SLOVENSKÉ DOTYKY
 

S EKONÓMOM JANOM ŠVEJNAROM O HOSPODÁRSKEJ REFORME POD TATRAMI

Koľko ubehne slovenský tiger

Pod titulkom Česká republika i západ by sa mali od Slovenska učiť napísal slovenský denník Národná obroda, že "Slováci teraz patria medzi civilizačných priekopníkov. Odvážne znížili dane, usilujú sa o premenu zdravotníctva v životaschopnú službu, siahli k redukcii sociálnych dávok pre asociálne skupiny. Niečo také patrí v českej kotline, ale i v krajinách viac na západ medzi holé fantazírovanie". V on-line debate denníka SME k aktuálnej analýze hospodárskej situácie na Slovensku zasa čitateľ nazývajúci sa Harry vykríkol: "Aký slovenský tiger?Však tu na nič niet. Zdravotníctvo nemá, školstvo nemá, sociálna oblasť nemá. Iste, Orange a Tesco profitujú."

Pán profesor, je to, čo sa dnes deje na Slovensku, naozaj hospodársky zázrak, alebo len bublina?

Na hodnotenie je ešte skoro, ale sú náznaky, že slovenská ekonomika bude prospievať lepšie, i keď jej sa už darilo dobre.Rástla v priemere rýchlejšie ako česká - keď sa pozrieme na základný index rastu hrubého domáceho produktu. Rozhodne si myslím, že odľahčenie, ktoré s terajšou reformou prišlo, to zväčšenie pružnosti, ktoré na Slovensku nastáva, bude blahodarné. A už to zaznamenávame, hoci v tom, že sa znižuje počet ľudí, ktorí sa registrujú ako nezamestnaní. Nezamestnanosť klesá! Pre mňa hlavnou otázkou je, či bude vláda schopná situáciu udržať. Lebo tá reforma je vo svojich aspektoch tvrdá, má určité sociálne dopady, ktoré ľudia nebudú radi prijímať. Takže teraz je to predovšetkým otázka politickej vôle.

Veľa Slovákov sa obáva vysokého záujmu zahraničných investorov s tým, že by mohlo ísť o rýchle peniaze, o investície, ktorée budú iba na krátky čas vložené a dotyční potom odídu so svojimi záujmami inam. A Slovensku tak iba poškodia.

Staviam sa k tomu oveľa kladnejšie: i keď je o krajinu záujem z hľadiska priamych investorov, teda tých, ktorí stavajú podniky, privážajú tam stroje a zariadenia, nejde o kapitál, ktorý sa tam cez noc priženie a cez noc zasa zmizne. Pozrite sa - americká spoločnosť Whirpoole teraz presúva celú svoju výrobu z Francúzska na Slovensko, práčky, chladničky atď. To je veľmi prínosný kapitál. Samozrejme, je tu určitá dynamika, ale nič sa nestane, keď tento kapitál pôjde niekam inam. Zasa príde iný. Otázka znie, či budú Slováci schopní v tom prílive a odlive, ktorýy bude pokračovať, veľkú časť toho kapitálu udržať.

Teraz sú Česká republika a Slovenská republika najväčšími príjemcami zahraničných investícií. A to je veľmi priaznivé. Keby tomu tak nebolo, bude nezamestnanosť oveľa vyššia, v oboch republikách.

Reforma nastolená teraz na Slovensku je značne tvrdá, môže vyvolať sociálne nepokoje.

Je tvrdá. Ale zahraničný kapitál ju zmäkčí, poskytne a už poskytuje zamestnanie, pričom zahraničné podniky platia v priemere myššie mzdy než firmy miestne.

Nevyžadujú tie nové pracovné príležitosti príliš kvalifikovanú pracovnú silu? Lebo tej na Slovensku dozaista nie je nadbytok.

Vyžadujú všetko možné, tak robotníkov ako manažérov, právnikov, účtovníčky. Celú škálu profesií. Dopyt je široký, čo je výborné.

Slovenský minister financií Ivan Mikloš vystupuje veľmi sebavedome. V nedávnej debate so západoeurópskymi politikmi, ktorí kritizovali jeho daňové reformy, vyhlásil, že súčasná slovenská ekonomika naháňa strach európskym mocnostiam. Je to ozaj tak?

