SLOVENSKÉ DOTYKY
 

O DOSTAVBE DIVADLA A INOM...

S ministrom kultúry SR Františkom Tóthom

František Tóth vstúpil do ANO už ako štátny tajomník ministerstva školstva aby, ako sa vyjadril, viac mohol ovplyvňovať politiku tejto strany. Dovtedy pôsobil ako nezávislý expert. Bol jedenásť rokov spoluzriaďovateľom a riaditeľom 1. súkromného gymnázia v Bratislave. Má technické vzdelanie, médiá mu vyčítali predovšetkým malú rozhľadenosť v oblasti, ktorú sa ako minister podujal manažovať.

V čom budete mať podľa vás lepšiu pozíciu voči ministerstvu financií ako minister Rudolf Chmel?

- Moja argumentácia je pre nich zrozumiteľnejšia. Chápem, že rezort financií chce vidieť na našej strane realizáciu istých zmien i záruky, že od plánov neodskočíme.

O koľko si trúfate zvýšiť sumu peňazí na kultúru?

- Nechcem vopred hovoriť konkrétne číslo, ale som ochotný o rok dokázať, že v rezorte kultúry je viac peňazí.

Stratégia štátnej kultúrnej politiky bola prijatá minulý rok. Viete sa s ňou stotožniť?

- Principiálne sú tam dobré veci, ale radšej sa sústredím ma menšie veci. Prvé mesiace budem určite len hasiť.

Chcete na nej niečo meniť?

- Na dokumente cítiť prácu aparátu a možno aj rozpor s decentralizáciou. Z viacerých strán cítim, akoby sa spätne volalo po štátnom paternalizme. Chcel by som vybudovať dôveru k decentralizácii. Neviem, prečo ju ľudia v kultúre nemajú.

Aká je vo vašom liberálnom vnímaní funkcia štátu?

- V udávaní línie. Chcem, aby sa aj ľudia cítili slobodní. Veľa umelcov je u nás bytostne závislých od štátneho grantu, akoby mali malé sebavedomie. Stretol som sa s ľuďmi, ktorí sú mimo sektora, sú, napríklad, pod nejakou bankou alebo majú iné externé zdroje financií, a ich pohľad na isté veci je nezávislejší.

Je dobré, ak je tvorca priamo závislý od zisku?

- Keď s niekým začnem diskutovať, hneď oponuje, že kultúra nemôže byť zisková. Ale veď to je extrém, do ktorého nikdy nemôžem kultúru tlačiť! Podľa mňa je to len obranný mechanizmus ľudí, ktorí sa boja zmien. Kultúra síce nemôže byť finančne zisková, ale môže mať iný zisk. Hovoríme o tom, aby umenie väčšmi vnímalo návštevníka a vychádzalo mu v ústrety, aby zas divák umenie nebral ako vzduch, ktorý je zadarmo.

Bojnický zámok, napríklad, už niekoľko rokov vychádza v ústrety návštevníkom množstvom sprievodných akcií. Odborníci však kritizujú, že sa pamiatka len prepožičiava na rôzne party, hrad je ohrozený množstvom návštevníkov a pracovníci múzea sa menej venujú svojej vlastnej odbornej práci.

- Im to takto vyhovuje, vyhovuje to ich publiku. Nemali by sme sa negatívne dívať na prácu niekoho iného.

Ide o naše kultúrne dedičstvo.

- Mali by sme presne vedieť, na čo dávame peniaze - tieto dávame na vedu, na bádanie, tieto peniaze sú zas na komunikáciu s návštevníkom. V tejto oblasti môžeme byť kreatívnejší. Rozumiem tomu, že galéria je aj na iné oblasti pôsobenia, ale vzťah k návštevníkovi je dôležitý, nielen pre galériu, ale aj pre kultúru ako takú. Nezáujem návštevníkov či divákov sa spätne prejaví na apatii oproti kultúre medzi ľuďmi i politikmi. Zlepšenie komunikácie v tejto jednej oblasti by, naopak, prinieslo zlepšenie aj v oblasti výskumu.

Predložili ste návrh na riešenie novostavby SND, ktorá bola v minulých mesiacoch spojená s aktivitami vášho straníckeho šéfa ministra Pavla Ruska. Do akej miery ste ním ovplyvnený?

