SLOVENSKÉ DOTYKY
 

MIEROVÁ MISIA PÁPEŽA PRI BRATISLAVE

Čo v učebnici nebolo

Nedávna cesta nového pápeža Benedikta XVI. do Poľska vyvolala vo svete obrovský záujem a ohlas. Aj inoverci uznávajú, že program "pápežskej turistiky" má okrem náboženského významu aj hlboký mierotvorný zmysel.

Hlava katolíckej církvi a zároveň štátu zvaného Vatikánske mesto je odjakživa uznávanou medzinárodnou autoritou. Žiadnemu rozumnému vládcovi nebolo ľahostajné, čo si práve pápež myslí o významných záležitostiach, zámeroch a udalostiach; jeho mienku, úsudok alebo posolstvo vačšinou rešpektovali či aspoň brali do úvahy predstavitelia svetskej moci, politici a za vojnových konfliktov aj bojujúce strany.

Jána Pavla II., ktorý ako pápež prvýkrát navštívil Československo v roku 1990, čo do počtu ciest ani kilometrov doposiaľ žiadny iný neprekonal. Málo známa je však skutočnosť, že na územie nášho bývalého spoločného štátu prišiel jeden z jeho predchodcov už dávno pred ním, keď cestovať z Ríma do stredoeurópskeho priestoru nebolo také jednoduché ako dnes. Bola to významná osobnosť z obdobia skorého feudalizmu: Lev IX.. Za svojho pôsobenia na apoštolskom stolci si vydobyl všeobecnú úctu a rešpekt svojich súčasníkov a po smrti bol za svoje činy vyhlásený za svätého.

Dozaista nebol prvým cestujúcim pápežom, ale nepochybne priekopníkom myšlienky, že hlava cirkvi požívajúca autoritu vládcov a vojvodcov vtedajšieho sveta sa musí svojím postavením zasadzovať za mier a porozumenie medzi národmi. Keby sa nejakým zázrakom bol zachoval itinerár jeho ciest s poslaním, ktoré smerovalo k humanite a mieru, mohli by sme v ňom nájsť medzi výpravami do rôznych krajín aj jeho cestu do okolia dnešnej Bratislavy.

Pohľad ďaleko do dejín

Kvôli predstave o historickom pozadí a o medzinárodnej situácii v našej časti vtedajšej Európy si zalistujme v dejinách v rokoch 1034 až 1055. Bola to doba vlády českého kniežaťa Břetislava I., ktorý bol známy napríklad aj tým, že po dobytí poľského Hnezdna priviezol do Prahy pozostatky biskupa svätého Vojtecha a jeho druhov. Nemeckému cisárovi Henrichovi II. neboli vojenské úspechy Břetislava pochuti. Keďže ho upevňovanie českého štátu dosť znepokojovalo, neraz viedol proti nemu ozbrojený výpad. Nakoniec sa mu podarilo preniknúť do vnútrozemia Čiech a vynútil si od kniežaťa nielen sľub vernosti, ale aj plnú podporu svojho ťaženia ďalej na východ.

Maďari prišli do Karpatskej kotliny v roku 896. Tento dovtedy "pohanský" národ už krátko nato prijal kresťanstvo silným pričinením panovníka Štefana I., ktorý zomrel v roku 1038. Ešte za jeho života bol korunovaný na kráľa jeho synovec Peter. Ten bol však pre svoju politiku, orientovanú na nemeckú ríšu, zvrhnutý a uchýlil sa na dvor Henricha II., ktorý vojensky zasahoval do uhorských sporov. Nového kráľa Abu Samuela zajal, dal ho popraviť a na trón znovu dosadil svojho chránenca Petra. Toho však zmietlo ľudové povstanie a kráľom sa stal jeho vodca Ondrej I.

