ART FILM v Trenčianskych Tepliciach

Tohtoročný trinásty ročník Medzinárodného filmového festivalu ART FILM v Trenčianskych Tepliciach priniesol už v úvode niektoré novinky. Za najvýznamnejšiu sa považuje rozšírenie dejiska festivalu o mesto Trenčín, ktoré ponúklo hneď niekoľko kín na filmové projekcie. V budove Okruhového domu armády sa tamojšia kinosála po dobu festivalu premenovala na "Festivalové kino", ďalej kiná Metro, Tatra Klub a premietanie pod šírym nebom v kine City. Ďalšou novinkou bol vstup silného finančného partnera ako spoluorganizátora. Stala sa ňou Akciová spoločnosť FORZA, ktorá s neziskovou organizáciou ART FILM boli hlavnými organizátormi festivalu.

Záštitu nad festivalom prevzal predseda vlády Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda, ktorý bol prítomný i na záverečnom vyhlasovaní cien. Festival sa konal s finančnou podporou slovenského ministerstva kultúry. Aj vedenie festivalu bolo trochu iné ako predchádzajúce roky. Prezidentom festivalu sa stal Milan Lasica a doterajší prezident Peter Hledík, ktorý vlastne festival od prvého ročníka viedol, sa stal jeho umeleckým riaditeľom. Inak okrem toho, že pribudli niektoré ceny, ku ktorým sa vrátim neskôr, zámer festivalu zostal rovnaký ako predchádzajúce roky. Je ním predstaviť najnovšie medzinárodné i národné umelecké filmy, podnietiť záujem o tento druh filmového umenia, zvýšiť jeho publicitu a záujem producentov, distribútorov, televíznych spoločností a kultúrnych inštitúcií o film. A tiež podporovať a iniciovať nové filmové diela u poslucháčov vysokých filmových a televíznych škôl i vytvoriť priestor na kontakty, dialógy a výmenu skúseností medzi filmármi z celého sveta, a tým podporovať i kultúrnu integráciu nového tisícročia. Novinkou bolo vytvorenie Hlavnej súťaže, v ktorej sa udeľovala cena Modrý anjel. Súťažné sekcie z minulých rokov Artefakty a Na ceste zostali.

Festival sa samozrejme nemôže obísť bez filmových hviezd, z ktorých tento rok dve v rámci Ceny Hercova misia vlastnoručne pripevnili tabuľku so svojím menom na Moste slávy. Prvou bola Dáša Veškrnová-Havlová, ktorá prišla so svojím manželom, niekdajším federálnym a potom českým prezidentom Václavom Havlom. Dagmar Havlová sa od roku 1995, keď Cenu Hercova misia začali udeľovať, stala jej dvadsiatou deviatou nositeľkou. Na tlačovej besede povedala, že "hraním si robí radosť". V súčasnosti sa venuje prevažne nadačnej činnosti a herectvo zostalo jej koníčkom. Je predsedníčkou správnej rady nadácie Vize 97, ktorá má päť programov. V najbližšom čase sa predsa len pripravuje na úlohu v divadelnej hre "Chvíľka pravdy" v réžii Martina Stropnického v Divadle na Vinohradoch v Prahe, ale je to skôr výnimka v jej ďalších plánoch. Václav Havel dopĺňal niektoré otázky, ktoré kládli novinári jeho manželke. Predstavil prítomným sídlo nadácie Vize 97 - Pražskú križovatku, niekdajší kláštor svätej Anny neďaleko Divadla na zábradlí, ktorý je už od jozefínskych dôb sekularizovaný. V ostatných rokoch prešiel náročnou rekonštrukciou a v jeho priestoroch prebiehajú už vyše roka rôzne konferencie, semináre a kultúrne programy. Zatiaľ poslednou akciou bola Medzinárodná konferencia k tridsiatemu výročiu podpísania helsinských dohôd, ktoré sa v konečnej fáze stali začiatkom rozpadu komunistického systému.

V poradí tridsiata pribudla na Moste slávy bronzová tabuľka s menom americkej herečky nemeckého pôvodu Nastassje Kinskej. Krásna a šarmantná herečka v súčasnosti venuje viac pozornosti výchove svojej najmladšej dcéry Kenye, ktorá s ňou bola prítomná v Trenčianskych Tepliciach. Do budúcnosti uvažuje o vlastnej režijnej a scenáristickej ceste, ale podrobnejšie sa k tomu nevyjadrovala. V závere festivalu odovzdala víťazom hlavné ceny a svojím prirodzeným vystupovaním si získala sympatie prítomných divákov.

