SLOVENSKÉ DOTYKY
 

SLOVENSKO A KRAJANIA PO NOVOM

Nedávno listom oslovil Slovensko-český klub minister kultúry SR Milan Kňažko s prosbou o pripomienkovanie návrhu novej koncepcie zabezpečovania vzťahov Slovenskej republiky k zahraničným Slovákom, ktorú vypracovalo jeho ministerstvo. Keďže sa nás táto problematika bytostne týka, zaoberali sme sa ňou naozaj veľmi podrobne.

Je dôležité, že chce Slovenská republika po určitých tápaniach postupovať v tejto oblasti naozaj koncepčne. Principiálnou vecou je návrh na zriadenie Centra pre zahraničných Slovákov na pôde ministerstva kultúry, ktoré by sa malo koordinovať politiku voči krajanom. Túto úlohu sa tak nebudú snažiť preberať nevládne organizácie, často ostro politicky vyhranené, akou je dnes predovšetkým Matica slovenská. Samozrejme, mnohé závisí od konkretizácie náplne jeho práce, kompetencií, organizačného rámca a ďalších aspektov.

Postupne vytváraný nový systém má za úlohu najmä udržiavať kontakt s komunitami a spolkami v zahraničí, k čomu náš klub navrhol zaradiť aj podporu aktivít organizácií smerujúcich k rozvoju vzťahov medzi krajinou, v ktorej žijú, a Slovenskou republikou. To je totiž často dôležitý predpoklad udržania a rozvoja identity týchto komunít. Navyše takýmito aktivitami vznikajú významné hodnoty - patrí sem napríklad aj úsilie o udržanie česko-slovenskej dvojjazyčnosti. Ministerstvo ďalej predpokladá vytváranie zbierkových a dokumentačných fondov, podporu pri udržaní kultúrnej a jazykovej identity vysťahovalcov, zabezpečenie informácií a poskytovanie aktívnej pomoci krajanom pri pobyte na území SR. K týmto bodom sme odporúčali nepoužívať slovo "vysťahovalec" ako synonymum výrazov typu "zahraničný Slovák", či "zahraničný krajan". Mnohí krajania sa pochopiteľne za vysťahovalcov nepovažujú, ani nimi objektívne nie sú. Napríklad Slováci v Poľsku, na Zakarpatskej Ukrajine, či v Českej republike sa väčšinou sťahovali ešte v rámci jednej krajiny.

Sme radi, že sa v návrhu novej koncepcie objavilo i to, že akýmsi gestorom zahraničnopolitickej koordinácie tejto problematiky bude Ministerstvo zahraničných vecí, ktoré by malo najmä prostredníctvom zastupiteľských úradov komunikovať s krajanmi. Sme si istí, že tým sa zabráni mnohým doterajším problémom s informovanosťou.

Ministerstvo kultúry ďalej navrhlo zrušenie funkcie splnomecnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov a jeho sekretariátu, s tým, že potrebné úlohy bude zabezpečovať vždy príslušný ústredný orgán štátnej správy. Takto ušetrené financie pôjdu na priamu podporu krajanských komunít. Nás v tejto súvislosti zaujímala aj budúcnosť mesačníka Slovenské zahraničie, ktoré vydával Dom zahraničných Slovákov. Podobné periodikum má nepochybne zmysel, ale jeho doterajšiu podobu považujeme za problematickú. Bolo totiž priveľmi nevyvážené - medzi profilmi významných osobností sa takmer vôbec neobjabvovali Slováci žijúci v ČR, hoci práve tu je najviac významných umelcov, vedcov, športovcov a podobne. Časopis tiež viditeľne uprednostňoval prúdy spojené so Svetovým kongresom Slovákov.

Uvítali sme aj návrh, aby boli finančné prostriedky vo väčšej miere využité na podporu aktivít krajanov, na prvom miete kultúrnych. Isté výhrady sme mali k formulácii "s dôrazom na komunity najviac ohrozené stratou slovenskej identity a kultúry v dôsledku zlej ekonomickej situácie v danom prostredí - ako je napríklad na Ukrajine, štátoch bývalej Juhoslávie, v Rumunsku, či v Poľsku." Vieme totiž, že asimilácia nie je najrýchlejšia v ekonomicky slabších krajinách, tam naopak majú Slováci istý pocit superiority, čo vedie k oživeniu či dlhodobéhmu udržiavaniu ich národnej identity. Asimilácia je v súčasnosti z viacerých dôvodov najväčšia v Maďarsku a v Českej republike. Dôraz má byť teda, podľa nášho názoru, zameraný na dve rôzne skupiny Slovákov v zahraničí - na komunity najviac ohrozené stratou slovenskej identity a kultúry a na komunity žijúce v krajinách či regiónoch so zlou ekonomickou situáciou. A to navyše s ohľadom na početnosť krajanov so skutočným slovenským a kultúrnym povedomím.

Nový návrh nás inšpiroval ešte k mnohým zamysleniam, rozhodne ho však považujeme za vykročenie správnym smerom.

NAĎA VOKUŠOVÁ


Zpět na obsah