SLOVENSKÉ DOTYKY
 

KNIHY (AJ) PO SLOVENSKY

Svet knihy 2005

V nedeľu 8. mája, kedy si celý náš národ pripomenul okrúhle výročie víťazstva nad fašizmom, sa zatvorili i brány štvordňového medzinárodného knižného veľtrhu Svět knihy. Ako každoročne sa konal na pražskom holešovickom výstavisku. Centrálnou expozíciou bolo tento raz Slovinsko, ktorého účasť sprevádzalo množstvo akcií, kultúrnych vystúpení a stretnutí. Ústredná téma veľtrhu znela "Kniha o cestách a na cesty" a v sekcii Diskusné fórum bolo určujúce heslo "Slovanská literatúra v globálnom kontexte".

Už tradične mala na veľtrhu pomerne bohaté zastúpenie aj slovenská kniha. A ako každoročne tu bratislavské Literárne informačné centrum, s ktorým náš klub úzko spolupracuje, organizovalo v strednej hale Priemyslového paláca národný stánok Slovenskej republiky. Stánok číslo S 111 mal rozlohu 72 metrov štvorcových a bolo na ňom vystavených 550 titulov z produkcie vyše 42 slovenských vydavateľstiev. Toľko hovoria suché čísla, návštevnosť stánku však, ako nám prezradili organizátori, bola hojná, ako napokon každoročne. Záujem o slovenské knihy je veľký, už aj preto, že tu predsa je len minimálna jazyková bariéra a niečo to nepochybne vypovedá aj o kvalite a úrovni kníh, rodiacich sa za riekou Moravou. Tu je isto-iste na mieste povzdychnúť si, že je preto obrovská škoda nenachádzať tieto publikácie aj v českých kníhkupectvách. To však je záležitosť distributérov a zdá sa, že nekonečná púť - na danú tému sme už popísali nekonečné množstvo článkov... Znova nás to však rozosmutnilo, keď sme v slovenskom stánku knižného veľtrhu za ani nie priveľmi dlhý čas, ktorý sme tam strávili, neraz začuli otázku od českého návštevníka: "A kde by som tú knihu mohol zohnať..?"

Literárne informačné centrum pripravilo i niekoľko sprievodných akcií, v ktorých sa snažili niektoré zaujímavé tituly predstaviť trochu podrobnejšie. Hneď v deň otvorenia veľtrhu spolu so Slovensko-českým klubom prezentovali v spoločenských priestoroch Českého červeného kríža zborník "V tenkej koži básnika", vydaný k storočnici Ladislava Novomeského, ktorého editorom je slovenský spisovateľ Anton Baláž, a "Dejiny slovenskej literatúry III" od Viliama Marčoka a kolektívu. Záujemci o slovenskú literatúru z radov slovakistov, spisovateľov i novinárov si v tento podvečer prišli vskutku na svoje. Najmä literárny kritik Viliam Marčok, ktorý dal svojej knihe podtitul "Cesty slovenskej literatúry druhou polovicou XX. storočia", rozprával o práci na publikácii nesmierne pútavo a chvíľami i konfrontačne, takže vyvolal búrlivú diskusiu, ktorá pokračovala dlhší čas i v kuloároch krásnych historických priestorov Českého červeného kríža.

"V životě jsem cestopisy nečetl a ani mne nezajímaly, to je jako číst knihy o sexu. Všechno chci zažit osobně, ne si o tom číst." To sú slová Jana Němca, režiséra, na veľtrhu Svět knihy na otázku, aké cestopisy číta. Nedá sa povedať, že by v literatúre v minulosti láska, zmyselnosť či až lascívnosť neboli zastúpené. Ibaže neniesli na obálke názov Sex. Dne je to bežné, ba dalo by sa povedať, že sa na tom často stavia ako na fenoméne, ktorý má predznačiť príťažlivosť knihy. Takto poňali prezentáciu knihy "Sex po slovensky" aj jej predstavovatelia (a zároveň autori niektorých poviedok v nej obsiahnutých) Vanda Feriancová, Denisa Fulmeková, Dušan Taragel, Peter Šulej spolu s moderátorkou Zuzanou Belkovou. Treba povedať, že uvádzali na český trh český preklad ("Sex po slovensku") knihy poviedok, ktorá vyšla na Slovensku vo vydavateľstve Ikar už vlani. Zostavovateľ knihy Dušan Taragel sa vtedy obrátil asi na dvadsiatku slovenských spisovateľov (a -iek) v tom pre tému správnom veku, aby prispeli svojou troškou do mlyna. Niektorí odmietli súdiac, že to nie je ich (spisovateľská) parketa či vediac, aká zradná a kvality autora prezrádzajúca je oblasť erotiky. No ale boli zasa takí, čo sa na úlohu podujali a výsledkom je antológia, v ktorej sú zastúpené asi spolovice obe pohlavia. V knihe nájdeme pestrosť prostredí aj vystupujúcich osôb - od dovolenkovej pláže s názvom nudistická kdesi v teplých krajoch až po studený Petrohrad, kam sa vydal na služobnú cestu jeden slovenský intelektuál a zamiloval sa takmer platonicky do ruskej tlmočníčky (mimochodom túto jedinú poviedku autora Petra Pišťanka som zatiaľ z antológie čítala a zdala sa mi precítená). No ale ako dámy na veľtrhu naznačili, obsahuje kniha aj podania jemnejšie, aj tvrdšie. Dozvedeli sme sa, že nájsť sa dajú aj poviedky humorné, a tou má byť napríklad titul Šteklivá veverica Denisy Fulmekovej. Vanda Feriancová zasa predstavila dejovú líniu a vyústenie svojej poviedky ako zážitok Slovenky v USA, kde, narážajúc na každom kroku na neznalosť, kde že to Slovensko je, rozhodla sa urobiť pre svoju vlasť to, že Američan mal poznať Slovenku, a to aj v intímnej oblasti. Skrátka, šteklivé témy vyzývajú k tomu, aby sme si prečítali aj ďalšie poviedky.

