SLOVENSKÉ DOTYKY
 

POSLANKYŇA DOBREJ VÔLE

Lady Milena Grenfell-Baines

Už dávno by si mohla užívať pohodlný a bezstarostný život veľmi dobre situovanej dôchodkyne vo Veľkej Británii, ale to jej ani nezíde na um. Takmer rok dopredu má diár preplnený rôznymi akciami, ktoré neúnavne, nezištne a s mladistvým elánom organizuje nielen doma, ale aj v Českej republike a na Slovensku. Pravidelne pripravuje napríklad zájazdy svojich anglických priateľov a známych do našich krajín, v rámci ktorých ich zoznamuje s ich kultúrou, najmä s klasickou hudbou, históriou a gastronómiou, propaguje česko-slovenskú kultúru a gastronómiu vo Veľkej Británii, kde aktívne pracuje aj v Britsko-Česko-Slovenskej Asociácii, píše kuchárske knihy a má obrovskú zásluhu aj na veľmi úspešnej spolupráci medzi Strednou hotelovou školou v Prahe a v Blackpoole.

Lady Milena Grenfell-Baines, vynikajúca a veľmi skromná dáma zo severoanglického mesta Preston a rodáčka z Prahy, ktorá sa už desiatky rokov snaží prehlbovať vzťahy medzi Českou republikou a Anglickom. Je jednou z tých 669 československých detí, ktoré v roku 1939, pred vypuknutím druhej svetovej vojny, zachránil britský maklér a humanitárny pracovník Nicholas Winton pred transportom do koncentračných táborov tým, že im zaistil cestu vlakom z Prahy do Londýna, ako aj následnú adopciu v Anglicku.

Pani Milena, mali ste len deväť rokov, keď ste spolu so svojou trojročnou sestrou a dvaapolročnou sesternicou odcestovali z Prahy do Londýna. Ako ste to vtedy vnímali?

Ako dieťa som bola veľký dobrodruh a rozhodne som nebola nešťastná z toho, že cestujeme do Anglicka. Brala som to ako ďalšie dobrodružstvo. Až keď som začala dospievať, pochopila som, o čo išlo a aké som mala obrovské šťastie. Odišli sme do Londýna 31. júla a bol to predposledný vlak z Prahy... Keď si spomeniem na moje deti, keď boli malé alebo keď teraz pozerám na svoje dve vnučky a dvoch vnukov, tak si hovorím, či by som mala odvahu ich poslať takto niekam do sveta...

Ako sa vyvíjal váš život v Anglicku?

Mala som obrovské šťastie i v tom, že do Anglicka sa dostali aj moji rodičia a unikli tak hrôze druhej svetovej vojny. Otec bol ekonóm a v tom čase, keď sme my deti dorazili do novej vlasti, už tam bol piaty mesiac. Štrnásteho marca ho totiž niektorí priatelia varovali, aby kvôli zhoršujúcej sa politickej situácii odišiel z Prahy do zahraničia. Varovanie bral vážne a hneď odcestoval do Londýna. Už o tri dni neskôr ho hľadalo gestapo u nás v pražskom byte... Otec spolupracoval aj so svetoznámym nemeckým spisovateľom Thomasom Mannom, ktorého veľmi obdivoval a ktorý sa vtedy skrýval pred fašizmom vo Švajčiarsku. Mann bol totiž z Nemecka vyhostený do Švajčiarska a zostal bez občianstva a cestovného pasu. Keď sa o tom môj otec dozvedel, rozhodol sa, že mu pomôže získať československé občianstvo a pas, aby Mann mohol odcestovať do Ameriky. Našťastie sa mu to podarilo a Mann sa do Ameriky dostal. S otcom zostali v kontakte, vymenili si aj niekoľko listov. Mojej mame, ktorá pochádzala z Litvy, sa tiež podarilo ešte včas, v roku 1940, vycestovať cez Nórsko do Anglicka. Dodnes neviem, ako to dokázala. Ako dieťa som sa na to nikdy nepýtala a keď som dospela, už bolo neskoro... Čo sa týka školy, československá vláda ešte počas vojny založila v Anglicku československú obecnú školu a gymnázium, ktoré som navštevovala a v ktorom bolo asi 200 detí.

Ste stále v kontakte s vašim záchrancom, Nicholasom Wintonom?

Áno, naposledy som ho videla pred troma mesiacmi v Londýne na jednej akcii na Slovenskom veľvyslanectve. Má neuveriteľných 97 rokov a stále je aktívny.

Ako ste sa zoznámili s manželom?

Zásluhou môjho otca. Po ukončení štúdií v Anglicku som odišla na dva roky do Francúzska, kde som pracovala ako vychovávateľka. Tam som sa zoznámila s jedným veľmi sympatickým mladíkom, Francúzom, a po čase to vyzeralo tak, že by sme sa v budúcnosti mohli zosobášiť. Ale keď som sa vrátila domov do Prestonu, otec mi oznámil, že stretol jedného pána, ktorý je pre mňa ako stvorený. Skutočne to bolo tak a bolo rozhodnuté. Manžel, ktorý sa volal George Grenfell-Baines, bol úžasný a láskavý človek. Bol o dvadsať rokov starší ako ja, ale to nám nevadilo. Žili sme spolu takmer 50 rokov v šťastnom a harmonickom manželstve. Žiaľ, pred dvoma rokmi zomrel.

