Budúcnosť česko-slovenských hraníc je neistá a nemám na mysli nerealistické úvahy o ich posunoch v súvislosti s kauzou českých chát v lokalite Kasární. Tento nepríjemný, avšak čisto občianskoprávny problém, ktorému sme sa podrobne venovali v predchádzajúcom čísle Slovenských dotykov, sa vari vyrieši. Pohraničné pásmo však obostiera iná hmla - neistota, či nám v ňom budú colníci iba mávať, ako je to na vnútorných hraniciach Európskej únie, alebo či tam nebodaj vyrastie na niekoľko rokov ostrá, schengenská hranica. Z hmly zatiaľ rastú drahé paláce nových moderných colníc. Možno zbytočne. Pritom stoja miliardy, čo znamená, že tá hmla je naozaj pekne drahá. Skutočne by sa nedala rozptýliť?

Výstavba priechodov sa schvaľovala v rokoch 1993-96, keď Slovensko kvôli mečiarizmu nemohlo pomýšľať na rýchlu integráciu do EÚ. Dnes je situácia vďaka mimoriadnemu úsiliu novej slovenskej vlády i podpore ostatných krajín visegrádskej štvorky úplne iná. Napriek tomu sa Európska únia určite do poslednej chvíle nezaviaže k tomu, že prijme všetky krajiny V4 naraz, čo by, samozrejme, malo nejednu výhodu. Zato by mohla deklarovať, že súhlasí s tým, čo podporuje Slovensko i všetci jeho susedia. Aby sa na shcengenskú zmenila hranica Slovenska s Ukrajinou aj v prípade, ak Slovensko ešte nebude členom Únie. Má to svoju logiku: schengenská hranica SR by merala 97 namiesto 1661 kilometrov. Úspory by boli naozaj veľké. A čo je vari ešte dôležitejšie: opatrenia by boli prijaté tam, kde problémy naozaj vznikajú. A do tretice: všetko by sa nemuselo znovu meniť o niekoľko rokov, pri prijatí Slovenska do EÚ. Ešte raz treba zopakovať, že ide o úvahu hypotetickú, vychádzajúcu z eventuality, že by sa SR nepodarilo dohnať integračné manko z minulých rokov. Optimálne by, samozrejme, bolo, ak by tento problém vôbec nenastal a celý región sa stal súčasťou Únie naraz.

Únia však nedokáže zaujať jasný postoj a tak sa musia všetci pripravovať na rozličné možnosti. Slovenská ministerka financií Brigita Schmögnerová sa snaží aj v tejto situácii aspoň obmedziť straty. Uložila preto generálnemu riaditeľovi Colného riaditeľstva SR, aby v júni predložil aktualizáciu koncepcie výstavby hraničných priechodov. Je však evidentné, že budovy budú dostavané, teraz by bol už nezmysel ich stavbu zastaviť. V niektorých prípadoch však v trochu zmenšenej podobe. Napríklad na čerstvo vynovenom diaľničnom priechode Brodské-Břeclav sa z elegantnej prízemnej budovy dvíha železná konštrukcia zakončená akousi veľkou anténou. Pôvodne tam mala stáť päťposchodová adminiatratívna budova, avšak nebude. Napriek tomu stál tento jediný areál 650 miliónov Sk a tento rok sa tam má preinvestovať ešte 25 miliónov. Problém sa, samozrejme, netýka iba hraníc s ČR. Napríklad areál priechodu Jarovce-Kitsee (Rakúsko) stál slovenských daňových poplatníkov 627 miliónov, hraničný priechod Rusovce-Rajka (Maďarsko) dokonca 892 miliónov.

Nejasná perspektíva česko-slovenských hraníc vyvoláva aj ďalšie nedorozumenia. Napríklad analýza dohody o bezvízovom styku a zmluvy o úprave režimu na česko-slovenských hraniciach z dielne českého ministerstva vnútra vzbudila značnú nevôľu. Tak úvahami o zrušení možnosti prekračovať hranice aj mimo priechodov, ako aj tónom. Slovensko-český klub sa so svojimi výhradami obrátil na ministra vnútra Stanislava Grossa a hoci bol následne ubezpečený o tom, že sa pripravujú nové, nereštriktívne zmluvy, obavy mnohých to celkom nerozptýlilo.

Európska únia nám často vyčíta zvyšovanie deficitov verejných rozpočtov či nedostatok koncepčnosti, k obom týmto javom však výrazne prispieva neschopnosťou formulovať jasné stanoviská. Je zložité hľadať konsenzus medzi všetkými národnými vládami a exekutívou EÚ, omnoho efektívnejšie fungovanie tohto mechanizmu je však prepotrebné. Škrípanie v ňom môže proces rozširovania nielen predražiť a spomaliť, ale aj zastaviť. Na úkor konkurencieschopnosti Európy...