SLOVENSKÉ DOTYKY
 

SPOR O POSTELE NA INTERNÁTOCH

Kontroverzia okolo slovenských študentov

Dynamicky sa rozvíjajúca vysokoškoslká výmena medzi Českom a Slovenskom sa už niekoľko rokov skloňuje vo všetkých pádoch pri stretnutiach politikov a diplomatov, ale i v médiách, univerzitnom prostredí, či v širšej občianskej spoločnosti. Býva označovaná za jeden z najpozitívnejších príkladov zintenzívnenia česko-slovenských vzťahov. Už predtým si zlepšenie výmeny dala do vienka Nadácia Václava Havla a Michala Kováča. O to nepríjemnejším prekvapením, ba šokom, bol vznik sporu o obmedzený počet miest na vysokoškolských internátoch Univerzity Karlovej. Časť českých studentov vyjadrila pocit, že je pri ubytovávaní diskriminovaná, pretože slovenskí občania sú ubytovávaný prednostne, vzhľadom na väčšiu vzdialenosť, z ktorej pochádzajú. Iní študenti a zamestnanci univerzity označili postoj svojich nespokojných kolegov za xenofóbny a začali podpisovať protipetíciu...

Katalyzátorom problému bola nepochybne výnimočnosť tohto prvého ročníka na vysokých školách. Pretože kvôli školskej reforme (zavedeniu deviateho ročníka) v Českej republike nevyprodukovali české stredné školy prakticky žiadnych maturantov, v menšej konkurencii sa na prijímacích skúškach na vysoké školy presadil bezprecedentný počet študentov zo Slovenska. Univerzita Karlova ich prijala asi sedemsto, ostatné české vysoké školy takmer tisíc tristo. Na niektorých fakultách predstavujú Slováci zhruba polovicu ročníka - takou je napríklad 1. lekárska fakulta, kde je 198 prvákov zo SR. Celkovo na českých vysokých školách študuje 3542 občanov SR, na slovenských 264 občanov ČR. Český rozpočet to stojí asi 100 miliónov ročne. "Je to pomerne málo a slovenskí študenti zvyšujú úroveň českých vysokých škôl," tvrdí minister školstva ČR Eduard Zeman. A že "zaberajú miesto" českým uchádzačom? "Iba tým, ktorí boli v prijímacom konaní neúspešní," hovorí rektor Univerzity Karlovej a predseda Českej konferencie rektorov Ivan Wilhelm, mimochodom trnavský rodák. Nadväzuje tým na slová predchádzajúceho rektora UK Karla Malého, ktorý pre Slovenské dotyky pred rokom a pol povedal: "Ak tu bude nakoniec viac Slovákov než Čechov, ale budú šikovnejší, zaplať pánboh za to!"

Nie všetci sú takí ústretoví. Zvlášť keď ide o posteľ, na ktorú si chcú ľahnúť viacerí. A tak vznikla "Výzva ke změně způsobu ubytování zahraničních studentů studujících v českém jazyce". Uverejňujeme ju spolu s akousi antivýzvou "Petice za rovnoprávnost slovenských studentů" bez akýchkoľvek úprav. Napríklad aj vrátane zmätočnej formulácie z výzvy: "Jsme si vědomi a v žádném případě nijak nepožadujeme upírat práva a povinnosti..."

Podľa iniciátora pôvodnej výzvy, študenta piateho ročníka na 1. lekárskej fakulte UK Karla Kučeru, podpísalo ich text asi päťsto študentov. "Prevažne z jedného internátu, lebo na ostatných 'vydržal' text maximálne dve hodiny," povedal pre Slovenské dotyky Karel Kučera. K výzve sa pripojil aj akademický senát 1. lekárskej fakulty.

