SLOVENSKÉ DOTYKY
 

NAJDRAHŠIA Z PRÍRODNÝCH VIED

Slovenská meteorológia v Prahe

METEOROLÓGIA, história a súčasnosť meteorologických meraní - pod týmto názvom otvorili 7. augusta v Národnom technickom múzeu na Kostelní ulici v Prahe výstavu, pripravenú Slovenským technickým múzeom v Košiciach, obohatenú o niektoré exponáty zo zbierok hostiteľskej inštitúcie. Na vernisáži zastupovali Slováci českú i slovenskú stranu - z Košíc pricestovala kurátorka expozície RNDr. Jana Mešterová, výstavu otváral námestník generálneho riaditeľa Českého hydrometeorologického ústavu, rodák z východnej časti bývalej federácie, RNDr. Marián Volek. Ilustroval tak známu skutočnosť, že podiel Slovákov na českej meteorológii sa ani zďaleka neobmedzuje iba na Jána Zákopčaníka, populárneho vďaka televíznej obrazovke. Napokon, v prietoroch tejto výstavy má byť v septembri uvedená na trh aj kniha vydavateľstva Karolinum, mapujúca meteorológiu v českých krajinách a na Slovensku...

Meteorológia kedysi - to boli ľudové pranostiky, kalendáre, prírodný vlhkometer v podobe šišky, ktorá sa za sucha zatvára a za daždivých dní otvára... Súčasná meteorológia, to sú lode, rakety, balóny, družice, počítačová simulácia - vlastne najdrahšia, zo všetkých prírodných vied, ako na vernisáži poznamnal Marián Volek. Kdesi medzitým je to najvzrušujúcejšie obdobie objavov, priekopníkov, letov v astronomických balónoch, ktoré stáli nemálo astronómov život. Medzi mužov, ktorí sa stali súčasťou tohto veľkého dobrodružstva, patril aj Milan Rastislav Štefánik, ktorý založil meteorologickú službu v štátoch južnej pologule, neskôr počas 1. svetovej vojny aj leteckú meteorologickú službu. Medzi priekopníkov meteorológie na Slovensku patrili aj David Fröhlich z Kežmarku, ktorý opísal súvis medzi nadmorskou výškou a tlakom vzduchu štvrť storočia pred zostrojením barometra, ale aj lekári J. A. Rayman (Prešov) a J. D. Perlitzi (Kežmarok), ktorí v prvej polovici 18. storočia uskutočnili na prvé prístrojové merania slovenskom území. Podobne ako M. R. Štefánik sa meteorológiou ako svojou vedľajšou činnosťou zaoberal aj ďalší slovenský astronóm - riaditeľ cisárskej hvezdárne vo Viedni Maximilián Hell.

Expozíciu tvorcovia rozdelili na niekoľko častí. Prvá je venovaná histórii svetovej meteorológie, druhá sa zaoberá dejinami tohto vedného odboru na Slovensku, ďalšia aerológiou, teda meraniami vo výške, napríklad pomocou balónov. Napokon posledná sekcia mapuje činnosť Slovenského hydrometeorologického ústavu. Veľkou prednosťou výstavy je, že nad - mimochodom kvalitnými - textami a fotografiami, prevažujú trojrozmerné exponáty, najmä meteorologické prístroje. Mnohé z nich majú nielen vedeckú a technickú hodnotu, ale sú i malým umeleckým, či prinajmenšom remeselným dielom.

Rozhodujúce pre vývoj meteorologických prístrojov bolo pätnáste storočie - vtedy vynašli teplomer, barometer (na meranie atmosferického tlaku) a vlhkomer, znovuobjavili vetromer. Samozrejme, všetky prístroje sa postupne zdokonaľovali. Ďalší významný krok priniesol vynález telegrafu v roku 1832, ktorý umožnil zhromažďovanie správ o počasí do jedného celku, vytvorenie synoptickej mapy a možnosť predpovedať počasie pre väčšie územie. Veľký význam malo aj objavenie sa balónov na scéne. Dvadsiate storočie prinieslo hneď niekoľko revolúcií - lietadlá, radary, družice, orbitálne stanice, ale aj počítače, či Internet.

o o o

EXTRÉMNE POČASIE NA SLOVENSKU
Maximálna teplota: 39,8 C (Komárno, 5. 7. 1950)
Minimálna teplota: -41,0 C (Vígľaš-Pstruša, 11. 2. 1929)
Najvyšší mesačný teplotný priemer: 26,0 C (Bratislava-Petržalka, 8/1992 a 7/1994)
Najnižší mesačný teplotný priemer: -18,1 C (Lomnický štít, 2/1965)
Najvyšší ročný teplotný priemer: 12,0 C (Bratislava-Petržalka, 1992 a 1994)
Najnižší ročný teplotný priemer: -5,6 C (Lomnický štít, 1956)
Maximálny ročný úhrn zrážok: 2725 mm (Zbojnícka chata, 1938)
Minimálny ročný úhrn zrážok: 283 mm (Trebišov, 1917)
Maximálny mesačný úhr zrážok: 509 mm (Zbojnícka chata, 6/1965)
Minimálny mesačný úhrn zrážok: 0 mm (mnohokrát)
Najvyšší denný úhrn zrážok: 231 mm (Skalka, 12. 7. 1957)
Taká expozícia, aká je v súčasnosti vystavená v pražskom Národnom technickom múzeu, by si určite zaslúžila veľkú pozornosť. Nepochybujem, že takýto úspech by si veľmi želali aj autori z košického múzea. Škoda, že vedci už tradične nedávajú na popularizáciu výsledkov svojej práce dostatočný dôraz. Potom sa darmo sťažujú na mediálny úspech všakovakých pavedcov, ktorí žiadne výsledky ani nemajú. Som rád, a nielen kvôli svojmu prírodovednému vzdelaniu, že som sa napriek miernej konšpirácii o výstave dozvedel. Napokon som, aj keď stálo ma to nemálo úsilia, získal o výstav aj podrobné podklady. Utvrdili ma v presvedčení, že sa do múzea tentoraz naozaj oplatí zájsť ...

VLADIMÍR SKALSKÝ


Zpět na obsah