Tri otázky pre Kamilu Magálovú

Kamila Magálová je jednou z najobľúbenejších slovenských herečiek. Nedávno oslávila svoje životné jubileum - 55 rokov, jej šarm a pôvab je však čím ďalej väčší. Energiu si dobíja na divadelných doskách, je členkou činohry Slovenského národného divadla, spolupracuje však i so Štúdiom L+S.

Najväčší divácky ohlas mali jej herecké výkony v inscenáciach Pozor na Leona, Malá nočná hudba, Na skle maľované, v Čerticiach, Chrobákovi v hlave a v hre Tančiareň. Kamila Magálová je naviac Veľvyslankyňa dobrej vôle UNICEF na Slovensku, patrónka Slobody zvierat a prezidentka Nadácie na záchranu koní. Jednoducho pomáha, kde sa dá. Deťom i zvieratám.

Ak by ste sa mali na dlhšiu dobu odsťahovať zo Slovenska, ktorú krajinu by ste si vybrali na svoj ďalší život a prečo práve túto krajinu?

Holandsko - kvôli architektúre a milým ľuďom, ktorí hoci bývajú na prízemí, tak nemajú záclony a žalúzie a keď prechádzate popri nich a oni pijú pri obloku kávu, tak sa na Vás milo usmievajú. A páčia sa mi aj kanály a vodné cesty popri domoch, kde distingvovaní páni v obleku, kravate a s aktovkou nastupujú do lodiek a vezú sa do roboty...

Keby ste z nejakého dôvodu nemohli vykonávať svoje terajšie povolanie, akým remeslom /povolaním/ by ste sa mohli v zahraničí živiť?

Opustených ľudí, týraných detí a nešťastných zvieratiek je na celom svete dosť a preto som presvedčená, že by som v tejto oblasti našla uplatnenie kdekoľvek na svete. Ale ak by som mala uplatnit moje terajšie zručnosti a skúsenosti v cudzom svete, tak by som pokojne mohla byť jazdeckou trénerkou, golfovou inštruktorkou, chyžnou v hoteli a vedela by som viesť práčovne a žehliarne. Moja rodina by mi isto odporučila, aby som si otvorila reštauráciu a bola v nej hlavnou kuchárkou.

Čo myslite, čo Slovákovi, keď je dlho mimo Slovensko, najviac chýba a čo chýba pri zahraničných pobytoch vám?

Slováci sa na rozdiel od Čechov, Maďarov a Poliakov veľmi rýchlo asimilujú a prispôsobia podmienkam v novej krajine. Sú tým síce životaschopnejší, ale menej sa spolčujú a akoby im domov a jeho atribúty, najmä kultúrne, menej chýbali. Ja som mohla niekoľkokrát niekde ostať, alebo sa presťahovať, ale nikdy som na to nenašla vôľu. Jednoducho to tu mám radšej ako niekde inde.

Na záver, prosim, pripojte aj nejaké želanie tým, ktorí sú teraz mimo domova, či už v zahraničí žijú, študujú, alebo pracujú.

Tým, ktorí sú mimo domova želám, aby sa zachoval stav, v ktorom sa vždy môžu vrátiť domov. Aby tu vždy niekoho mali, kto ich má rád.

DARINA MIKOLÁŠOVÁ, EXIL.SK

obsah | kultura - kultúra