Priaznivec dolnozemskej literatúry

P. Andruška je plodný prozaik, básnik, literárny kritik a osobitne znalec, priaznivec a "letopisec" slovenskej dolnozemskej literatúry a slovenskej literatúry v zahraničí vôbec. Pôsobil o. i. ako učiteľ, zástupca šéfredaktora Slovenských pohľadov, tajomník spisovateľských organizácií vo svojej vlasti, v súčasnosti prednáša na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.

Knižne debutoval v roku 1971, odvtedy obohatil fond slovenskej literatúry o desiatky titulov a niektoré z nich vyšli aj v češtine, maďarčine a ruštine. Viaceré z jeho kníh sú situované na južné Slovensko, prečo je často označovaný ako prozaik slovenského Juhu. V rozsiahlom rodinnom románe Hodiny s kukučkou (1974) zachytil osudy štyroch generácií žijúcich v tejto oblasti. Udalosti Slovenského národného povstania boli námetom pre jeho novelistický triptych Pamäť srdca (1976), kým obdobie rokov 1967-1968 pre román Nevykročíš do raja (1986). Román Hrádze (1979) je obrazom katastrofickej povodne na Dunaji roku 1965. Všedné dni súčasných ľudí a ich problémy sa odrážajú v zbierke noviel Villon na návšteve (1983). V niektorých prózach využíva detektívne postupy (Nočné jazdy, Lepší ľudia, Meritov prípad).

P. Andruška tvorivo zasiahol aj do oblasti literatúry pre mládež, kde nastoľuje závažné mravné a citové problémy (Nepoviem nikomu, Dvaja zo strieborného lesa a ďalšie).

V poslednom desaťročí sa P. Andruška aktívne angažuje ako publicista a esejista, s osobitným zameraním na literárnu tvorbu v slovenčine vznikajúcu v Maďarsku, Rumunsku a Juhoslávii, ktorú hodnotí spočiatku na stránkach literárnej tlače, neskôr aj monograficky v knižkách Literatúra Slovákov z Dolnej zeme (1994) a Literatúra národnostných menšín (2000), ktoré predstavujú priekopnícke práce na túto tému.

Nášmu jubilantovi želáme do ďalších rokov veľa pracovného elánu a neochabujúci záujem o tvorbu dolnozemských literátov.