Ubúda v Česku Slovákov?

Na začiatku júla uverejnil Český štatistický úrad predbežné výsledky Sčítania ľudu, domov a bytov. Pri tejto príležitosti sme sa dozvedeli aj niekoľko šokujúcich, či zdanlivo šokujúcich čísel. Okrem drastického poklesu počtu veriacich a nárastu podielu ateistov (z 39,9 na 58,3 percenta), nepríjemne rýchleho poklesu ekonomickej aktivity obyvateľstva, či nárastu počtu neobývaných bytov, sa najväčšie prekvapenia týkajú národnosti respondentov.

Mierny pokles celkového počtu obyvateľov (zhruba o desaťtisíc) asi nikoho neprekvapil, pomerne rýchle starnutie populácie tiež nie. Veď to, že sa dnes prakticky v celej Európe rodí málo detí, vieme všetci. Zato údaj, že Rómovia, aj keď ich bežne stretávame na ulici, už v ČR podľa výsledkov sčítania takmer nežijú, je iste prekvapením. Rovnako ako zaujímavá skutočnosť, že hoci do Prahy smerujú ďalší a ďalší Slováci, ich počet údajne klesol o vyše 40 percent!

Než sa ktokoľvek pustí do ďalekosiahlych úvah, musí si uvedomiť, že ide o predbežné výsledky. Nejde ani tak o to, že sú zaťažené istou chybou, čo je tiež pravda, ale predovšetkým o to, že s niektoré dôležité dáta nie sú dosiaľ vôbec použité. Sčítanie v ČR po prvý raz umožnilo prihlásiť sa k viacerým národnostiam (rovnako ako k viacerým občianstvam), do predbežných výsledkov však bola zarátaná iba prvá uvedená národnosť. Predovšetkým deti zo zmiešaných rodín mohli uvádzať českú i slovenskú národnosť, českú asi obvykle ako prvú. Vylúčiť úvahy o dvoch národnostiach nemožno vylúčiť ani v prípade "čistokrvných" Slovákov. Samostatným fenoménom je československá národnosť. Opravy by mohli v lepšom prípade zvýšiť zistený počet českých Slovákov (183 749) rádovo o desaťtisíce. Na druhej strane treba povedať, že v zistenom čílse sú po prvý raz zahrnutí aj cudzinci, bývajúci v ČR viac než jeden rok. Takých občanov SR je trochu prekvapujúco podľa predbežných výsledkov iba 19 tisíc.

Ani po všetkých korekciách však výsledok nemôže byť iný, než pomerne značný pokles zisteného počtu Slovákov, žijúcich v ČR. V roku 1991 ich sčítací komisári napočítali skoro 315 tisíc, teraz sa k podobnému číslu už nedostaneme. Pritom po zvážení migrácie a ďalších faktorov, by sa dal očakávať naopak nárast. Príčinou určite nie je neajké národnostné pnutie, ktoré zrejme zohralo úlohu v prípade Rómov (tých sa prihlásilo ani nie 12 tisíc, pritom už číslo 33 tisíc z predchádzajúceho sčítania bolo smiešne malé v porovnaní s 200-tisícovým vládnym odhadom). Slováci sú naopak podľa všetkých výskumov verejnej mienky v ČR najobľúbenejší zo všetkých národov. Ohromnú negatívnu úlohu však bezosporu zohrala masívna kampaň proti sčítaniu, vedená možno aj záujmami rôznych agentúr na výskum verejnej mienky, ktorých cenzy sú o to potrebnejšie a drahšie, o čo menej kvalitné údaje sú dostupné z verejných zdrojov. Ľudia boli zastrašovaní, čože všetko sa im stane, ak uvedú svoje rodné číslo, nieto ešte tak citlivý údaj ako národnosť, či náboženské vyznanie. A tak státisíce ľudí neuviedli žiadnu národnosť (určite najmä tí, ćo mali inú než českú), ďalší ľudia sa nepochyne prihlásili k majoritnému národu. Študenti, vždy náchylný k recesii, si volili aj eskymácku národnosť. Isteže, voľba národnosti je otázkou slobodnej voľby človeka, lenže ak je táto voľba vedená obavami, hoci aj zbytočnými a zveličenými, ťažko ju možno považovať za slobodnú. Zaznačenie eskymáckej národnosti na českých internátoch zasa ťažko považovať vôbec za voľbu, teda aspoň za skutočnú, vážne myslenú.

Výsledok - možno posledného - sčítania v ČR je teda v niektorých oblastiach nasledujúci: zistili sme hausnumerá. Ak by sme ich mali brať vážne, bola by to smutná vizitka spoločnosti. V skutočnosti je však ich vypovedacia hodnota malá. Koľko je teda Slovákov v ČR? Dostali sme sa do pozície, v ktorej sú napríklad v USA odjakživa. Nevieme. Málo ich rozhodne nie je...