- Návrh, s ktorým som prišiel, je na prvý pohľad diametrálne odlišný, ale nič nemení na našej priorite, že sme chceli a stále chceme SND po 20 rokoch dokončiť. Pôvodné riešenie malo svoj význam v danom čase, dnes sme už o rok múdrejší. V rámci procesu prípravy som sa stretol aj so zástupcami spoločnosti Truthheim, videl som výkresy, spravil som si názor. Táto idea sa, jednoducho, dnes už v mojom návrhu nenachádza. Zo svojej manažérskej skúsenosti som si uvedomil, že veľmi veľa možností už dnes nemáme, ak chceme ustrážiť doteraz vynaložené prostriedky.

V nedávnom prieskume vyšlo, že dve tretiny občanov sú za dostavbu a prevádzkovanie novostavby z prostriedkov štátu. Ovplyvnili vás aj tieto názory?

- Politik musí vždy brať do úvahy názory voličov, na druhej strane mám aj iné reakcie kultúrnej obce z regiónov, ktoré majú ťažké srdce na bratislavský centralizmus.

Reakcia mimobratislavskej spoločnosti bola trochu podporená aj spôsobom, ako problém prezentoval Pavol Rusko. Kto protestoval proti 200 miliónom na rekonštrukciu štátnej opery v Banskej Bystrici?

- Materiál o rekonštrukcii opery bol stiahnutý z vlády. Poprosil som riaditeľa, aby dopracoval predstavu o multifunkčnom využití, aby to nebolo nové národné divadlo. V princípe som za projekt, videl som šatne umelcov v katastrofálnom stave, vchod do riaditeľne prakticky cez záchody, určite s tým niečo treba robiť.

Prečo navrhujete novú správcovskú spoločnosť na správu novostavby SND, ak už existuje Správa kultúrnych organizácií?

- Zdedil som systém spravovania budov v stave, ktorému sa dá len ťažko rozumieť. Je tu SKZ, o iné budovy sa starajú priamo organizácie, o niektoré ministerstvo. Chcel by som to homogenizovať. Nová organizácie vznikne oddelením zo SKZ a bude špecializovaná.

Aká je výhoda oproti stavu, že by celý objekt spravovalo SND?

- Divadlu by vždy bola bližšia košeľa ako kabát. Chcem utvoriť tlak aj na SND, aby sa kvalita ich predstavení zvyšovala v konkurencii s inými divadlami, ktoré budú v budove hosťovať.

V súvislosti so SND ste hovorili o prechode na neziskovú organizáciu. Chcete tento systém uplatniť postupne na všetky organizácie?

- Nie na všetky. Chcem len vyjsť s nejakými prvými lastovičkami. SND je otázka dňa, chceli by sme skúsenosť vyhodnotiť. Ďalší dobrý príklad by bol Bojnický zámok, ktorý má až 80 percent vlastných príjmov.

Čo však bude so štátnym majetkom, v tomto prípade národnou kultúrnou pamiatkou? Nezačne nezisková organizácia rozpredávať svoj majetok?

- Treba sa inšpirovať z iných rezortov. Súčasťou štatútu neziskovej organizácie, aký používa v oblasti zdravotníctva, je zoznam vecí, ktoré sú pre štát prioritné. Zriaďovateľ neziskovej organizácie má isté práva, ktoré si môže uplatniť.

Nie je riskantné skúšať nový systém práve na národných pamiatkach?

- Otázka je, či máme aj iné riešenia. My ich hľadáme v decentralizácii, v presune kompetencií na najnižší možný článok, ale aj v neziskových organizáciách.

Existuje popri decentralizácii aj niečo ako celonárodný záujem?

- Iste, erbové inštitúcie, ako hovoril môj predchodca, predsa nechcem decentralizovať.

A čo inštitúcie ako Nová scéna, ktoré doteraz zostali v riadení ministerstva?

- Nová scéna je samostatný problém. Možnosti riešenia sú od privatizácie až po opätovné začlenenie do Národného divadla. Nemám na to ešte presný názor, ale cítim to ako problém. Bude ma zaujímať, koľko ide do tohto divadla štátnych peňazí a na čo.

Chcete sfunkčniť grantový systém. Máte predstavu, že by sa mali vytvoriť aj samostatné fondy, napríklad Pro Slovakia, na prezentáciu kultúry v zahraničí, ako navrhoval váš predchodca, ďalší pre menšiny a podobne?

- Nie som nadšencom fondu pre národnostné menšiny či iného grantového fondu. Zo všetkých fondových peňazí by bolo treba vytiahnuť tú väčšinu, ktorá sa bude rozdeľovať automaticky, po splnení istých kritérií. Tým by sa nám potreba veľkých fondov s veľkým vplyvom vytratila.

ZUZANA ULIČIANSKA


Zpět na obsah