Významná príručka

Ako významný edičný čin možno označiť vydanie "Lexikónu slovenských žien", najnovšej publikácie Národného biografického ústavu Slovenskej národnej knižnice v Martine. Lexikón možno zaradiť do radu príručiek, ako je šesťzväzkový Slovenský biografický slovník, Reprezentačný biografický lexikón Slovenska, Slovník slovenských spisovateľov dvadsiateho storočia a prvý zväzok osemdielneho Biografického lexikónu Slovenska. Národný biografický ústav počas svojej takmer tridsaťpäťročnej existencie vydal ešte 29 zväzkov zborníkov Biografických štúdií, ktoré sú zväčša dostupné len v odbornejších knižniciach.

Recenzovaný "Lexikón slovenských žien", ktorý dokumentuje zástoj ženy v slovenských dejinách, nevybočuje z úloh ústavu, ktorého cieľom je zhromažďovať, skúmať a spracovávať biografické pramene, budovať dokumentáciu a poskytovať informácie o živote tých jednotlivých Slovákov i Neslovákov, ktorí sa evidentným spôsobom zúčastňovali a zúčastňujú na kultúrnom, vedeckom, umeleckom, hospodárskom, politickom a spoločenskom živote slovenského národa v minulosti a v súčasnosti.

Autorský kolektív ako kritérium, koho zaradiť do lexikónu slovenských žien, určil dejateľky s uzavretým životom a dielom, ktoré sa významnou mierou podieľali vo všetkých možných oblastiach života od najstarších čias do konca roku 2000 a ich činnosť presahovala rámec regiónu.

V lexikóne, ktorý obsahuje asi osemsto hesiel, je možné čítať osemsto príbehov. Napríklad koľko je tu len rôznych slovenských prvenstiev! Mária Bellová - prvá slovenská lekárka, Darina Bancíková - prvá ordinovaná žena evanjelickej cirkvi a.v., Donátová Narcisa - prvá hudobná skladateľka s patričným vzdelaním, Božena Štúrová-Kuklová - prvá žena, ktorá v medzivojnovom Československu získala titul mimoriadnej univerzitnej profesorky, Želmíra Duchajová-Švehlová, prvá školená moderná maliarka, Mária Križanová, prvá Slovenka promovaná na Lekárskej fakulte KU v Prahe a prvá žena na Slovensku zastávajúca post primárky, Helena Turcerová-Devečková, prvá Slovenka, ktorá získala doktorát na Sorbonne, Ľudmila Šapošniková-Aujeská, prvá slovenská pilotka a takto by sem mohol menovať ďalšie.

Treba oceniť, že autori venovali pozornosť aj Slovenkám z Dolnej zeme a zámoria. Medzi osobnosťami v lexikóne nájdeme aj sv. Alžbetu Uhorskú, Alžbetu Báthoriovú, Žofiu Bošniakovú, niektoré príslušníčky Habsburskej dynastie, ale aj Muránsku Venušu - Máriu Séči či Helenu Zrínsku. Pre nás, ktorí sa pohybujeme v okruhu slovenskej menšiny v Prahe, je potešujúce čítať o niekdajších členkách Klubu slovenskej kultúry, s ktorými sme prichádzali do styku: speváčke Elene Lembovičovej-Ivanovej, spisovateľke Zuzke Zguriške či prekladateľke Jiřine Reisovej- Kintnerovej.

Pri takom množstve hesiel sa objavia i niektoré chyby, ktoré iste ďalšie vydanie odstráni. Nechcem upozorňovať na preklepy či vypadnuté písmenká, to býva pri dnešnej rýchlosti vydania a nedostatku peňazí na korektorské práce bohužiaľ bežné. Musím však poznamenať, že v menách by chyba byť nemala. Významná židovská odbojárka bola Gizela Fleischmannová a nie Fleismannová, Gershwin sa píše po anglicky a nie po nemecky Gerschwin, podobne je nemecký spisovateľ E. Kästner a nie E. Köstner.

