SLOVENSKÉ DOTYKY
 

CESTA NA SVETOVÝ VRCHOL

Hokejista Miroslav Šatan

Trojročná zmluva s New York Islanders prinesie hokejistovi 12,75 milióna dolárov. Hokej skloňovaný vo všetkých pádoch vždy rozprúdi Slovákom v žilách krv. Podobne aj meno Miroslav Šatan, ktorý patrí medzi našich ľadových kráľov.

Len nedávno ste podpísali zmluvu s hokejovým klubom New York Islanders. Ako to prebiehalo?

Predtým, ako sa otvoril trh s voľnými hráčmi, som vôbec nevedel, čo sa stane. Ale keďže zmluva je už podpísaná, môžem povedať, že som spokojný. Vzájomne sme sa dohodli na podmienkach vyhovujúcich obom stranám. Mal som podmienku podpísať kontrakt na dlhšie, nie iba na rok či dva, ako to bolo doteraz. A tiež som chcel vedieť, ktorý klub bude ochotný si ma zaviazať na takýto dlhý čas. Za dohodou z NY Islanders vidím viacej dôvery. Hľadal som zamestnávateľa, ktorý o mňa prejaví skutočný záujem. Našiel sa a som rád.

Myslíte si, že nájdete na ľade spoločnú reč aj s novým spoluhráčom Alexejom Jašinom?

Ako hráča ho veľmi dobre poznám a aj jeho výsledky hovoria o ňom iba to najlepšie. Je to skutočne jeden z najkvalitnejších centrov v NHL. Hrávali sme proti sebe v NHL a aj na majstrovstvách sveta. Pravidelne reprezentuje Rusko. Teším sa na spoluprácu s ním. Dúfam, že naplním očakávania klubu a cieľ, prečo ma zobrali. Verím, že nájdeme spoločnú hokejovú reč.

Bol čas dovoleniek a vás sme zatiaľ stretli iba na ľade. Dopriali ste si zaslúžený oddych?

Dovolenku mám už za sebou. Koncom júna sme s manželkou boli na Floride. Oddychu už bolo dosť, a preto teraz intenzívne trénujem.

Nedávno ste s manželkou oslávili prvé výročie sobáša. Oslávili ste ho nejako špeciálne?

Áno, máme za sebou krásny rok spoločného života. A poviem iba to, že sme to oslávili.

V čase, keď ste neboli zosobášení, ste mali množstvo obdivovateliek. Je ich stále veľa aj teraz, keď ste už ženatý?

Odkedy som sa oženil, nezbadal som žiadnu zmenu.<

V New Yorku ste už niekoľkokrát hrávali. Páčilo sa vám tam?

New York je špecifické mesto. Nebudem pôsobiť priamo v ňom, ale na Long Islande, čo je asi hodinka od centra. Je tam oveľa pokojnejší život. Nie je to ten typický New York. Dalo by sa to porovnať so životom v Buffale. Je to podobný štýl. Najskôr si to budem musieť vyskúšať, ale dúfam, že na Long Islande sa budem cítiť rovnako dobre ako v Buffale.

Čo by ste v "ľadovom svete" chceli ešte dosiahnuť?

Momentálne by som bol spokojný, keby sa mi s novým klubom darilo a keď aj oni budú spokojní so mnou. To by mi zatiaľ stačilo. Uvidím, aké si dám ďalšie hokejové ciele. Azda si v novom mužstve vybudujeme spoločné méty, ktoré sa budeme snažiť naplniť.

Hokej je tvrdý šport. Pocítili ste to určite aj na vlastnej koži. Aké najvážnejšie zranenie ste mali?

Najnepríjemnejšie bolo asi zranenie spôsobené nárazom na mantinel. Vtedy mi skolabovala pravá strana pľúc. Prvé tri dni som nemohol spať, zasmiať sa, zakašľať ani sa poriadne nadýchnuť. Dýchanie si človek bežne neuvedomuje, no ja som si vtedy uvedomoval každý nádych a výdych. Bolo to veľmi bolestivé. Ale dostal som sa z toho a do dvoch týždňov som bol opäť na ľade.

Založili ste nadáciu nesúcu vaše meno. Na čom momentálne pracujete?

Naša nadácia pomáha tým, čo to najviac potrebujú. Prednedávnom sme usporiadali futbalový zápas v Komárne, na ktorom sa zúčastnili aj niektoré osobnosti kultúrneho života. Bola to charitatívna akcia. Pomohli sme štyrom postihnutým deťom, ktoré nás o to požiadali. Finančne sme im prispeli na zdravotné pomôcky a zariadenia.

Nedávno ste boli v Buffale. Bolo cieľom cesty skontrolovať dom?

Skontrolovať dom, zaplatiť dane, účty, ktoré sa nazbierali za pol roka mojej neprítomnosti, keďže som bol na Slovensku. No a z Buffala sme potom išli na spomínanú dovolenku. Takže najskôr povinnosti a potom oddych.

Aký osud postihne váš dom v zámorí?

Asi ho predáme. Aj keď mi prirástol k srdcu, keďže som v ňom strávil päť rokov, päť hokejových sezón. A dokonca aj susedia sú nešťastní z toho, že odchádzam. Bohužiaľ, taký je život. Verím, že takých susedov, ako som mal doteraz, nájdem aj na Long Islande.

Doplnkovým športom hokejistov býva hokejbal. Čomu sa venujete vy?

Dlhý čas som hrával tenis. Ale asi pred nejakými šiestimi rokmi som začal hrávať golf. Nepovedal by som, že je to môj doplnkový šport k hokeju, skôr relaxačný. A je to aj koníček.

Na ktorý hokejový moment najradšej spomínate?

Asi na finále v Göteborgu, kde sme v roku 2002 získali titul majstrov sveta. Bol to nezabudnuteľný zážitok a pre mnohých splnenie detského sna. Po rozdelení republiky, keď sme boli v C skupine, sme si uvedomili, akú cestu sme prešli až na svetový vrchol. Bolo to splnenie snov a materializácia celej hokejovej driny.

Dokedy chcete hrať hokej?

Zmluva ma viaže na tri roky. Takže minimálne tri roky. Ak mi zdravie vydrží a budem mať chuť hrať aj potom, tak možno ešte ďalšie dva-tri by som pridal. Takéto rozhodnutia však až tak ďaleko do budúcnosti nerobím.

Plánujete v blízkej budúcnosti rozšíriť rodinu o potomka?

Áno, plánujeme. S manželkou by sme radi privítali prírastok do rodiny.

Radíte sa s manželkou Ingrid o rozhodnutiach alebo sa vám prispôsobí?

Samozrejme, spýtal som sa jej na názor, povedala mi, že prvoradá je moja spokojnosť. A že pôjde so mnou aj na kraj sveta. A aj na Long Island.

Nie každý muž sa venuje domácim prácam. Patríte aj vy k väčšine?

Najradšej vylihujem na gauči. (Smiech.) Neskúšal som umývať okná ani iné ženské práce. Musím sa priznať, že za posledných asi päť rokov som iba raz vysával.

SOŇA CHOTÁROVÁ


Zpět na obsah