SLOVENSKÉ DOTYKY
 

ŠTVORROČNÝ ČESKO-SLOVENSKÝ ZÁZRAK

V Českej republike sa vymenila vláda, Slovensko čaká to isté v jeseni. V Česku nedošlo k veľkej zmene kurzu. Asi je na mieste dúfať, už kvôli európskym a euroatlantickým ašpiráciám Bratislavy, že ani Slovensko dramaticky neotočí svoje smerovanie. Jedno je však - bez ohľadu na želateľnú kontinuitu - isté: z hľadiska česko-slovenských vzťahov sa končí jedno výnimočné a neopakovateľné obdobie.

Iste, aj pred rokom 1998 a nástupom Zemanovej a Dzurindovej garnitúry boli tieto vzťahy nadštandardné. Napokon, mohli nebyť krátko po rozdelení, pri ktorom sa sľubovalo, že ho občania ani nepocítia? Boli nadštandardné, ale za onými sľubmi pokuľhávali viac než viditeľne. Kalilo ich nedokončené delenie majetku, nedoriešené otázky okolo občianstva i politické prestrelky, vyvolávané najmä excesmi slovenskej politiky za vlád Vladimíra Mečiara. Bola tu však aj určitá snaha na českej strane spätne dokazovať správnosť rozdelenia: Veď sa len pozrite, aké je to tam hrozné! Popritom všetkom sa však vzťahy medzi ľuďmi nikdy nepopretŕhali. Vo všetkých prieskumoch sa ukazovalo, že Slováci majú zo všetkých národov najradšej Čechov a Česi Slovákov.

Že dôjde po voľbách v roku 1998 k zmene aj na oficiálnej úrovni, to sa všeobecne očakávalo. Nasledujúce mesiace a roky však očakávania predčili. Naznačilo to už programové vyhlásenie vlády Miloša Zemana a potom prvé kontakty oboch politických reprezentácií. Pomerne rýchlo boli vyriešené prakticky všetky problematické otázky. Uzatvorilo sa delenie majetku. Tým skupinám obyvateľstva, ktoré boli rozdelením najviac poškodené, teda Slovákom žijúcim v ČR a Čechom na Slovensku, umožnili oba štáty získať dvojité občianstvo. Uvoľnili sa stavidlá vysokoškolskej výmeny, čo využili predovšetkým tisíce mladých slovenských študentov. Doriešil sa problém automatického zdravotného poistenia na území druhého štátu. Ministri školstva sa dohodli na úpravách osnov tak, aby deti nestrácali do takej miery kontakt s najbližším cudzím jazykom. Kultúrna výmena vzrástla na úroveň nevídanú ani za Česko-Slovenska, október sa stal dokonca Mesiacom česko-slovenskej kultúrnej vzájomnosti. Samozrejme, zostali rezervy. Vo veci dvojitého občianstva, ktoré nedostali všetci, čo by naň mali mať logicky nárok, v oblasti školstva či na konte elektronických médií, predovšetkým Českej televízie.

Objavujú sa aj nové riziká, ktoré by sa dramaticky znásobili, ak by Slovensko z akýchkoľvek dôvodov nevstúpilo do Európskej únie súčasne s Českom. Úprimne povedané, tie dôvody by boli zrejme politické a spočívali by v návrate osôb i spôsobov spred roku 1998. Potom by sa bohužiaľ stalo reálnym zavedenie tvrdého, schengenského režimu na česko-slovenských hraniciach, pracovné povolenia namiesto doterajšej formálnej registračnej povinnosti, vypovedanie colnej únie bez náhrady. Časť z týchto negatív sa zrejme stane realitou aj tak, avšak s výhľadom na ich odstránenie vnútri EÚ. Niektoré dočasné ústupy zo súčasnej úrovne česko-slovenských vzťahov sú výsledkom rigidnosti eurokratov, niektoré možno aj dopadom nedostatku našej odvahy stáť si za vlastnými záujmami.

Ďalšie problémy sa prehlbujú jednoducho tokom času. Do tejto kategórie spadá predovšetkým zhoršovanie znalosti slovenčiny medzi českými deťmi. Tie slovenské rozumejú češtine dobre. Je zaujímavým paradoxom, že najmä vďaka českým dabingom amerického braku. Dúfajme však, že Česká televízia začne naprávať svoje hriechy. A tiež, že digitalizácia prinesie také množstvo vysielacieho priestoru, že sa ani nebude dať vyplniť bez česko-slovenskej výmeny. Význam určite bude mať aj pripravované zriadenie satelitného vysielania Slovenskej televízie.

Nech tak či onak, ďalšie obdobie bude už omnoho obyčajnejšie. V programovom vyhlásení českej vlády je Slovensko zmieňované v jedinej vete. Je to pochopiteľné: problémy, ktoré bolo možné efektívne a súčasne efektne vyriešiť, zmizli. Čas zázrakov sa skončil. Nadchádza čas kompromisov s Európskou úniou i kompromisov medzi striktne vnútroštánymi, často krátkodobými záujmami, a česko-slovenskými vzťahmi. Dúfajme, že výsledkom, za 10-15 rokov bude česko-slovenský supernadštandard v rámci európskeho nadštandardu. Za to by i nejaká tá dočasná obeť stála. Zemanovsko-dzurindovský zázrak k tomu položil základy.

VLADIMÍR SKALSKÝ, NAĎA VOKUŠOVÁ


Zpět na obsah