Herečka Zuzana Kanócz

Po Zuzane Norisovej a Michaele Badinkovej je herečka Zuzana Kanóczová (25) ďalšia kráska zo Slovenska, ktorá sa preslávila v českom filme. Filip Renč ju obsadil do "Románu pre ženy", kde hrá dcéru prekladateľky Jany. Vo filme, nakrútenom podľa knižky Michala Viewegha, sa matka a dcéra zaľúbia do jedného muža. Film mal slávnostnú premiéru na Slovensku na otvorení festivalu Art Film 2005 v Trenčianských Tepliciach.

Kde vás zastihla správa o tom, že ste dostali filmovú úlohu Laury?

- Bola som práve doma u rodičov v Košiciach, keď mi Filip Renč zavolal, že sa rozhodol pre mňa. V prvom momente som si ani neuvedomila, čo to znamená a reagovala som veľmi vecne. Asi bol prekvapený, aká som vlažná. Možno si pomyslel, že som zvyknutá na takéto situácie. Pre mňa to však znamenalo veľa, a keď som skončila rozhovor, pocítila som obrovskú radosť a túžbu niekomu to povedať: sestre, rodičom, kamarátom.

Bolo ťažké preniknúť do českého filmu?

- Prvý krok za mňa urobila agentúra, ukázala Renčovi moje fotky a on ma pozval na casting. Zo Slovenska nás bolo šesť a zvlášť sa ešte vyberalo v českej skupine. Dostala som sa do konečného výberu, kde sa rozhodovalo medzi mnou a jednou českou herečkou.

Mali ste prečítaný Vieweghov "Román pre ženy", keď prišla táto ponuka?

- Priznám sa, že nie. Potom som si ho prečítala a zaujal ma. Práve preto, že nie je iba o vzplanutiach: autor rozoberá ľudské vlastnosti, ktoré sú dôležité aj v láske. Hoci bol scenár dobre napísaný, mala som knižku stále pri sebe. Keď som niečo na svojej postave celkom nechápala, prečítala som si príslušnú pasáž. Predsa len - v literárnom texte je situácia napísaná podrobnejšie a so všetkými odtieňmi vnútorného života.

Vo filme hráte dcéru nespokojnej kritickej matky (Simona Stašová). Išla vám filmová mama niekedy aj na nervy? Mali ste tendenciu ju prevychovávať?

- V tom filme mamu milujem a beriem ju, aká je. Vidím jej chyby, ale neprevychovávam. Čakám, kým na všetko príde sama, nechávam veci plynúť. Skôr zasiahne osud, ktorý mi postaví do cesty muža, s ktorým pred dvadsiatimi rokmi mama chodila a práve pre "buranstvo" ho opustila.

Hneď bolo jasné, s kým budete vo filme hrať zamilovaný pár?

- Skúšali sa rôzne kombinácie hercov, ktorí boli adepti na jednotlivé postavy. Napokon Renč vybral ako moju mamu Simonu Stašovú a ako našu spoločnú lásku Mareka Vašuta.

Čo sa zmenilo vo vašom živote po Románe pre ženy?

- Zatiaľ nič podstatné. Len mám na účte trocha viac peňazí. Zvýšila sa vaša popularita?

- Neviem. V Čechách som ju pocítila, tam bola veľkolepá premiéra, poskytujem rozhovory, fotia ma...

Vyhovuje vám to?

- Pražská premiéra bola na mňa až príliš veľkolepá. Prichádzali sme na kočoch ťahaných koňmi a mali prestreté červené koberce. Bolo tam strašne veľa ľudí. V Slovanskom dome sa premietal film simultánne (so štvrťhodinových rozdielom, aby sme na konci každého premietania mohli byť v tej-ktorej zo šiestich sál). Bolo to namáhavé a chcela som to mať už čím skôr za sebou. Už sa mi ani na nijakú recepciu nechcelo ísť. Len do postele a spať. Ale nakoniec som zostala až do piatej rána.

Názory na film sa rôznia - niektorí ho celkom zatracujú, Viewegh to má u kritiky vôbec zlé a Renčovi vyčítajú, že je to síce pekne nakrútené, ale o ničom. Mrzia vás také názory?