O kontrapetícii sa vyjadruje nespokojný medik trochu pohŕdavo: "Zatiaľ je pod ňou len pár podpisov a väčšinou ide o zamestnancov, nie študentov. Trošku sa mi do hlavy vtiera otázka: 'Sú i oni existenčne závislí od internátov, ako niektorí študenti?'" Organizátor "Petície za rovnoprávnosť slovenských študentov" Luboš Motl sa na vec pozerá inak: "Našu petíciu podpisujú najmä zamestnanci UK, ktorí nie sú do problému zatiahnutí priamo, teda existenčne. Na rozdiel od aktérov pôvodnej výzvy považujeme tento odstup za výhodu. Napriek tomu však veríme, že svoju dospelosť prejavia i študenti UK. Nejde nakoniec iba o budúcnosť pražských internátov: ide aj o dôstojné postavenie slovenských študentov, ktorí by sa nemali cítiť ako vinníci súčasných problémov iba kvôli svojmu občianstvu."

Organizátori pôvodnej výzvy chcú, aby bolo ubytovanie vyňaté z režimu vysokoškolskej výmeny. "Zdôrazňujem, že nám nejde o zmenu systému vzdelávania študentov zo zahraničia študujúcich v českom jazyku," hovorí Karel Kučera: "Internáty sú ale chápané v zmysle systému sociálneho." Podľa Luboša Motla je však všetko inak: "Univerzita dostáva na študentov z oboch krajín rovnaké príspevky, a ak na nej nevládne diskriminácia, nemalo by byť jej úlohou jednu skupinu zvýhodňovať." Vie si vraj predstaviť mnoho ciest, ako situáciu riešiť, napríklad aj vybudovanie nových internátov, či zriadenie agentúry, ubytovávajúcej študentov po Prahe. "Kritériá prideľovania internátov možno zmeniť mnohými spôsobmi, možno napríklad viac zohľadniť prospech a zaradiť medzi kandidátov na získanie lôžka všetkých, ktorým trvá cesta z domova do školy viac než dve hodiny," uvažuje. "Súčasný systém 'čím ďalej, tým lepšie' je možno naozaj extrémny, to pripúšťame aj my. Za menej šťastné však považujeme zavedenie kritéria znevýhodňujúceho občanov SR, už preto, že je český akademický priestor malý a jeho ďalšia izolácia, zmenšovanie a delenie môže viesť k poklesu kvality."

Podľa Motla sú zámery organizátorov výzvy veľmi podozrivé. "Osobne som bol zdesený tým, ako sa aktéri pôvodnej petície vôbec netaja tým, že jej zmyslom je zbaviť sa nepríjemnej konkurencie - usilovných slovenských študentov. Ak UK ustúpi ľuďom s podobnými mravnými a pracovnými návykmi, stane sa z nej inštitúcia na udržiavanie neschopných a lenivých darmožráčov, ktorí všetky štátne výhody ospravedlňujú tým, že sú príslušníkmi 'vyššieho' národa, ako som sa dozvedel od jedného z organizátorov pôvodnej petície."

Nech je akokoľvek, ak má byť naplnená dohoda, že majú mať slovenskí občania možnosť študovať na českých vysokých školách za rovnakých podmienok ako českí, musia mať aj rovnaký prístup k ubytovaniu na internátoch. Argumentácia obsiahnutá v pôvodnej výzve, porovnávajúca neprideľovanie lôžok cudzincom s ich neprideľovaním tým študentom, ktorí sa dostanú do školy za čas kratší ako hodinu, je zjavne zmätená. To druhé kritérium ide totiž k meritu veci, rozlišuje podľa toho, kto to ubytovanie naozaj potrebuje, a nie je teda diskriminačné. Vyradenie cudzincov, ktorým má byť zaručené štúdium za rovnakých podmienok, by bolo vcelku učebnicovým príkladom xenofóbnej diskriminácie.

Je viac než smutné, že práve medzi mladými ľuďmi našli živnú pôdu takéto spory, nad ktorými trochu rozpačito krčia ramenami štátne a najvyššie akademické orgány, nazerajúce na problém z diametrálne odlišných pozícií. Optika je prirodzene iná - argumentácia zvyšovaním úrovne vysokých škôl sa nevyhnutne míňa s osobnejšími, niekto by povedal egoistickejšími obavami o vlastnú posteľ...

Výzva ke změně způsobu ubytování zahraničních studentů studujících v českém jazyce

Petice za rovnoprávnost slovenských studentů

VLADIMÍR SKALSKÝ


Zpět na obsah