Už niekoľko rokov sa na festivale udeľuje cena Zlatá kamera za podiel na rozvoji filmového umenia. Tento rok sa tejto pocty dostalo slovenskému kameramanovi Tiborovi Biathovi a maďarskému režisérovi Miklósovi Jancsóovi.

Niektoré filmové sekcie sa každoročne opakujú. Patrí k ním sekcia "Najbližšie od hraníc", ktorá uviedla sedem aktuálne najúspešnejších filmov z Českej republiky, Maďarska, Rakúska a Poľska. Aj keď sa stále narieka nad tým, že chýbajú slovenské filmy, sekcia "Slovenská sezóna" obsahovala výber štrnástich diel z najnovšej slovenskej filmovej tvorby. Z hraných filmov to boli koprodukčný česko-slovenský "Slnečný štát" Martina Šulíka a "O dve slabiky pozadu" režisérky Kataríny Šulajovej. Ďalšie filmy do počtu štrnástich boli dokumentárne, animované, experimentálne, ale často koprodukčné. Je mi to osobne veľmi ľúto, musím však konštatovať, že za ostatných pätnásť rokov sa nepodarilo nakrútiť jediný slovenský film, o ktorý by bol spontánny záujem slovenskej verejnosti, porovnateľný s českou filmovou produkciou. Nevdojak mi v tejto súvislosti prichádzajú na um slová kameramana Tibora Biatha, ktorý na tlačovej besede po prevzatí ceny Zlatá kamera povedal, že v prvom rade musí byť príbeh, scenár. To ostatné, práca kameramana, architekta a ďalších je dôležité, ale prvoradý je scenár. Po vlaňajšej pocte, ktorá bola venovaná dielu Federica Felliniho, Art film tento rok uctil iného talianskeho umelca - Marcella Mastroianniho. Spomienka na nedožité osemdesiate narodeniny a blížiace sa desiate výročie jeho úmrtia bola rámcovaná štyrmi jeho u nás menej známymi filmami z rokov 1956, 1957, 1961 a filmom "Pamätám sa, áno, pamätám" z roku 1997, ktorý zachytával fázy z jeho života.

Každý rok sa predstavujú niektoré národné kinematografie. Tento rok to bola v sekcii BALT súčasná lotyšská, estónska a litovská kinematografia, ktorá priniesla pätnásť filmov. Do roku 1955 divákov vrátila sekcia "Pred päťdesiatimi rokmi", ktorá predstavila deväť najvýznamnejších a najcharakteristickejších filmových diel z roku 1955. Pre zaujímavosť z československých filmov to boli "Cesta nad oblaky" režiséra Štefana Uhra, "Filmový týždenník", ktorý kedysi nemohol chýbať pred hlavným filmom, bol z 21. týždňa roku 1955, "Hudba z Marsu" režisérov Jána Kadára a Elmara Klosa a filmová adaptácia Haškových "Osudov dobrého vojaka Švejka", v podaní režiséra Jiřího Trnku. Hovorí sa o nej, že je v hierarchii švejkovských filmov najviac cenená.

Aj keď šesťdesiatemu výročiu od skončenia druhej svetovej vojny nebola venovaná oficiálne samostatná sekcia, predsa len bolo niekoľko filmov, ktoré do tohto rámca zapadali. Veľmi zaujímavý bol celovečerný dokument režiséra Malteho Ludina "2 alebo 3 veci, ktoré o ňom viem". Film je príbehom nemeckého vyslanca v Bratislave počas vojnového slovenského štátu Hansa Elarda Ludina. Jeho syn Malte, ktorý napísal scenár, a ktorý film režíroval a bol i jeho druhým kameramanom, sa narodil v roku 1942 v Bratislave. Svojho otca, ktorý bol na základe rozsudku Národného súdu popravený v Bratislave v roku 1947, si takmer nepamätal. Film je zložený z dobových dokumentov, ale aj domácich záberov z rodinných osláv Ludinovcov, výpovedí nebohej matky, sestier a ďalších členov rodiny, ktorí dnes žijú v rôznych kútoch sveta. Nechýbali ani zábery z dnešnej Bratislavy, výpovede pamätníkov. Autor sa nepokúša rehabilitovať otca, ani ho brániť. Matkine slová o tom, že otec bol možno omylný, ale určite nie zločinec, ilustruje v kontrapunkte so zábermi na dobové listiny o transportoch Židov s otcovými podpismi. Film si získal aj Cenu filmovej kritiky od akreditovaných novinárov a filmových kritikov 13. Medzinárodného filmového festivalu ART FILM.

