- Mamu prešiel v štyridsiatom piatom tank Červenej armády. Otec bol invalid, po roku 1948 nás s bratom zobral do Hlohovca a druhýkrát sa oženil. Mladší brat bol istý čas aj v detskom domove. V roku 1956 som v Hlohovci zmaturoval a odišiel som do Bratislavy.

- Jednoducho som sa prihlásil na Vysokú školu múzických umení, pretože to bolo bez rizika. Prijímačky a talentovky sa totiž robili ešte pred maturitou. Prišiel som do Bratislavy, mal som šesnásť, pretože naša generácia vychodila len jedenásťročku, po prvýkrát som uvidel električku. Na prijímačkách sa ma opýtali, čo si myslím o Hamletovi, ktorého nakrútil Lawrenc Olivier. Povedal som, že je to mládeži neprístupný film, takže som ho v kine nemohol vidieť. Talentovky som urobil, a tak ma prijali.

- Všetko to bolo také spontánne... Ani to nejde spätne analyzovať. Ja som mal počas školy vlastne najviac roboty, od roku 1956 som bol denne v televízii. Prvé roky sme chodili priamo na vysielač, nebolo vybudované ani štúdio, vysielalo sa viac-menej pokusne a bola to ohromná prax. Vo štvrtom ročníku som mal tri absolventské predstavenia. Náš vzťah nabral na obrátkách až po skončení školy.

- Len čo som prišiel z vojny, okamžite som išiel na Kubu. "Valčík pre milión" tam zaznamenal väčší úspech ako "Ben Hur". Nosili nás na rukách. Ten film, prvý širokouhlý, bol ponáškou na "Prázdniny v Ríme" a Kubánci si tak predstavovali socializmus. Preto sa im páčil. Chodil som sa kúpať na Varadero, dokonca som sa stretol so starcom, ktorého príbeh opísal Hemingway vo svojej knihe ohodnotenej Nobelovou cenou - "Starec a more". V tom čase bol Hemingway krátko po smrti a mne sa vďaka Castrovi dokonca podarilo navštívit jeho dom.

- Čo je kritériom úspechu? Podla čoho niekto usudzuje, že ten film bol zlý? To je účelové. Ten film mal ohromnú sledovanosť. Ako sedemdielny seriál bol predaný aj do zahraničia a zarobil televízii nemalé peniaze. Na Madagaskare, kde sme taktiež nakrúcali, som bol prvým Slovákom po Móricovi Beňovskom, ktorý sa tam ocitol. Našiel som aj jeho hrob.

- Hral som aj ťažšie herecké party. Myslím zo psychologického hľadiska. Poctivú robotu však človek musel odviesť. Bolo to náročné na fyzičku - skákal som zo Studenovotských vodopádov, bolo tam veľa jázd na koňoch. Pomohlo mi, že som dovtedy chodil tri roky na džudo, sedem rokov na šerm a pri "Valčíku pre milión" ma učil tancovať majster sveta...

- Vtedy sme spolu so zvukárom išli do Hlohovca nakrúcať televíznu reláciu "Medzimestská". Šoféroval som, bola búrka a spoza nákladného auta mi vybehol do protismeru voz. Ešte som stihol spolujazdcovi povedať nech sa chytí palubnej dosky, vtedy ešte neboli povinné pásy. Bol to čelný náraz. Mne motor dolámal nohu, odvtedy ju mám kratšiu, volant prevalil hruď a pri náraze som doslova zjedol zrkadlo.

- Bolo to v roku 1985, letel som Tučkom z Ruska domov a práve sme boli nad Poľskom. Vždy som sedával na krídle. Tam, kde sú nádrže, tam to najmenej hádže. Naraz pozriem z okna a zazdalo sa mi, že vidím akýsi belavý plamienok. Ale nebol som si istý. Len som povedal dáme predo mnou: Milosťpani, pozrite sa, nehoríme náhodou? Netrvalo ani päť minút a poplach: Prstene a hodinky dolu, vyzuť sa, pripútať, ruky za hlavu, hlavu na kolená... Šesť kilometrov sme padali, a potom sa kapitán úporne snažil vyrovnať lietadlo do horizontálnej polohy, až si prehryzol spodnú peru. Ešte šťastie, že dva kilometre nad zemou bola búrka, to oheň pridusilo... Po núdzovom pristátí sme mohli v hoteli jesť a piť, koľko hrdlo ráči. Zjedol som vtedy v šoku šesť večerí.

- Áno. Hladovkou, počas ktorej som pil len debakterizovanú a demineralizovanú vodu, následovala špeciálna makrobiotická diéta. Pil som kozie mlieko, ktoré má antikarcinogénne účinky. Musí však byť fiziologicky teplé, ihneď po podojení. Na zadnom sedadle škodovky som si doviezol od jednej babky domov kozičku, choval som ju na balkóne, naučil som sa o ňu starať a dojiť ju. Rakovina patrí medzi choroby, ktoré si človek počas života takpovediac nakúpi. Treba ju z tela vyhnať.

- Prišli za mnou chalani, s ktorými som ešte maturoval, a priniesli mi projekt. Vedeli, že zvieraťu rozumiem, že viem, čo kozie mlieko znamená, a to ich motivovalo. Doviezol som tisíc zvierat z grécko-bulharských hraníc, prešli troma štátmi so všetkými veterinárnymi papiermi. Odberateľská zmluva s Francúzmi bola podpísaná až do výšky 6 miliónov litrov mlieka ročne, liter za marku. Šesť výrobkov z kozieho mlieka mám na patentovom úrade. Užitočný projekt. Lenže potom ma dali do karantény, mlieko prikázali liať do kanála a medzitým si ma pekne - krásne rozkradli.

Ja som neptreboval ničomu rozumieť, bol som len majiteľom. Kúpil som zvieratá, zadĺžil som sa, doniesol som ľuďom na Gemeri robotu. Nič som nevytuneloval. Dostal som zákaz predávať, ale výplaty ľuďom som dávať musel. Nemal som príjem, dostal som sa do finančných problémov. Museli sme s Božidarou všetko predať, chatu, autá, čo sa len dalo. Deti ma takmer prekliali. Exekútor ma obsekal, skompromitoval. Stále sa naťahujem so súdmi. Raz však pravda vyjde najavo.

- To, čo bolo, sa nedá zopakovať. Aj reprízy toho istého predstavenia v divadle sú vždy iné, hoci sa hrá rovnaká hra. Život je tiež jedno veľké predstavenie. Snažil som sa v ňom hrať vždy naplno, akoby každý raz išlo o premiéru. A počítam s tým, že ak zo sály odíde 300 divákov, 299 bude spokojných a jeden nie, práve on o tom napíše do novín kritiku. Je potrebné, aby si človek od kumštu uvedomil, že práve takto to v živote chodí.