SLOVENSKÉ DOTYKY
 

SLOVENSKO JE MI BLÍZKE

S premiérom ČR Vladimírom Špidlom

Po Milošovi Zemanovi na poste premiéra veľká zmena: muž s kamennou tvárou, ktorý sa na verejnosti usmeje iba zriedka. Tak pôsobí nový český premiér, líder sociálnej demokracie Vladimír Špidla. Jeho manželka Viktória, priatelia i spolupracovníci však tvrdia, že nie je ani trochu "suchár" a má veľký zmysel pre humor. Prajníci i neprajníci oceňujú jeho pracovitosť, sociálne cítenie, čestnosť, inteligenciu, vytrvalosť a húževnatosť. Pred rokom prevzal po Milošovi Zemanovi predsedníctvo v strane, teraz dedí aj post premiéra. Čo to znamená pre česko-slovenské vzťahy? Vladimír Špidla považuje česko-slovenské vzťahy za tie najlepšie, aké môžu byť, ale v niektorých ohľadoch sa podľa neho budú musieť "štandardizovať".

Nezmení sa po voľbách pražská zahraničná politika?

- Naším želaním je, aby česká zahraničná politika pokračovala v doterajšej koncepcii voči Európskej únii, v našom nezmenenom úsilí stať sa členom koncom roku 2004. Druhá podstatná vec je, že neprehodnocujeme svoje postoje k NATO. A treťou je náš postoj k vyšehradskému zoskupeniu. Uvítali sme zmenu postoja novej maďarskej vlády a vychádzame z toho, že hodnota Vyšehradu je vysoká.

ODS naznačovala nielen zmenu postoja k V-4, ale aj k Slovensku, ku ktorému mala byť jej zahraničná politika, eufemisticky povedané, rezervovanejšia. Teda nie nadštandardné slovensko-české vzťahy. Bude vaša vláda kontinuálna, alebo i vy očakávate s novým šéfom diplomacie zmenu postoja Prahy k SR?

- Spoločným úsilím vlád Miloša Zemana a Mikuláša Dzurindu, vyriešením otázok, ako bol napríklad majetok federácie a podobne, sú dnes česko-slovenské vzťahy tie najlepšie, aké môžu byť. Naším želaním je, aby táto politika fungovala naďalej, v tom nechceme a ani nepotrebujeme nič meniť. Chceme stavať na doterajších základoch a česko-slovenské vzťahy rozvíjať.

Nič sa teda nemení ani na českej podpore integračných snáh Slovenska?

- Keby sme aj brali do úvahy len naše české záujmy, je pre nás Slovensko v NATO a Európskej únii prijateľnejšie ako mimo týchto štruktúr. Stačí sa pozrieť na mapu. Ale nás nevedú len vlastné pragmatické záujmy. Uvedomujeme si, že členstvo v euroatlantických štruktúrach je aj v slovenskom záujme. Verím, že pražský summit NATO v novembri rozhodne o rozšírení a že medzi štátmi, ktoré dostanú pozvanie, bude aj SR. Sevillský summit potvrdil rozšírenie únie do konca roka 2004 a verím, že ČR i Slovensko sa stanú členmi EÚ naraz. Slovensko má našu podporu, čo sa týka aliancie i únie.

Brusel i Washington viac či menej otvorene hovoria o tom, že návrat HZDS a Vladimíra Mečiara do vlády po septembrových voľbách by šance Slovenska minimalizoval. Môže to zmeniť aj postoj Prahy?

- Slovensko je susedná a blízka krajina. Česko-slovenské politické, hospodárske, kultúrne a sociálne vzťahy sú mimoriadne dôležité pre obe krajiny. Vždy budeme so Slovenskom rokovať s úctou a rozvahou, ale, samozrejme, záleží na tom, aký bude slovenský vnútropolitický vývoj. Praha nemieni zasahovať do vnútorných vecí SR a bude rešpektovať rozhodnutie slovenských voličov - oni rozhodnú. Ako historik by som mohol ísť do dejín a nájsť rôzne príklady toho, ako sa vzťahy medzi štátmi vplyvom vnútropolitického vývoja zhoršili. Musím však zdôrazniť, že to nepovažujem za automatické.

Postoj k sprísneniu režimu na spoločnej hranici jednou zo sporných otázok je. Vlaňajšie koncoročné rozhovory medzi ministrami vnútra sa skončili krachom. Stanislav Gross zostáva na ministerskom poste. Bude česká vláda pokračovať v smere, ktorý presadzuje Gross?