Ďalší film bol "Experiment Goebbels", ktorý bol pásmom z filmových týždenníkov, komentovaných úryvkami z Goebbelsových denníkov. Veľmi vhodným doplnením bol hraný film "Pád tretej Ríše" a opäť kompozícia z archívnych filmových sekvencií z oblasti hraného, amatérskeho, náučného a animovaného filmu, reklamy a propagandy, podložená súdobou tanečnou a populárnou hudbou "Hitlerova hitparáda".

Zážitkom pre mňa bolo stretnutie s predsedom poroty ruským básnikom Jevgenijom Jevtušenkom, ktorého poézia, ale i jeho "Predčasná autobiografia", uverejňovaná v roku 1963 v týždenníku Kultúrny život, ovplyvňovala moju generáciu. Jevtušenko sa veľmi pochvalne vyslovoval o prekladoch svojej poézie do slovenčiny básnikom Ľubom Feldekom. Aj keď bol všade viditeľný svojím extravagantným oblečením, zaujal pri tlačovej besede najmä názormi na úlohu a možnosti literatúry v dnešnom svete. Zaujímavé boli jeho slová, ako málo politici čítajú literatúru. Vraj keby Boris Jeľcin čítal "Hadži Murata" od Leva Tolstého, určite by zvažoval, či začať vojnu s Čečencami po skúsenostiach cárskych vojsk s dobývaním Kaukazu v prvej polovici 19. storočia. Jevtušenko pripomenul aj svoju báseň, ktorú napísal na protest proti sovietskej intervencii v Československu v auguste 1968 a s úctou hovoril o Andrejovi Sacharovovi, ktorého morálna integrita ho veľmi ovplyvnila.

Festival sprevádzali výstavy, hudobné programy, športové podujatia. V hlavnej súťaži cenu Modrý anjel za najlepšiu réžiu získal slovinský film Vinko Möderndorfera "Predmestie". Je to desivý príbeh o tom, čoho je schopná skupina ľudí. Film bez hrdinov, ktorý nemilosrdne vykresľuje nacionalizmus zrodený z nudy, hlúposti a nedostatku empatie. Cenu Modrý anjel za najlepšiu kameru získal maďarský režisér Gábor Medvigy za film "Na druhý deň". Cenu Modrý anjel za najlepší herecký výkon v jednej z hlavných postáv získala slovenská herečka Barbora Bobuľová, za úlohu v talianskom filme "Diváčka". Krásna a vtipná slovenská herečka, ktorá sa za ostatných sedem rokov presadila v Taliansku a získala tam už nejedno ocenenie, sa stala jednou z najsympatickejších postáv tohoročného filmového festivalu ART FILM.

Ocenenie v "Na ceste" - tvorcovi najlepšieho študentského filmu - získal švédsky film "Rodina". Cenu ART FILM za najlepší krátky hraný film dostal maďarský film "Gen(i)us Diabolis". Cenu ART FILM za najlepší dokumentárny film získal český film o Věre Chytilovej "Cesta". Cenu ART FILM za najlepší animovaný a experimentálny film si odniesol ukrajinský film "Hra pre troch hercov". Zvláštna cena Prezidenta festivalu bola udelená talianskej herečke Brigitte Catillon za film "Diváčka". Zvláštne uznanie získal film "Vízia z inferna" za dôsledný výskum osudu slovenského maliara Adolfa Frankla, ktorý nám opäť pripomenul tragédie holokaustu. To isté uznanie dostal aj maďarský film "Maestro". Cena primátora mesta Trenčín bola udelená poľskému filmu "Pruhy" a Cena primátora mesta Trenčianske Teplice poľskému filmu "Chodba".

Hovorí sa, že trinástka je šťastné číslo. Ťažko posúdiť, či trinásty ročník ART FILM festivalu v Trenčianskych Tepliciach bol šťastný, ale úspešný bol určite.

VOJTECH ČELKO

---

Zpět na obsah