Váš manžel sa vypracoval na najvýznamnejšieho anglického architekta, ktorému kráľovná Alžbeta v roku 1978 udelila titul Sir...

Manžel bol vynikajúci a láskavý človek, ktorý pochádzal z chudobnej rodiny. Už od svojho detstva tvrdo pracoval, aby mohol študovať. Po skončení štúdií založil v Prestone firmu, ktorú postupne vybudoval na veľkú medzinárodnú architektonickú spoločnosť, Building Design Partnership. V súčasnosti je to najväčšia architektonická firma v Európe.

Máte veľkú rodinu, tri deti, štyri vnúčatá a ste už dokonca aj prababkou...

Som veľmi rada, že rodina je už taká početná. Manžel mal z prvého manželstva dve dcéry - Zuzanu, ktorá už 40 rokov žije vo Francúzsku a má dve deti a tri vnúčatá. Dinah žije v Kanade, tiež má dve deti a jedného vnuka. Keď sme sa s manželom zosobášili, dcéry mali 13 a 11 rokov a od toho času som sa o ne začala starať. S manželom máme dceru Jane, ktorá je ekonómka - má dve dcéry Soniu a Elizabeth a syna Georga, ktorý pracuje v stredisku pre nezamestnaných mladých ľudí. Je otcom dvoch synov Michaela a Matthewa. Mám z nich naozaj veľkú radosť.

Po zamatovej revolúcii ste sa začali naplno venovať aj práci na rozvíjaní britsko-česko-slovenskej spolupráce v oblasti kultúry a v ďalších oblastiach a boli ste medzi zakladajúcimi členmi Britsko-Česko-Slovenskej Asociácie, niekoľko rokov ste viedli aj jej výbor. Aké sú ciele tejto organizácie?

Rozširovať pre našich členov informácie o českej a slovenskej kultúre, umení, politike, ekonomike a vede. Vydávame aj svoj časopis, a to šesťkrát do roka. Okrem toho sa snažíme finančne podporovať aj vyučovanie angličtiny na základných školách v Česku a na Slovensku.

Máte obrovský podiel aj na tom, že už desať rokov sa uskutočňuje veľmi úspešná spolupráca a výmena skúseností medzi strednou hotelovou školou v Blackpoole a v Prahe-Vršoviciach. Ako sa to všetko začalo?

Pred desiatimi rokmi ma požiadal David Slinger, súčasný riaditeľ spomínanej školy v Blackpoole, či by som im nepomohla nájsť partnerskú školu. Podarilo sa to. Vďaka tomu každý rok príde začiatkom decembra do Anglicka šestnásť českých študentov so svojím učiteľom na študijný pobyt a sú tam až do konca januára. A začiatkom apríla čaká anglických študentov pod vedením učiteľa podobná cesta do Prahy - aj keď zatiaľ len na štrnásť dní. Bývajú pritom u svojich anglických spolužiakov, ktorí pre nich pripravujú aj rôzne programy vo voľnom čase. A na študentov z Blackpoolu čaká podobný program od začiatku apríla v Prahe.

Vaším veľkým koníčkom je aj klasická hudba. Aj v tejto oblasti vyvíjate nemalé úsilie, aby sa milovníci hudby v Anglicku dozvedeli o českej vážnej hudbe čo najviac a opačne... Napríklad tohto roku v auguste ste už po štvrtý raz priviezli skupinu britských milovníkov hudby na Chopinov festival do Mariánskych Lázní. A máte tiež veľký podiel na tom, že u nás po prvý raz mohol koncertovať geniálny anglický klavírny virtuóz Benjamin Grosvenor, ktorý má len štrnásť rokov...

Mladý Benjamin je skutočne génius, ktorý koncertuje na celom svete. Napríklad pred svojím koncertom v tomto známom kúpeľnom meste vystupoval v Rio de Janeiru. A mala som nesmiernu radosť z toho, aký nevídaný úspech mal aj na Chopinovom festivale.

Pre skupinu svojich priateľov a známych aspoň dva-tri razy do roka organizujete rôzne poznávacie zájazdy do Čiech. Navštívili ste s nimi aj Slovensko?

Áno, boli sme tam pred tromi rokmi a tiež vlani. Veľmi sa nám tam páčilo a hodláme uskutočniť cesty na Slovensko aj v budúcnosti.

Aké akcie vás ešte čakajú v tomto roku v Čechách a vo Veľkej Británii?

6. septembra pripravujeme v Znojme v rámci festivalu Znojemské hrozná britský deň, kde jeden známy anglický kuchár predstaví záujemcom britské pokrmy. A potom ma znovu čaká príprava na české Vianoce, ktoré sme naplánovali na 2. decembra na Českom a Slovenskom veľvyslanectve v Londýne. Na túto udalosť sme pozvali aj cimbalovú hudbu z Moravy, budú sa spievať koledy. Podobne ako v predchádzajúcich troch rokoch by sme tu chceli usporiadať aj vianočný trh...

EVA KUBÁŇOVÁ


Zpět na obsah