SLOVENSKÉ DOTYKY
 

DÔCHODKY AKO ČASOVANÁ BOMBA?

Problém na česko-slovenskej osi

Možno patríte tiež medzi tých, ktorým hrozia problémy pri odchode do dôchodku. To v prípade, ak mal váš zamestnávateľ v čase rozdelenia federácie sídlo v druhom z našich štátov, než v ktorom žijete. Problémy môžete mať aj vtedy, ak ste v čase rozdelenia napríklad študovali, či boli nezamestnaný, alebo ak ste pracovali pre zahraničného zamestnávateľa, a trvalé bydlisko ste mali v druhom štáte, než dnes. Alebo aj vtedy, ak ste po roku 1993 pracovali za riekou Moravou. Zdá sa, že neštandardné zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení sú tak trochu časovanou bombou, ktorá tiká aj pod ľuďmi, ktorí si žiadny problém neuvedomujú...

Vážnosť situácie si až pri vymeriavaní dôchodku uvedomil napríklad Pražan, ktorý rok a pol pred rozdelením federácie získal prácu na Slovensku a pôsobil tam až do 31. 12. 1992. Kvôli tomu mu vymerali celý dôchodok na Slovensku. Dostáva 5600 slovenských korún. Ak by bol po celý život zamestnaný v ČR, dostal by 7500 českých korún. Celkovo teda - ak zohľadníme aj kurzový rozdiel - stráca asi tritisíc korún. Okrem nemalej finančnej straty, musí každý mesiac posielať na Slovensko notárky overený doklad, že ešte žije. Nižšie sú aj ďalšie dávky. V prípade úmrtia by pozostalí dostali zo SR pohrebné vo výške 2100 Sk, pričom v Česku je tento príspevok stanovený na 5000 Kč.

Podobné prípady spôsobila dikcia Zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení. Tá upravuje, ako určiť štát, príslušný pre výplatu sociálnych dávok. Pokiaľ ide o dôchodok za dobu pred rozdelením ČSFR, vypláca ho tá z republík, na území ktorej mal zamestnávateľ občana k k 31. 12. 1992 alebo naposledy predtým sídlo. V prípade, že takéhoto zamestnávateľa občan nemal, rozhodujúcim je jeho trvalý pobyt. Pokiaľ ide o obdobie po rozdelení, čiastkové dôchodky môžu vzniknúť aj v oboch republikách, v podstate podľa toho, kde občan pracuje. Ak v niektorom zo štátov pracoval celkovo menej než rok, čiastkový dôchodok v tomto štáte mu nevznikne a celý dôchodok mu vypláca tá krajina, v ktorej pracoval po zvyšok života.

Nepríliš štandardnú úpravu, týkajúcu sa obdobia pred rozdelením štátu, presadila podľa riaditeľa odboru sociálneho poistenia ministerstva práce a sociálnych vecí ČR Jiřího Krála slovenská strana. Ako SD povedali jeho podriadení i pracovníci Českej správy sociálneho zabezpečenia, ktorí nechceli byť menovaní, chcela tým zrejme Slovenská republika ušetriť na dôchodkoch pomerne veľkého počtu svojich občanov, zamestnaných v čase rozdelenia v ČR, napríklad v ostravsko-karvinskom regióne. V centrále Českej správy sociálneho zabezpečenia sme sa stretli aj s ďalším názorom. Podľa neho sa chyby dopustila aj český strana, ktorá nedostatočne obhajovala záujmy svojich občanov. Pravda, na MPSV ČR sme sa stretli aj s pracovníčkou, ktorá úpravu obhajovala ako štandardnú s tým, že podobná platila aj po rozpade Rakúska-Uhorska. Pravda, česká strana sa pred niekoľkými rokmi pokúsila otvoriť rokovanie o novelizácii zmluvy, slovenská na to však - zjavne z finančných dôvodov - nepristúpila.

Najabsurdnejšie prípady, vyplývajúce zo zmluvy, podpísanej v októbri 1992, vyriešili ďalšie dokumenty. Ide o správne ujednanie, dohodu medzi sociálnymi poisťovňami o realizácii spomínanej medzištátnej zmluvy, a tiež o dohodu medzi ČSSZ a Správu Fondu dôchodkového poistenia SR, ktorá nadobudla účinnosť so spätnou platnosťou k 17. 7. 1993.

Novšia úprava špecifikovala okrem iného odstránenie "tvrdostí", o ktorom hovorí už článok 26 pôvodnej zmluvy. V praxi ide o dva prípady. Prvý sa týka tých, ktorí mali k 31. 12. 1992 trvalý pobyt i pracovisko na území jedného štátu, iba sídlo zamestnávateľa bolo na území druhej republiky. (Napríklad autorka týchto riadkov pracovala v tom čase ako vyslaná redaktorka slovenského týždenníka Život v Prahe, kde mala už mnoho rokov aj trvalé bydlisko.) Tí budú dostávať dôchodok v štáte, kde majú trvalé bydlisko. Druhým prípadom, kde sa vyhovelo ponosám občanov, je ten, keď bol dôchodok priznaný v ČR, potom sa pred rozdelením odsťahovali do SR, kde im priznali slovenský, a po rozdelení späť. Aj títo ľudia môžu opäť dostávať český dôchodok. Aj v iných prípadoch sa môžu občania obrátiť na ministra práce a sociálnych vecí, aby odstránil tvrdosť. O takýchto žiadostiach rozhoduje individuálne odborná komisia MPSV.

Existuje ešte iná možnosť, ako dosiahnuť plný český dôchodok a zbaviť sa problémov s čiastkovým slovenským: pracovať o tie roky, ktoré sa zapocitavali na Slovensku, dlhšie. To je, samozrejme, ťažko realizovateľné, ak sa na Slovensku započítalo dlhé obdobie pred rozdelením. A celkovo to asi nie je práve systémové riešenie.

Problém sa týka občanov, ktorí v čase rozdelenia federácie študovali. Doba tohto štúdia sa, samozrejme, "počíta do dôchodku", avšak v tom štáte, kde mal študent trvalé bydlisko. Napríklad autor tohto článku vtedy ako občan SR s trvalým pobytom v SR študoval v Prahe na Univerzite Karlovej. Znamená to, že ak sa právny rámec nezmení, vznikne mu zrejme nárok na čiastkový dôchodok v SR, hoci tam nikdy nepracoval a od svojich osemnástich rokov nežil! Buď sa teda môže spoliehať na zmenu zmluvy, alebo sa s tým môže zmieriť, prípadne si tých pár rokov "nadrobiť", či dúfať v kladné rozhodnutie komisie MPSV.

Pre všetkých dotknutých, a sú ich minimálne stovky, bolo najlepšie, keby sa zmenil zmluvný rámec. Dovtedy môžu všetci, ktorí sa pri vymeriavaní dôchodku dočkajú nepríjemného prekvapenia, posielať ďakovacie listy na adresu vila Elektra, Trenčianske Teplice...

VLADIMÍR SKALSKÝ,NAĎA VOKUŠOVÁ


Zpět na obsah