- Áno. ČR musí byť pripravená na možnosť, že SR nevstúpi do Európskej únie v rovnakom termíne. V takom prípade by musela byť schengenská hranica na česko-slovenských hraniciach. Nelegálna migrácia je dnes celoeurópskym problémom, a to je motívom nášho postoja. Postoj slovenskej strany je mi známy, ale pripúšťam, že by sme pripravovali tieto opatrenia jednostranne, ak by sme sa i naďalej nezhodli. Ak ČR i SR vstúpia do únie naraz, bude naším spoločným cieľom, aby bola schengenská hranica v Čiernej nad Tisou.

V Česku pracuje legálne viac ako 60 tisíc občanov Slovenska, ktorým zatiaľ stačí, ak sa registrujú na úradoch práce. Môže sa aj táto sféra "zoštandardizovať"? Mám na mysli zavedenie pracovných povolení, aké musia mať v ČR ostatní cudzinci.

- V budúcnosti sa môže vždy zmeniť všetko. Ale nie je naším záujmom vzťahy k Slovensku zhoršovať a vytvárať technické a iné prekážky. O zmene v zamestnávaní slovenských občanov momentálne neuvažujeme. Na druhej strane, musíme brať do úvahy politické a geopolitické reality. Podľa toho budeme vždy konať.

Má perspektívu colná únia? Myslím teraz ani nie tak na rôzne ochranárske opatrenia z oboch strán, ale na citeľný prepad slovenskej koruny a rekordný kurz českej meny oproti doláru a euru...

- Prepad slovenskej koruny je vážna vec. Výrazné a dlhodobé posilňovanie českej koruny a oslabovanie slovenskej meny by mohlo mať negatívny vplyv na český export na Slovensko. Samozrejme, uvažujeme o tom, ako zareagujeme. Zatiaľ sme žiadne závery neprijali. Do vstupu do EÚ má však colná únia význam pre obe krajiny.

Ku ktorým slovenským politikom máte dobrý vzťah?

- Mám dobrý vzťah k Mikulášovi Dzurindovi. Občas si spolu zabeháme, ale väčšinou ma porazí. Je skutočne trénovaný atlét a ja nie, pri maratóne som dokázal aj zablúdiť. Celkom dobrý vzťah mám k Petrovi Magvašimu, s ktorým som bol rezortným kolegom, k Ivanovi Miklošovi či k Petrovi Weissovi. Nie je to žiadny systematický politický výber, stretli sme sa pri vybavovaní rôznych agend a zistil som, že sú to celkom zaujímaví ľudia.

Ako prvú zahraničnú cestu ste avizovali návštevu Varšavy. Kedy rátate s návštevou Slovenska?

- Myslím si, že pomerne skoro. Slovensko je pre mňa blízka krajina aj ako pre človeka, nielen pre politika.

V mladosti ste sa okrem ochrany prírody venovali aj šermu. Kým sa cítite viac, Cyranom z Bergeracu alebo d'Artagnanom?

- D'Artagnanom.


PhDr. Vladimír Špidla sa narodil v roku 1951 v Prahe. Absolvoval štúdium histórie a prehistórie na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej. Do roku 1989 pracoval ako kulisák v Národnom divadle, v robotníckych profesiách vo viacerých podnikoch, referent odboru kultúry ONV v Jindřichovom Hradci a archeológ v Okresnom múzeu Jindřichův Hradec. V roku 1989 bol jedným zo zakladateľov sociálnej demokracie v južných Čechách, stal sa aj predsedom tejto regionálnej organizácie. V roku 1990 sa stal na ONV Jindřichův Hradec podpredsedom pre školstvo, zdravotníctvo a sociálne veci, krátko nato riaditeľom miestneho úradu práce. Na programovej konferencii ČSSD v roku 1996 se stal odborným hovorcom pre rezort práce a sociálnych vecí. V roku 1996 sa stal poslancom a zvolili ho do čela výboru Poslaneckej snemovne pre sociálnu politiku a zdravotníctvo. Poslanecký mandát obhájil aj v roku 1998 a 2002. V období 1998-2002 pôsobil ako podpredseda vlády a minister práce a sociálnych vecí. V roku 2001 sa stal predsedom ČSSD a v roku 2002 sa ako predseda víťaznej strany stal premiérom. Je po druhý raz ženatý, z prvého manželstva má dve deti.

BRANISLAV JANÍK


Zpět na obsah