Luhačovice - mesto československej vzájomnosti

Vďaka svojej polohe zohrali Luhačovice už v období pred 1. svetovou vojnou významnú úlohu pri zbližovaní Čechov a Slovákov. V roku 1896 bola v Prahe založená Československá jednota, ktorá organizovala schôdzky českých a slovenských vlastencov s cieľom posilniť kultúrnu a hospodársku vzájomnosť oboch národov. Prvé stretnutia Čechov a Slovákov v Luhačoviciach sa uskutočnili v roku 1902 pri príležitosti 50. výročia úmrtia Jána Kollára.

Ďalší pri otvorení Slovenskej búdy v roku 1906. Československá jednota tak založila tradíciu každoročných stretnutí, ktorých sa zúčastňovali čelní predstavitelia obidvoch národov, ako napr. Vajanský, Hviezdoslav, Jirásek, Heyduk, Tajovský, bratia Mrštíkovci, Krasko, Šalda, Janáček, Slavíček a ďalší. Luhačovice tiež prispeli k prekonaniu kultúrnej izolácie Slovenska a to tým, že organizovali zjazd učiteľov a študentov, poriadali výstavy slovenského výtvarného umenia a pozývali slovenské divadelné súbory. Veľký slovenský vlastenec MUDr, Pavol Blaho navštívil Luhačovice po prvý raz roku 1902 pri oslavách Jána Kollára. Následujúci rok si otvoril v meste lekársku prax a ujal sa organizácie česko-slovenských večerov. Myšlienku česko-slovenskej vzájomnosti podporoval aj riaditeľ kúpeľov, MUDr. František Veselý a jeho priatelia, architekt Dušan Jurkovič a Cyril Holuby, syn významného slovenského buditeľa, spisovateľa a botanika. Kvôli vlasteneckým myšlienkam odišiel C. Holuby z Uhorska na Moravu a pôsobil v Brne, kde sa zoznámil s dr. Veselým a Jurkovičom. V roku 1902 sa presťahoval do Luhačovíc, kde pracoval ako správca a inšpektor kúpeľov. Bol zvolený za predsedu miestnej pobočky Československej jednoty. Luhačovice opustil v roku 1919, kedy sa stal prvým slovenským riaditeľom Tatranských kúpeľov.

Na túto tradíciu česko-slovenskej vzájomnosti sa napojili i terajšie oslavy, konané v 20. júla pri príležitosti 100. výročia založenia prvej akciovej spoločnosti Lahačovických kúpeľov a 10. výročia existencie jej mladšej nástupkyni Lázně Luhačovice, a.s. K týmto okrúhlym výročiam sa pripojilo i otvorenie zrekonštruovaného liečebného domu - storočnej kultúrnej pamiatky, známej pod menom Jurkovičov dom, alebo Janôv dôm, ktorá vždy bola, a v súčasnosti aj je symbolom kúpeľov. K tejto príležitosti napísal Pavel Cmíral, v spolupráci s Jaromírom Dlouhým, hru Hodvábná kulička - scénické čítanie korešpondencie medzi dvomi ľudmi. "Táto myšlienka mě inspirovala k tomu", hovorí autor, "že by bylo ideální, kdyby si aktéři mezi sebou posílali dopisy. Ne poštou, ale někde si je předávali. A protože jsem poetický ve všech svých rozhlasových hrách, napadlo mě, že by tím atributem mohla být krásná labuť Jurkoviča. Tam by se mohl vejít dopis, který by byl stočený do kuličky z hedvábného papíru." V hedvábné kuličce použil P. Cmíral slovenštinu i češtinu a na slávnostiach hru predviedli herci Emília Vašáryová zo SNd v Bratislave a Josef Vinklář z ND v Prahe. Priblížili v nej život a prácu Dušana Jurkoviča i atmosféru kúpeľov v tom období.

Jurkovičov dom

Osláv v Luhačoviciach sa zúčastnili veľvyslanec Slovenskej republiky v Prahe, Ladislav ballek s manželkou a predseda senátu Českej republiky Petr Pithart, ktorý zrekonštruovaný Jurkovičov dom slávnostne otvoril. Ako oslovil vynovený Jurkovičov dom veľvyslanca Balleka? "Má nádych niečoho, čo súvisí s národnou zvláštnosťou Slovákov, Moravanov a Čechov. Ten dom je česko-slovenský zvonku i z vnútra, vo všetkom, čo k nemu patrí. Okrem toho je osobitý, originálny...súvisí s Luhačoviciami. Je takým erbom, erbovým domom kúpeľov...Ľudia zo zahraničia pochopia, aká je veľká vôla i ľudová kultúra Čechov, Moravanov a Slovákov, kultúra z ktorej Jurkovič ako architekt vychádza, a na ktorej vyrástol."

Dušan Samuel Jurkovič (1868- 1947), rodák z Myjavy, vyštudoval staviteľstvo na Štátnej umelecko-priemyselnej škole vo Viedni. V roku 1901 prijal pozvanie kúpelnej správy v Luhačoviciach, aby postavil v meste riad nových stavieb a niektoré staršie, ako Janův dům, Kuchyňský dôm a Jestřábský mlýn, adaptoval. Tak vznikla napr. Chaloupka a Vodoléčebný ústav. Zrenovovaná bola aj Slovenská búda, ale na Slovenský dom boli vyhotovené iba plány a model. Jurkoviče kúpeľné stavby boli vzhľadom na nedostatočnú nosnosť pôdy jednoduché a ľahké, vždy rešpektoval charakter krajiny a okolie kúpeľov. Prvé Jurkovičove vily v Pražskej čtvrti dali podnet na vybudovanie aj ďalších obytných objektov v tomto duchu.

MARIA CHRAPPA

obsah | Česká republika