Svetská moc a Svätá stolica

Nemecký cisár Henrich III. mal nepokojnú povahu a neskrotnú túžbu po moci, ktorá vryla hlboké stopy dokonca aj do historického vývoja rímskokatolíckej cirkvi. Práve v období, ktoré nás zaujíma, bojovali o svoj vplyv na pápežský stolec rímska aristokracia a nemecký panovník. Bol to on, kto v roku 1046 zosadil dvoch súperiacich pápežov a za pápeža dosadil biskupa bamberského, ktorý ho potom ako Klement II. korunoval za cisára. V priebehu svojho vládnutia sa cisár neprestajne snažil podriadiť Svätú stolicu svetskej moci. Zasahoval do rokovania synod a prostredníctvom nemeckých biskupov, ktorých sám dosadil, ovplyvnil i voľbu ďalšieho pápeža. Tým sa stal vo februári roku 1049 jeho bratranec, vtedy štyridsaťšesťročný biskup z Toulu, ktorý sa ujal svojho úradu pod menom Lev IX.

Neočakávaný zvrat

S jeho nástupom vyjadrili svoj plný súhlas aj rímski kňazi a veriaci. Začal však uplatňovať vlastnú politiku, ktorú charakterizovalo úsilie o reformu cirkvi, o vylúčenie mocenských vplyvov pri obsadzovaní cirkevných úradov a v neposlednom rade o urovnávanie sporov medzi panovníkmi v záujme zabezpečenia mieru vo vtedajšom svete.

Lev IX., ktorý dobre poznal cisára Henricha, jeho vlastnosti a politické ambície, vedel, do akého postavenia sa dostali Uhry v dôsledku jeho výbojov. Navyše v osobe uhorského arcibiskupa Juraja, ktorý bol dôverníkom kráľa Ondreja, mal aj svojho bezprostredného a vierohodného informátora. Zišli sa už na jeseň roku 1050 vo Francúzsku a aj na ceste do Burgundska mali príležitost rozoberať nemecko-maďarské vzťahy, vyznačujúce sa nevraživosťou a ich príčiny. Pápež odporúčal uhorským pánom, aby sa to, čo nemohli dokázať pomocou zbraní, pokúsili docieliť peniazmi.

Obliehanie Bratislavy

Nová vojenská výprava Henricha III. do uhorskej ríše začiatkom päťdesiatych rokov priniesla jej utrápeným obyvateľom ďalšie súženie a znepokojenie. Nemecký cisár nemohol zabudnút na ťažkú porážku, ktorú utrpel v zadunajskom pohorí Vértes. V lete roku 1052 opakoval vpád do krajiny a začal obliehať Bratislavu. Boj o ňu trval v priebehu augusta a septembra plných osem týždňov.

Kráľ Ondrej sa nespoliehal iba na odhodlanie a hrdinstvo svojich bojovníkov, obrancov mesta a hradu. Aj pápežovi odkázal, že ho prosí o intervenciu. Lev IX. mu vyhovel a bez otáľania sa vybral do cisárskeho tábora pri Bratislave, aby si s Henrichom III. vážne pohovoril. Unavený a roztrpčený vládca si tentoraz dal povedať. Začiatkom roku 1053 bol mier medzi panovníkmi a ich vojskom spečatený zmluvou, o ktorú sa zaslúžil pápež-diplomat.

Mierové misie pápežov modernej doby majú teda tradíciu, zakorenenú v ďalekej minulosti, v období raného feudalizmu. V školských laviciach sa však o nich nedozvedáme. Kultúrne národy by mali oceniť ich humanistický prínos zaradením takýchto záslužných akcií do učebníc dejepisu.

x x x Môj záujem o tohto pápeža vzbudil katolícky kňaz doktor Bernard Pánči, ktorého som na prahu deväťdesiatych rokov navštívil na jeho fare v Matiašovciach na Spiši. Na stene chodby viselo zarámované tablo portétov hláv rímskokatolíckej cirkvi. Isto sa zachoval aj na iných farách. Požiadal som svojho hostiteľa, aby mi o niektorých z nich povedal niečo zaujímavé. Začal práve Levom IX. a rozprávanie o ňom ma uchvátilo natoľko, že sme sa k ďalším ani nedostali. Od tej návštevy prešlo už poldruha desaťročia, ale spomínam na ňu vždy, keď mi v mojom šesťjazyčnom diári padne zrak na deň svätého Leona.

JURAJ SZÁNTÓ


Zpět na obsah