Futbalová kariéra Petra Babniča sa odštartovala v jeho rodnom Brezne, kde ako šesťročný poprvýkrát zakúsil kúzlo trávnatého ihriska. Zrejme málokto z jeho okolia vtedy mohol tušiť, že pomáha zrodu veľkého talentu slovenského futbalu. Ubehli štyri roky a pomaly začalo byť jasné, že práve toto športové odvetvie bude doménou Petrovho života. Prestúpil preto na športovú školu v Banskej Bystrici, kam sa sústredilo aj jeho ďalšie futbalové pôsobenie. Ako tvorivý univerzálny záložník sa potom s ohľadom na vek postupne presadil a zviditelnil na niekoľkých ligových úrovniach. K tomuto obdobiu, ako sa mi počas nášho rozhovoru zdôveril, sa často a veľmi rád vo svojich spomienkach vracia, lebo práve v tom čase získaval konkrétnu predstavu, čo to znamená byť skutočným futbalistom na profesionálnej úrovni. "Vtedy som pochopil, že je treba na sebe tvrdo pracovať a že občas musím aj niečo obetovať," hovorí Peter zamyslene. "Človek síce môže prekypovať talentom, ale bez tvrdej práce nemá nádej na úspech." A Peter Babnič uspel. V Banskej Bystrici odohral desať vynikajúcich sezón, počas ktorých sa, vzhľadom ku svojim ofenzívnym kvalitám, postupne presunul bližšie k súperovej bránke, teda na miesto klasického útočníka.

Čím ďalej častejšie mu začínali chodiť pozvánky do juniorskej reprezentácie. Časom sa stal neoddeliteľnou súčasťou základnej kostry celého mužstva. "Reprezentácia pre mňa vždy bola a je niečim naviac. Niečim, čo si človek musí vybojovať. Nikdy som účasť v národnom tíme neodmietol, a tak to bude aj v budúcnosti," hovorí Peter Babnič a pre upresnenie dodáva, že ako junior nastúpil v približne šesťdesiatich reprezentačných zápasoch. Na otázku, koľko dal za ten čas gólov, sa len skromne usmieva a priznáva, že presné číslo síce nevie, ale "zopár" ich naozaj bolo.

Po dovŕšení dvadsiatich rokov jeho hviezda stúpla ešte vyššie, pretože o neho prejavil záujem jeden z vedúcich klubov najvyššej slovenskej futbalovej ligy Inter Bratislava. "Tento prestup považujem vo svojej kariére za kľúčový, lebo som mal možnosť hrať futbal na naozaj vysokej úrovni, čo mi určite nesmierne pomohlo," hovorí Peter. "Až vtedy, keď sa dokážete vyrovnať s náročnými podmienkami, pred ktoré vás stavia pôsobenie vo veľkom klube, sa môžete považovať za kvalitného hráča." V Intere Bratislava si Babnič veľmi rýchlo zaistil miesto v základnej zostave a so Szilárdom Némethom vytvorili obávaný útočný tandem. Hneď druhý rok svojho angažmánu dosiahol s klubom na prvenstvo v celej súťaži a klub bol aj veľmi blízko postupu do ligy majstrov. Posledný krôčik sa však nevydaril, a tak sa pohárová Európa pre Petra Babiča pre tú chvíľu ešte uzatvorila. "Bola to škoda, pretože sme na to nepochybne mali, ale nedokázali sme šancu dotiahnuť do konca. A to je, povedal by som, náš hlavný problém. Podľa rovnakého scenára sa odvíja aj súčasná kvalifikácia na majstrovstvá sveta 2002. Postup z výborne rozohranej skupiny sme si teraz dvomi prehrami so slabšími súpermi nesmierne skomplikovali, ak nie vôbec znemožnili. Neviem, čím to je. Motiváciu máme, ale chýbajú nám skúsenosti futbalovo úspešnejších krajín. Obdobný prípad sa odohral aj na inak celkom vydarenom vlaňajšom majstrovstve Európy do 21 rokov. Vtedy som naozaj veril, že prídeme až do finále. Ale napokon to bolo len semifinále, a potom nás Španieli pripravili aj o bronz."

