SLOVENSKÉ DOTYKY
 

RUDOLF DZURKO V ČESKOM KRUMLOVE

Čerstvý šesťdesiatnik

Na stránkach nášho časopisu sme už niekoľkokrát čitateľov oboznamovali s tvorbou vari najznámejšieho rómskeho výtvarníka žijúceho v Prahe a pochádzajúceho z Pavlovíc pri Prešove Rudolfa Dzurku. Všetci tí, ktorí nemali ešte príležitosť oboznámiť sa s jeho tvorbou, majú možnosť až do 27. októbra navštíviť Art Centrum Egona Schieleho v prekrásnom juhočeskom meste Český Krumlov. Dzurko sa tak stal prvým naivným umelcom, ktorému táto galéria, zameraná na klasickú modernu a súčasné umenie, pripravila pomerne rozsiahlu výstavu.

Na konci druhej svetovej vojny ušiel Dzurkov otec pred Nemcami z východného Slovenska do severočeského pohraničia. Vzal vtedy so sebou štyroch synov. Rudolf mal len štyri roky. V štrnástich ušiel z domova a prešiel niekoľkými desiatkami robotníckych profesií. Naučil sa veľa robiť vlastnými rukami a hlava plná snov a fantázie postupne začala viesť šikovné prsty k ohladzovaniu dreva do realizácie svojich predstáv, k vysekávaniu tvarov z pieskovca, k ukladaniu slov na papier do poviedok. Asi v tridsiatke mu však učarovalo najmä sklo, ktorým si spočiatku len vykladal nábytok a spríjemňoval bývanie. Neskôr sa zrodil prvý obrázok, vytvorený vskutku netradičnou a nápaditou technikou. Samouk Rudolf Dzurko drví sklo v špeciálne upravenom mlynčeku a takto získaný farebný piesok nanáša špeciálnym vlastným lepidlom na sklenené tabule. Po zaschnutí lepí na ne ďalšie vrstvy, čím docieľuje nezvyčajnej plasticity výjavov. Veľa jeho obrazov sa zaoberá rómskou tematikou, ale väčšina z nich dovoľuje nahliadnuť najmä do jeho snov, túžob, momentálnej nálady. Sám ani nevie, koľko diel takto vytvoril. Mnohé vlastnia galérie a múzeá v najrôznejších krajinách, ale sú aj v súkromných zbierkach po celom svete. U nás ich máte možnosť vidieť v pražskom Národnom múzeu či Múzeu rómskej kultúry v Brne a v jeho rodnej vlasti v bratislavskej Slovenskej národnej galérii.

Výstavu v Českom Krumlove dopĺňajú tiež kamenné a drevené plastiky, ktoré vytvára pomocou obvyklých rezbárskych a kameňosochárskych nástrojov, a ktoré svojou nevtieravosťou dopĺňajú farbami hýriace obrazy s iskrivými sklenenými zábleskami.

Prvého júla tohto roku sa Rudolf Dzurko dožíva šesťdesiatky. Meno vskutku svojského naivného maliara je známe aj z kruhov kultúrneho undergroundu a tiež v súvislosti s chartistami, nejedného z ktorých ukrýval v čase ich prenasledovania. Takmer všetko, čo robil, robil inštinktívne. Možno preto, že ako tvrdí, sprievodcom jeho života je slnko, ktoré si pamätá ako prvé hneď po svojom narodení. Jeho najobľúbenejším obrazom je ten, ktorý nazval "Chlapec ide za slnkom". Je to jeho vlastná púť a preto mu na nej želáme veľa ďalších preslnených dní i preslnených snov...

NAĎA VOKUŠOVÁ


Zpět na obsah