SLOVENSKÉ DOTYKY
 

TISÍCROČNÉ VČELY

Včelárstvo na Slovensku

Tam, kde sa voda sypala a piesok lial, bývala včielka nezbedná... Kto by nepoznal vari najznámejšiu predstaviteľku včelieho spoločenstva - včielku Maju. Väčšina ľudí odháňa týchto malých žlto-čierno pruhovaných tvorov v bázni pred ich žihadlom, pritom si málokto uvedomuje ich výnimočnosť a dôležitosť v kolobehu života na našej modrej planéte...

Keďže územie Slovenska má výhodné geograficko-klimatické podmienky, včelárstvo sa tu začalo rozvíjať už v ranom stredoveku. Chov domácich včiel nadviazal na staršie brtníctvo, čo znamená, že naši predkovia, najmä v okolí povodia Váhu, Nitry, Hronu a v oblasti Gemera si privlastňovali lesné včelstvá. V dutých kmeňoch stromov vyhľadávali pomocou rozličných praktík hniezda, vstupný otvor upchali a pod ním vyhĺbili pomocou sekier nový, do ktorého vložili dymiace drevo alebo horiacu síru. Včely sa udusili a ľudia potom už poľahky vybrali plásty s medom.

Neskôr pochopili, že cielene chovať včely je oveľa výhodnejšie, ako jednorázovo vyplieniť ich hniezda. Preto začali duté kmene so včelstvom prenášať do blízkosti svojich obydlí a umiestňovať do zastrešených včelínov. Na zimu sa úle ukladali do teplých priestorov a na jar okolo 21. marca na voľné priestranstvá. V ten deň včelári očakávali prvý prelet včiel, pretože sa verilo, že takáto rodina bude mať dobrú znášku. Samozrejme používali aj mágiu, aby boli včely plodné - napríklad natierali úľ hlinou z pluhu po prvej orbe.

Na jar pri rojení sa roj striasal do obráteného koša, odkiaľ putoval do úľa vystriekaného medom a vytretého materinou dúškou. Prechod roja sa usmerňoval dymom z fajky alebo zo špeciálneho dymáka. Aj napriek tomu nezriedka roj uletel (čo som raz zažila aj na vlastnej koži, keď som sedela pred domom tri hodiny, pretože nám visel nad vchodom...). Včelári sa ho snažili usadiť kropením vody alebo hádzaním piesku. Ak sa roj zatúlal ďalej a pôvodný majiteľ ho do dvoch dní nenašiel, stával sa vlastníctvom prvého šťastného nálezcu.

Včelárstvo je dôležitým činiteľom pri opeľovaní rastlín. Preto narastá význam kočovného včelárstva a využívania sezónnej paše. Pre mnohých určite nie je ničím výnimočným špeciálny včelársky voz, vyzerajúci ako obrí úľ, ktorý stojí akoby náhodou zabudnutý na okrajoch lesíkov či na poliach. I keď sú včely neodmysliteľnou súčasťou našej planéty, každým rokom ich ubúda. A nie len ich, ani včelárov nie je navyše. Už Albert Einstein vyhlásil: "Keby zo zeme zmizli všetky včely, ľuďom by zostali len štyri roky života." Okrem toho, že včely sú najprecíznejšími stavebnými majstrami, vedú detailné výpočty o pozícii slnka, rozlišujú stovky vôní, žijú a pracujú v zložitom a perfektne fungujúcom spoločenstve, nedávne výskumy potvrdili, že sú vysoko inteligentné bytosti. Dokonca sa pošepkáva, že disponujú určitým druhom vedomia, ale na druhej strane sa začalo pochybovať o prirovnaní "usilovný ako včelička". Nemecký neurobiológ Randolf Menzel tvrdí, že včely sú naopak veľmi lenivé, cez deň veľa odpočívajú a 80% noci strávia spánkom.

Slovenskí včelári a obdivovatelia včelárstva sa môžu pokochať expozíciou úľov a iných pomôcok na chov včiel na Včelárskej paseke, čo je zariadenie Slovenského zväzu včelárov. Nachádza sa pri Kráľovej pri Senci, celý areál obklopuje anglický park, v ktorom je vybudovaný Včelársky skanzen - Múzeum včelárstva na Slovensku. Vznik Včelárskej paseky siaha do roku 1930, kedy R. Mičieta, autor prvého diela o dejinách včelárstva na Slovensku, spolu s V. Križanom iniciovali založenie tohto nevšedného skanzenu.

Múzeum včelárstva začalo zhromažďovať svoju zbierku v roku 1975. Odvtedy zhromaždili nespočetné množstvo materiálov a dokumentov o vývoji včelárstva a jeho využívaní v rozličných oblastiach života človeka. Už pri vstupe do areálu zaujmú unikátne zbierky úľov (klátov, dlabákov, košov), ktoré majú rôzne formy a tvary používané už v 17. storočí. Debničkové úle sú z 18. storočia a ich najväčším propagátorom bol Juraj Fándly. Osobitnú skupinu vo vývoji úľov predstavujú reliéfne a figurálne, ktoré mi učarovali zo všetkých najviac. Keďže som mala možnosť často sa pohybovať v areáli skanzenu, niet divu, že medzi úľmi a včelínmi som mala svojich obľúbencov - napríklad holohlavého mnícha, o ktorom sa traduje, že pohladenie po jeho lysine prináša šťastie, či dvojmetrového medveďa, držiaceho v labách prútený úľ. Aj fanúšikovia filmu "Tisícročná včela" si tu prídu na svoje, pretože útroby Včelárskej paseky skrývajú "hlavnú hrdinku" tohto Jakubiskovho filmu.

V budove veľkého včelína sú umiestnené medomety, lisy a iné včelárske pomôcky z rozličných období vývoja včelárstva. Výstavu dopĺňa domáca aj zahraničná odborná literatúra a časopisy i ukážky výrobkov zo včelích produktov. Návštevník má možnosť ochutnať i zakúpiť si sladký a voňavý med, medovinu, peľ, hojivý propolis a včelí vosk.

Včelie produkty majú mnohoraké využitie, či už pri varení, liečení, skrášľovaní, rituálnych obradoch či jednoducho pri maškrtení. Odpradávna, v každej epoche, bola včela uctievaná ako symbol plodnosti a hojnosti a ťažko by sme hľadali národ, v ktorom by med nehral významnú rolu.

MARTINA MITTERPACHOVÁ


Zpět na obsah