Niektoré heslo je treba viac doplniť, aby boli zrejmé súvislosti. Napríklad Oľga Lajdová bola do svojej tragickej smrti takmer dvadsať rokov manželkou Júliusa Satinského. Anna Josková nemohla do roku 1948 pôsobiť v Prahe, keď už dlhé roky bola vydatá za Mateja Josku a s prvým manželom Šabatom sa rozviedla ešte pred vojnou. V Caracase žila potom u dcéry - slavistky. Viera Husáková bola viac známa pod menom zo svojho prvého manželstva ako Viera Millerová. Prvá Husáková manželka Magda Lokvencová vyučovala réžiu na VŠMU a nia na VŠVU. Z podnetu Boženy Štúrovej-Kuklovej bol v roku 1948 rozpustený spolok Združenie vysokoškolsky vzdelaných žien, než by mali vylúčiť niektoré jeho členky napríklad Akčných výborov Národného frontu. Splynutie Živeny so Spolkom slovenských žien bolo až dôsledok februárového prevratu 1948 a nie po roku 1945. Za čo bola Katarína Králová-Ordódyová postihovaná v päťdesiatych rokoch, keď v roku 1955-58 študovala na gymnáziu a potom až v roku 1963-68 diaľkove študovala knihovníctvo a vedecké informácie? Vôbec nespochybňujem perzekúciu, ale bol to dôsledok previerky rodičov v roku 1958, ktorý 17-ročnému dievčaťu neumožnil študovať? Pri Zore Jesenskej chýba, že slovenská obec prekladateľov udeľuje od roku 1999 cenu Zory Jesenskej za preklad. Alice Masaryková získala titul PhDr. už v roku 1903 a nie uvádzaný doktorát z Pitsburghu v roku 1939. To bol asi honoris causa. Ľuba Pavlovičová-Baková vymyslela názov Lúčnica. Natália Oldenburgová, ktorá sa narodila v roku 1854, nemohla udržiavať kontakt s Puškinom, ktorý zahynul v roku 1837. Na pamiatku Lucie Poppovej je cyklus koncertov Hommage á Lucia Popp od roku 1996 a nie 1966. Na str. 213 ide o M. Poubovú-Nečasovú a nie Porubovú-Nečasovú. Duca Švingerová sa ako vydatá volala Mutňanská a nie naopak. Hana Styková bola od roku 1945 do roku 1948 podpredsedníčkou okresnej organizácie Demokratickej strany v Dolnom Kubíne a celá rodina bola v súvislosti so Žingorovým procesom, do ktorého bol vmanipulovaný jej brat, bývalý povereník Ing. Jozef Styk, perzekuovaná. Niektoré heslá často nie sú dovedené až do smrti dejateľky. Zachytáva sa len určitý výsek zo života.

Lujza Šrobárová bola väčšinu svojho života vydatá za Ivana Hálka, ktorý bol priateľ Vavra Šrobára. Šrobár ako vdovec si ju vzal až na sklonku svojho života. Kornélia Thurzová sa i ako vydatá volala Thurzová, jej manžel bol jej bratranec Fedor Thurzo a svokra Ľudmila Thurzová, v lexikóne uvádzaná.

"Lexikón slovenských žien" je kniha, ktorá sa iste dočká ďalšieho vydania. Nemali by v nej chýbať heslá Anna Hrušovská, významná operná speváčka, ktorá vychovala veľké množstvo úspešných operných spevákov. V Prahe žijúca Viera Mouralová-Úlehlová, ktorá detstvo, mladosť i študentské roky prežila na Slovensku, pôsobila v ľavicovom vysokoškolskom hnutí. V Širokého vláde bola námestkyňou ministra vnútra, pracovala neskôr v Národnom zhromaždení a federálnom parlamente, bola členkou KSK. Oľga Mičková-Reháková, odbojárka, bola v diplomatických službách počas Slovenského štátu, v Prahe založila a do smrti viedla Slovenskú izbu, ktorá mala veľký úspech na EXPO Osaka v roku 1970. Jarmila Golianová, vdova po generálovi Jánovi Golianovi, prežila mnohé roky na Slovensku. Bola tiež členka KSK a do smrti sa hlásila k Slovensku. Dr. Zdenka Fenclová, ilegálna pracovníčka väznená za Slovenského štátu a dlhé roky po roku 1948. Divadelná kostymérka Irika Schanerová-Cihová, ktorá emigrovala v roku 1968. Františka Hrubišková-Pospíšilová z ilegality známa ako "Bratislavská Biela pani", do roku 1948 členka Krajského národného výboru v Bratislave za demokratickú stranu. Na Slovensku žila až do smrti v roku 1984. Možno aj iným by prišli na um ešte ďalšie mená.

"Lexikón Slovenských žien" je dobre spracovaná príručka, ktorá by nemala chýbať v žiadnej odbornej knižnici. Jej vydanie je dôkazom, že biele miesta v národných dejinách sa postupne a úspešne zapĺňajú.

VOJTECH ČELKO

---

Zpět na obsah