Knihu "Sex po slovensku" uviedli na veľtrhu Svět knihy spolu s knihami enológa Fedora Malíka o víne, súdiac, že víno a sex môžu koexistovať vedľa seba. A aj keď sa nepotvrdilo, že by bola priama súvislosť medzi písaním a pitím vína, ani že pitie vína písaniu napomáha, zaujímavé bolo dozvedieť sa hoci marginálne o slovenskej vínnej kultúre od naslovovzatého odborníka.

V sobotu pripravili slovenskí hostitelia stretnutie s niektorými horúcimi knižnými novinkami pod názvom "Čo nové v Bratislave alebo čo by vám nemalo ujsť". Aj tu mali, pochopiteľne, svoje zaslúžené miesto "Dejiny slovenskej literatúry III", ale i iné zaujímavé tituly a autori. Trnavský vydavateľ Daniel Ryba nám predstavil nielen svoj štvrťročník Knižný klub Legenda, ktorý prináša podrobné informácie o knižných novinkách na slovenskom trhu, ale najmä knižne spracované prebásnenie Ľubomírom Feldekom jedného z najväčších holandských stredovekých minnesängrov Henrica van Veldeke (Feldek tvrdí, že je nepochybne jeho potomok, lebo meno tohto stredovekého majstra umenia lásky a spevu sa číta ako "Feldek"). Publikácia dvadsiatich piatich ľúbostných piesní nesie názov "Krásne slovo, sladká melódia". Vyšla v nádhernej grafickej úprave, na slovenské pomery až prepychovej. Obsahujue aj CD, na ktorom básne Veldekeho zhudobnil Pavol Šuška a spieva ich šansoniérka Katka Feldeková a známy muzikálový herec Martin Hudec. Kniha je ilustrovaná reprodukciami jedinečných iluminácií zo vzácneho rukopisu vrcholnej gotiky, zürišského Codexu Manesse.

Pod názvom "Klebetromán" spísali Denisa Fulmeková a Peter Maczovsky knihu, ktorú prítomná spoluautorka charakterizovala žánrovo ako "čítanie na pomedzí ezoteriky a literárneho života, ako sa odohráva v spisovateľskom a iných kluboch a kaviarňach". Posledná zo štvorice predstavovaných kníh bola naša už známa čítanka "14 ostrých" (predstavovali sme ju v literárnej prílohe minulého čísla) vydavateľa Joachima Dvořáka. Zostavovateľ Kornel Földvári v nej uskupil literárne počiny mladých slovenských autorov (mnohí z nich vzišli zo súťaže Poviedka), a to v českom kabáte, lebo - tak to vydavateľ zdôvodnil - inak by slovenskú poviedku k českému čitateľovi nedostal. K výslednej podobe knihy teda prispeli aj prekladatelia. Jedna z nich, a to Ľubica Krénová, bola aj prítomná. Ako veľmi výstižná mi pripadala jej charakteristika práce na texte Jany Beňovej (poviedka "Kam v Bratislave"). A to, že sa jej predostrel duševný svet o generáciu mladšej spisovateľky a mohla sa vrátiť na niektoré miesta, kde sa skôr pohybovala. A že je to aj o prepade morálnych hodnôt - táto poznámka už zaznela z úst literárnej kritičky.

Na veľtrhu sa, pochopiteľne, udelili aj tradičné ceny. Bolo ich naozaj požehnane, a tak spomeňme aspoň niektoré. Za šírenie a popularizáciu českej literatúry vo svete získal cenu Premia Bohemica od Obci spisovateľov maďarský básnik, prozaik i kritik Ištván Vörös. Zlatú stuhu dostala Iva Procházková za detskú knihu "Kryštofe, neblbni a slez dolů" a v kategórii pre mládež zasa Petra Braunová za titul "Česká služka aneb Byla jsem au-pair". Zlatú stuhu in memoriam získali Ivan Diviš za "Říkadla a kecadla" a Helena Zmatlíková za celoživotné dielo. Maliar a ilustrátor Alois Mikulka dostal ocenenie za celoživotnú prácu. Akadémia sci-fi, fantasy a hororu udelila Cenu za dlhoročnú prácu pre sci-fi Jaroslavovi Velínskému (v hudobnom svete je známy ako Kapitán Kid). Ako najlepšiu českú alebo slovenskú knihu (táto kategória je spoločná) vybrala komisia "Totální ztrátu paměti" od Jiřího W. Procházky. Najlepším časopisom sa stala Pevnost a titul najlepší prekladateľ si tento raz odniesol Petr Kotrle. Cenu za najlepší teoretický text získal Ivan Adamovič za rozbor "Cestami fantastického pohraničí".

Knihy mali teda opäť svoj sviatok. Sme presvedčení, že na veľtrhu si vybral každý to, čo ho najviac zaujíma, pretože výber bol vskutku veľkorysý. A predajci i vydavatelia tiež. Aspoň počas týchto dní. Verme, že im aspoň aká-taká veľkorysosť voči čitateľom zostane aj do budúcnosti.

NAĎA VOKUŠOVÁ, JARMILA WANKEOVÁ


Zpět na obsah