- Sú ľudia, ktorým sa film páči, a sú aj takí, ktorí ho neprijali. Je to prirodzené, je to ako so všetkým v živote. Nič nie je jednoznačné. Na ten film sa neviem pozerať očami nezainteresovaného diváka. Vidím tam aj to, čo je - a bolo - za tým. To je asi chyba. Ale nemyslím si, že je to povrchný film. Rieši podstatné veci, napríklad čo sú skutočné hodnoty v ľudskom živote. Ale nikomu neberiem jeho názor a nič nevnucujem. Ani ja nemám rada, keď to robí niekto mne.

Mali ste niekedy problém s tým, že ste Maďarka na Slovensku?

- V rodine máme prevahu maďarských predkov, ale mám aj slovenských, takže je to pomiešané a nemám s tým problém. Už dávno sa mi nič nepríjemné s tým súvisiace nestalo. Keď som bola menšia a zhovárali sme sa s kamarátkou po maďarsky, napríklad v autobuse, stávalo sa, že to niekto začal komentovať. To ma mrzelo.

Chceli ste byť aj psychologičkou, mama však hovorila, že na tú profesiu ste precitlivená. Tak vlastne uhádla, že máte vlohy na herectvo. Kedy ste to zistili vy?

- Vôbec som na to nepomýšľala, mala som tisíc iných predstáv, čím by som chcela byť. Na galavečere maďarského gymnázia ma počul recitovať istý košický herec. Po vystúpení mi povedal - a nechcela by si ty byť herečkou? To ma osvietilo ako blesk z jasného neba. Áno! To je ono - chcem byť herečkou!

Ste viacjazyková ale - v Renčovom filme nepočúvame váš hlas...

- Pri nakrúcaní som hovorila po česky, čo bolo pre mňa dosť namáhavé, lebo niektoré slová vám nejdú tak prirodzene do úst ako v slovenčine. Od začiatku bolo jasné, že budem predabovaná.

Ako vám padlo vidieť sa vo filme s cudzím hlasom?

- Zvykla som si rýchlo. Kamaráti a ľudia, ktorí ma poznajú, však hovoria, že im to čudné je. Asi to súvisí s tým, že oni ma pri rozprávaní v skutočnosti vidia a ja sa nevidím. Mne teda k mojej mimike až tak nepatrí môj konkrétny hlas, oni však rozdiel vnímajú.

Nemrzelo vás, že Lauru nehovoríte vy? Nie je to pre herca určitý druh straty, keď nemôže postavu doladiť aj hlasom?

- Počas filmovania som to robila. Som ten typ herečky, čo veľmi pomaly a postupne preniká do podstaty svojej úlohy, do procesu vzniku celého diela. Tým som prešla. Na ilustráciu: Keď som nastúpila do Divadla Andreja Bagara v Nitre, robila som záskok za kolegyňu v "Grékovi Zorbovi". Nikdy som sa s tou postavou tak nestotožnila, ako keby som skúšala celú hru od začiatku. Čiže, skôr také niečo mi prekáža.

Máte také zvláštne meno - čo vlastne znamená?

- Kanóc znamená po maďarsky knôt a to "z" na konci staromaďarskú podobu mena.

Doma sa zhovárate po maďarsky?

- Po maďarsky aj po slovensky. Prechádzame z jednej reči do druhej. Niečo sa totiž lepšie vyjadrí v slovenčine a niečo v maďarčine. Myslím, že maďarčina je taká slávnostnejšia, ale určité veci sa zasa dajú vyjadriť len po slovensky.

A kde vlastne teraz bývate?

- Rodičov mám v Košiciach. Stále je to môj ozajstný domov, hoci tam už nie som tak často. Ale snažím sa ísť domov aspoň raz za dva mesiace. Závisí to od toho, koľko mám roboty. Momentálne bývam v Nitre a veľmi často som aj v Bratislave.

---

Narodila sa v Košiciach 21. 11. 1979, absolvovala maďarské gymnázium a po dlhom rozhodovaní, čím bude, vyštudovala Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Pôsobí v Divadle Andreja Bagara v Nitre, kde hrá v inscenáciách "Peter Pan", "Aj kone sa strieľajú" či v muzikáli "Adam Šangala". Hosťuje aj v Slovenskom národnom divadle v obľúbenej "Tančiarni". V Česku je už jej tvár známa - režisér Filip Renč ju obsadil do úlohy Laury v novom filme "Román pre ženy". Hrala aj v slovenskom filme "Kruté radosti" (2002).

HELENA DVOŘÁKOVÁ

---

Zpět na obsah