To Mikloš trochu prehnal. Ale inak je to veľmi schopný človek. Poznám sa s ním už dlhšie, tiež ná navštívil v Davisonovom ústave na Michiganskej univerzite v USA, prednášal tam, hovorili sme s ním o reforme. Uberá sa správnym smerom. a to jeho sebavedomie je čiastočne oprávnené, čiastočne asi zdôrazňované na efekt. fakt je, že ostatné štáty to sledujú a že to pre nich bude poučenie, tak ako bolo Írsko v deväťdesiatych rokoch.

A prečo vlastne západoeurópski politici Mikloša za daňové reformy kritizovali?

Tie daňové reformy sú trochu arbitrárne, to, že dáte všetky daňové sadzby na jednu úroveň nie je nevyhnutne najlepšie. Ale je to jednoduché, transparentné. A radikálne. Kritika vyplýva hlaavne z toho, že je to naozaj radikálny krok, na ktorý si mnoho vlád iných krajín netrúfa, ktorý nie je ochotných pripustiť, nieto ešte uskutočniť.

Ani vy slovenskú reformu nepovažujete zaa hazardérstvo?

Je to riskantný podnik, čiže určité hazardérstvo v ňom tkvie, ale pri kažkom čine musí človek zvážiť výhody aj nevýhody... Tuná nad rizikami prevažujú očakávané výhody. Hoci je tu politické úskalie. Že ľudia nebudú ochotní krátkodobo prijať tvrdé dopady, ktoré nastanú. Že neuveria tomu, že sa to pre nich vyvinie strednodobo pozitívne a že vláda medzitým padne. Slovenská vláda je heterogénna, má v sebe množstvo rôznych prôdov, ľahko môže dôjsť k roztržke, ktorá ohrozí koalíciu.

Ono kritické obdobie je určite dlhšie než čas od jedných volieb k druhým. Alebo nie?

Myslím, že nie. Keď reforma prežije jeden-dva roky, mali by sa začať prejavovať jej pozitívne efekty. To, že nezamestnanosť klesá, je jedným z takých rýchlych efektov, ktorý už pozorujeme. Druhým by malo byť tempo ekonomického rastu a s ním spojená možnosť vyberať viacej daní, i keď sadzby sú nižšie.

Medzinárodný menový fond uvažuje o tom, že by sa na Slovensku zaviedlo euro už od roku 2006. Je to možné? Neznamenalo by to ešte ďalší otras?

Euro možno zaviesť okamžite. Skôr ide o to, kedy to Európska únia bude ochotná pripustiť. Iste by to otras bol, ale zároveň by zasa nastal pozitívny efekt, lebo zavedením eura sa eliminuje kurzovné riziko s hlavným obchodným partnerom, čo je západná Európa. Čiže zavedenie eura je prospešné pre krajiny, ktoré vstupujú do Európskej únie. Ak majú pomerne stabilnú ekonomiku. Čiže problém spočíva v tom, ako rýchlo sa slovenské ekonomika stabilizuje. a ak nenastanú nejaké excesy, som presvedčený, že rýchlo.

Myslím, že všetky ekonomiky v strednej Európe, až na to, že majú veľký deficit verejných financií, sú pripravené vstúpiť do eurozóny.

I Česká republika, ktorá má doslova zahanbujúci schodok?

To má a je otázka, ako to bude česká vláda riešiť, lebo všetky tie rozmanité fiškálne opatrenia majú zatiaľ sekundárny charakter. Takže nečakám - pokiaľ nedôjde k naozaj zásadnej reforme zdravotníctva a penzijného systému a k rýchlej privatizácii zostávajúcich štátnych podnikov - že by sa ten schodok podarilo znížiť.

Zo svojej americkej pozorovateľne - keď porovnávate českú a slovenskú situáciu - hoci bola tá slovenská východisková pozícia slabšia, je to teraz naopak?

Zdala sa slabšia, ale je zaujímavé, že Slováci našli i v politicky rozkolísanej situácii odhodlanie sa v koalícii spojiť a podstúpiť veľmi výrazné reformy, najmä reformu penzijnú. Urobiť niečo také sa v Českej republike zatiaľ nikto neodvažuje.


Jan Švejnar (1952) sa narodil v Prahe, ako osemnásťročný emigroval do Švajčiarska, potom odišiel do USA, kde vyštudoval ekonómiu na univerzite v Pittsburgu. Teraz je výkonným riaditeľom Inštitútu Williama Davidsona na Michiganskej univerzite. Od začiatku deväťdesiatych rokov pôsobil ako poradca prezidenta Havla a niektorých českých ministrov.

LIBUŠE KOUBSKÁ


Zpět na obsah