledok veľmi nenadchol, i keď posledné slovo bude mať, samozrejme, až divák.

Kinematografia

Slovenská kinematografia síce vyprodukovala v roku 2003 niekoľko filmov, no väčšinou s nezanedbateľným prispením koprodukčných partnerov z Českej republiky. Čiastočnými projektmi slovenskej kinematografie je napríklad česko-slovensko-rakúsko-nemecko-francúzsky film Kráľ zlodejov, ktorý nakrútil Ivan Fíla. Hoci Slovenská filmová a televízna akadémia nominovala snímku na Oscara, príbeh nemá s naším územím takmer nič spoločné, nerozpráva sa v ňom slovenským jazykom, hrajú tam zahraniční herci a film nakrútil český tvorca. Navyše, Kráľ zlodejov bude mať oficiálnu premiéru až v roku 2004.

Ešte stále je zastavené nakrúcanie megalomanského filmu o Jánošíkovi v réžii Agnieszky Holland a Kasie Adamik. Producentovi Rudolfovi Biermanovi chýba na dokončenie projektu asi 100 miliónov a o potrebné financie už požiadal aj štát.

Rok 2003 bol úspešný pre slovenské herečky - Jana Hubinská dostala Českého leva za úlohu v českom filme Dűvčátko a Dorota Nvotová bola za účinkovanie v rovnakej snímke ocenená dokonca v gréckom Solúne. Najoceňovanejším umelcom z oblasti filmových režisérov je zrejme dokumentarista Pavol Barabáš, ktorý si odniesol ceny z festivalov v Montreale, Miláne, Trente atď.

Tento rok sa opäť uskutočnilo niekoľko tradičných filmových festivalov a prehliadok (MFF Art Film Trenčianske Teplice, Febiofest, MFF Bratislava). Na 11. ročníku Art Filmu sa udeľovali aj ceny Igric a laureátmi sa stali Laura Siváková za film Quartétto, Juraj Nvota za Kruté radosti, Pavol Mikulík za titul Na konci hry. Uspela tiež Katarína Kerekesová s kombinovaným filmom Pôvod sveta a Robert Kirchhoff s dokumentárnou snímkou Hej, Slováci. V apríli vznikla na Slovensku informačná a technicko-poradenská kancelária Mediadesk, ktorá je súčasťou programu Európskej únie MEDIA. Tento program by mal slovenským tvorcom pomôcť pri získavaní finančných dotácií z EÚ na podporu a prezentáciu domácej audiovizuálnej tvorby.

Hudba

Takmer všetci zástupcovia vydavateľských firiem tvrdia, že zo situácie na slovenskom trhu im nie je do spevu. Cédečok sa predáva stále málo, hoci ich cena klesla. Výnimkou je novovzniknuté vydavateľstvo Millenium Records, ktoré ako jediné má cieľ skutočne podporovať slovenskú muziku. Jeho zásluhou vydali album mnohé začínajúce kapely či formácie mimo stredného prúdu, ale i známejší interpreti, ktorí boli pre zabehanejšie firmy málo zaujímaví či málo komerční.

Na nedostatok popularity sa v roku 2003 určite nemôže sťažovať skupina Elán, ktorá odohrala v septembri na pražskej Letnej Megakoncert, na ktorý prišlo približne šesťdesiattisíc fanúšikov, čo sa zatiaľ nepodarilo žiadnej slovenskej kapele. Na domácej pôde rozhýbal stojaté koncertné vody Richard Müller, ktorému priniesla séria jesenných vystúpení uznanie i slávu.

Významná zmena nastala v autorskom zákone, ktorý stanovil napaľovanie CD pre vlastnú potrebu za legálne. Znamená to, že ak si z legálneho zdroja napálite hudobný nosič, neporušujete tým zákon, ako to bolo doteraz. No ak sa rozhodnete takýto nosič predávať alebo kupovať, ide už o nelegálne pirátstvo.

Nakrútené filmy

l Lesní chodci (réžia: Ivan Vojnár) - česko-slovenská koprodukcia
l Čert vie prečo (réžia: Roman Vávra) - česko-slovenská koprodukcia
l Zostane to medzi nami (réžia: Miro Šindelka) - slovensko-česká koprodukcia
l Neverné hry (réžia: Michaela Pavlátová) - česko-slovenská koprodukcia
l 66 sezón (réžia: Peter Kerekes)
l Kráľ zlodejov (réžia: Ivan Fíla) - zahraničná koprodukcia
l Jesenná (zato) silná láska (réžia: Zita Furková)
l Želary (réžia: Ond˝ej Trojan) - česko-slovenská koprodukcia
l Pokrvné vzťahy (réžia: Oleg Harenčár) - koprodukcia

NajúspešnejŠí hudobní interpreti

l Misha - Aurel za najlepší ženský spevácky výkon, album roka, objav roka, Slávik a Grand Prix Radio v kategórii speváčka
l Richard Müller - Aurel za najlepší mužský spevácky výkon, najlepší obal, Slávik a Grand Prix Radio v kategórii spevák
l Elán - Slávik v kategórii skupina a Platinový slávik, najhranejší interpret roka v súťaži Grand Prix Radio
l Horkýže Slíže - Aurel za najlepší výkon v kategórii skupín
l Juraj Bartoš - Aurel za najlepší inštrumentálny výkon
l Marián Kachút - Aurel za najlepší producentský výkon
l Juraj Kupec - Aurel za najlepší zvukový záznam
l Marián Varga - Aurel za celoživotný prínos do slovenskej kultúry
l Meky Žbirka a Martha - Aurel za najhranejšiu pesničku roka Co bolí, to p˝ebolí
l IMT Smile - Rádioslávik za najhranejšiu pesničku roka Kým stúpa dym
l Peha - Grand Prix Radio za najhranejšiu pesničku Naoko spím

Ocenenie dosky 2003

l Najlepšia inscenácia, najlepšia réžia a najlepší kostým: A.P. Čechov - Tri sestry; r. S. Sprušanský; Divadlo A. Bagara Nitra
l Najlepší ženský herecký výkon: Anna Šišková - za postavu Mladá žena v inscenácii hry N. La Buta Bash; Divadlo Astorka Korzo '90 Bratislava
l Najlepší mužský herecký výkon: Milan Lasica - za postavu Henriho v hre Yasminy Rezy Život na trikrát; Štúdio L+S Bratislava
l Objav sezóny: Inscenácia hry A.P. Čechova Platonov; r. M. Amsler; VŠMU Bratislava
l Najlepšia scénografia: B. Kudlička; scéna k baletu Rasputin; Balet SND Bratislava
l Najlepšia scénická hudba: M. Ko˝án; k inscenácii hry M. Karáska Perón; Divadlo A. Duchnoviča Prešov