Niet preto divu, že sme sa niekoľko dní po tomto príjemnom divadelnom zážitku stretli s hlavnými protagonistami divadla a spomínanej inscenácie. V redakcii sa u nás na kávu zastavili režisér Karel Brožek a herci Ján Janovic a Dušan Palenčár. Reč sa pochopiteľne točila najmä okolo "Knihy rozrávok". V nej totiž podľa slov režiséra možno vnímať ohlasy slovenskej ľudovej poézie - piesní a balád, ktoré svojím dramatickým dejom a krásnym jazykom pripomínajú tunajšiu Erbenovu "Kyticu". V Rúfusovom spracovaní znovu až takmer hmatateľne ožívajú rozprávkoví šarkani, kúzelný mlynček i lietajúci a rozprávajúci tátoš. "Tématická blízkosť slovenských i českých rozprávkových príbehov a ich metaforické obrazy boli podnetom pre vytvorenie inscenácie, ktorá chce ukázať na dlhoročné vnútorné väzby slovenskej a českej kultúry a znovu priblížiť najmä mladému publiku krásu a bohatstvo slovenskej ľudovej poézie," povedal Karel Brožek. A treba povedať, že je to v danej problematike odborník na slovo vzatý. Veď pôsobil v celom rade činoherných a bábkových divadiel - od Semaforu, Černého divadla a Laterny magiky, až po bábkové divadlá V Brne, Plzni, Prahe a prakticky vo všetkých na Slovensku. A teraz v Kladne, samozrejme. "Ďalší dôvod, prečo som siahol po Rúfusovi bol, že tento rok pripravujem takzvané 'Návraty', v rámci ktorých vyťahujem staršie veci a ukazujem ich v novom kabáte, aby som pripomenul mladým bábkarom našu tvorbu v minulých desaťročiach. V sedemdesiatych rokoch som mal v repertoári v Banskej Bystrici dve verzie Rúfusa. Tak som si povedal, že by bolo pekné vrátiť sa aj k takému tomu nežnému folklóru. A tretí dôvod bol napokon taký, že mám v divadle šikovných hercov, materčinou ktorých je práve slovenčina."

Šikovní herci Ján Janovic a Dušan Palenčár (v predstavení ich dopĺňa ešte Drahomír Mráz a netreba zabudnúť ani na výpravu Karla Hejcmana a pohybovú spoluprácu Jiřího Ouřadu) sa tvárili spokojne. A treba povedať, že v predstavení odviedli kus dobrej práce - nielen po stránke jazykovej, ale napokon i fyzickej. "A to som mal len rok a pol, keď sme sa s rodičmi odsťahovali z Kráľovej Lehoty do Prahy," usmieva sa Dušan. "Ako deti sme už doma hovorili po česky, len o veciach, ktoré sa týkali Lehoty, vždy po slovensky. Vyštudoval som bábkarinu, potom som bol asi dva roky v Hradci, sedem rokov v Liberci, na voľnej hone a teraz som tu. V inscenácii Rúfusa som sa, pravdu povediac, musel veľmi sústrediť, pretože ja vlastne ovládame len hovorovú slovenčinu. No ale, vari sa to podarilo..."

Ján Janovic pochádza z Oravy, z Dolného Kubína. Už ako stredoškolák sa zúčastnil konkurzu do bábkového divadla v Banskej Bystrici. Po roku elévstva sa rozhodol študovať tento odbor na vysokej škole, kam ho prijali hneď na prvý raz. Tu sa oženil so spolužiačkou a chcel sa vrátiť do Bystrice. "Keď sa ma tam však ktosi spýtal, prečo som si vzal za ženu Češku, obrátil som sa na podpätku a už som sa nevrátil," dodal k tomu lakonicky. Pracoval najprv v rozhlase, v redakcii posledných správ, kde prekladal z češtiny do slovenčiny. Pár rokov potom bol v ostravskom divadle a vrátil sa do Prahy, kde urobil konkurz do divadla Minor, v ktorom pôsobil takmer desať rokov. "Teraz som skončil už druhú sezónu v Kladne a som tu veľmi spokojný."

Do budúcnosti sa Karel Brožek zamýšľa nad obdobným predstavením, ako bolo to podľa Rúfusovej predlohy, ale pre zmenu dvojjazyčným. Inscenáciu "Z knihy rozprávok" by rád predstavil aj divákom na Slovensku. Okrem toho sa ju kladnianski umelci chystajú ponúkať i českým školám a sú zvedaví, priznajme sa, že rovnako ako aj my, ako zaregujú učitelia na to, že je v slovenčine - či to napokon nezníži záujem o ňu. Inscenácia však nie je určená len publiku, ktoré rozumie po slovensky, ale všetkým, ktorí majú radi tajomné rozprávkové príbehy so šťastným koncom, rozprávané básnickým jazykom a rozohrané takými prostriedkami bábkového divadla, ktoré ponechávajú priestor pre divákovu fantáziu.

"Pre nás najzaujímavejšie nie sú ani tak samotné rozprávky", uzatvára za všetkých troch našich hostí Karel Brožek, "ako skôr Rúfusov vzťah k tomu, čo vlastne rozprávka znamená. Celé je to výpoveď o sila slova, o tom, ako svojím spôsobom rozprávanie starých materí zachránilo národ."