SLOVENSKÉ DOTYKY
 

ZVLÁDNE ČLOVEK LET NA MARS?

Stres pri dlhodobých letoch

Ústav experimentálnej endokrinológie SAV v Bratislave sa zapája do medzinárodného vesmírneho výskumu. Ako hovorí Richard Kvetňanský z tohto ústavu, slovenskí vedci by sa radi podieľali aj na ďalších výskumoch. Najnovšie chcú skúmať, ako stres vplýva na kozmonautov pri dlhodobých letoch.

Čo nové sa uskutočnilo v gravitačnej fyziológii? Vieme, že táto veda sa zaoberá zmenami v živých organizmoch v bezváhovom stave počas kozmických letov, respektíve počas jeho simulácie na Zemi.

- Práve som sa vrátil z medzinárodného kongresu, ktorý sa konal v Moskve. Akademik Grigoriev ozrejmil súčasný stav pripravenosti letu človeka na Mars. Techniku na takýto let už máme k dispozícii, ale reakcie ľudského organizmu pri predpokladanom takmer trojročnom pobyte vo vesmíre bude treba ešte intenzívne študovať. Na týchto sledovaniach by sme sa chceli podieľať aj my. Chceli by sme sa zúčastniť na sledovaní vplyvu stresových faktorov na organizmus kozmonautov po dlhodobom, päť- až šesťmesačnom pobyte na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Ja som prezentoval výsledky získané počas kozmického letu nášho kozmonauta Ivana Bellu.

Kozmický výskum - ako sa to začalo?

- Náš vstup do kozmickej problematiky sa začal v 70. rokoch minulého storočia. Ruskí špecialisti nás vyzvali, aby sme sa zúčastnili na sledovaní, do akej miery je kozmický let a špeciálne bezváhový stav stresovým podnetom pre organizmus. V tom čase sa nevedelo, či človek vôbec môže pracovať v bezváhovom stave a ako dlho. V našom Ústave experimentálnej endokrinológie sme už v tom období mali k dispozícii úplne zdravé potkany, ktoré boli chované prakticky v sterilných podmienkach. Preto nás ruskí kolegovia požiadali o ich dodanie pre vesmírne lety. A tak sa z našich potkanov stali "medzinárodní kozmonauti", ktorí sa zúčastnili asi na desiatich expedíciách do vesmíru na biodružiciach Kozmos. Potkany sme posielali aj do Spojených štátov, Francúzska...

Experimenty sa týkali iba zvierat?

- Samozrejme, že sme sa neuspokojili iba so sledovaním zvierat. Snažili sme sa realizovať aj sledovanie u ľudí - kozmonautov. Ruskí partneri súhlasili iba s podmienkou, že vymyslíme a vyrobíme zariadenie na odber krvi počas kozmických letov. Nie je to jednoduché, pretože každá uniknutá kvapka krvi sa vznáša v kabíne kozmickej lode. Do dvoch rokov sme vyrobili zariadenie Plazma 01, ktoré bolo inštalované na kozmickej lodi Saljut a potom neskôr na kozmickej stanici Mir. Tým zariadením sa odobrala krv, centrifugovala, a separovaná krvná plazma sa zamrazila pri teplote -25 stupňov Celzia.

Ako funguje váš patent na odber krvi v bezváhovom stave? Dal by sa využiť aj v bežnej praxi?

- Zariadenie sme už dvakrát vylepšovali a v súčasnosti existuje vo verzii Plazma 03. Tá je inštalovaná na Medzinárodnej vesmírnej stanici a slúži priebežne na odber krvi kozmonautov. S využitím zariadenia Plazma sme rátali aj na Zemi - v sanitkách pri prevoze pacientov, keď treba rýchlo odobrať a analyzovať krv. Finančné náklady na jeho výrobu sú však vysoké, takže sa Plazma na zemi zatiaľ nevyužíva.

Ako sa prejavuje u kozmonautov stres z obmedzeného neprírodného prostredia? Nakoľko ho pomáha odbúrať pohybová aktivita? Čo ponorková choroba?

- Pri krátkodobých letoch nie sú tieto faktory významné. Kozmonauti na palube kozmických lodí denne vykonávajú fyzickú činnosť, aby zabránili predovšetkým masívnemu odbúravaniu vápnika z kostí, ktoré sa v bezváhovom stave stávajú zbytočným orgánom a organizmus sa ich snaží zbaviť. Táto otázka sa však už viac-menej vyriešila, aj keď nie je isté, ako organizmus zareaguje na niekoľkoročný let napríklad na Mars. Aj psychické podnety sú pri krátkodobých letoch viac-menej neškodné a ponorkovú chorobu sme zatiaľ nezaznamenali. Aj pri týchto podnetoch však dlhodobé lety môžu priniesť neočakávané reakcie organizmu a práve preto sa chceme zamerať na sledovanie vplyvu rôznych stresových podnetov na organizmus človeka počas päť- až šesťmesačného pobytu na kozmickej stanici.

GUSTÁV MURÍN


Zpět na obsah