Napriek tomu to však bol práve tento šampionát, ktorý na Petra Babniča upozornil zahraničných pozorovateľov. O rok neskôr mu v bratislavskom Intere končila zmluva a vo vzduchu sa začala vznášať naliehavá otázka: Kam ďalej povedú kroky nádejného útočníka? "Vedel som, že najskôr odídem. Zmluvu som mal len do leta 2001 a nepredpokladal som, že by sme sa s klubom dohovorili na jej predĺžení. Ibaže leto prišlo a stále som nevedel, čo so mnou bude. Mal som niekoľko ponúk z českej ligy a zopár i zo vzdialenejšieho zahraničia a bol tam aj jeden klub z najvyššej španielskej súťaže. Napokon však s najadekvátnejšou ponukou prišla Sparta. Rokovanie s jej zástupcami bolo seriózne a prinieslo mi optimálne podmienky."

Trochu zložitejšie však boli rokovania medzi oboma klubmi. Inter považoval za prestup čiastku, ktorú Sparta nebola ochotná zaplatiť. Ani jedna zo strán nechcela ustúpiť zo svojich požiadavkov, a tak sa celá záležitosť preťahovala. Inter však bol v jednoznačnej časovej nevýhode, lebo za pár týždňov by sa Peter stal voľným hráčom a jeho odchod by klubu nevyniesol žiadny zisk. Konečná čiastka bola teda stanovená na 8,5 milióna českých korún. Peter Babnič podpísal s pražským klubom zmluvu na tri roky a dvadsiateho júna sa poprvýkrát objavil na letenskom trávníku v červenom drese s číslom 25, ktoré zdedil po najväčšom českom futbalovom talente súčasnej doby Tomášovi Rosickom. "Takto som o tom nikdy nepremýšlal," odpovedá Peter Babnič na otázku ohľadne záväzku, ktorý so sebou takýto dres prináša. "Viem, že toto číslo malo v Sparte výsostné postavenie, a že Tomáš bol výborný hráč. Ja som však iný typ. Na čísle napokon nezáleží, rozhodovať budú moje výkony. Čo som zatiaľ schopný posúdiť je, že Sparta má skvelý káder, a že tu je pomerne veľká konkurencia. To som na Slovensku nepoznal. Som však rád, že ma tu čaká tá pravá zaťažkávacia skúška a je len na mne, ako sa k nej postavím. Sparta má obrovské ambície, chce dosiahnuť európsku úroveň, čo dokázala už svojou náročnou prípravou. Myslím, že som doteraz urobil maximum, aby som dokázal, že sem patrím. Mojím cieľom je byť platným hráčom klubu. A či budem dávať góly ja, alebo niekto iný, na tom nezáleží. Jednoducho chcem hrať dobrý futbal..."

Keď som sa Petra Babniča počas rozhovoru spýtal, ako sa mu páči v Prahe, priznal sa, že z nej ešte veľa nevidel. "Počas prípravy sme s klubom boli stále niekde vonku, nemal som preto príležitosť sa tu porozhliadnuť. Verím, že keď začne liga, bude voľného času viac. Zanedlho sem pricestuje moja priateľka a teším sa, ako si to tu všetko poprezeráme."

Záverom som sa ešte dotkol osobných vzťahov vnútri klubu a dozvedel som sa, že Sparta je na tom v tomto smere veľmi dobre. "Všetci sú tu nesmierne príjemní a tvoria dobrú partu. Myslím si, že som sem celkom zapadol. Nikomu tu nezáleží na tom, či ste z Argentíny, Kamerunu alebo zo Slovenska. To zvlášť nie. Po rozdelení, pravda, medzi nami zavládla určitá rivalita, čo je možno v poriadku, pokiaľ vychádza zo zdravej a športovej bázy. Osobne budem rád, keď budem môcť dať tunajším fanúšikom čo najviac dôvodov k radosti z predvedenej hry a z dobrých výsledkov."