SLOVENSKÉ DOTYKY
 

SLOVENČINA VERSUS ČEŠTINA

Internetová sonda ukončená

Sonda 2001, prieskumný dotazník orientovaný na problematiku slovenskej menšiny v ČR, sa končí. Formou internetového a klasického dotazníka sme v priebehu siedmich mesiacov oslovili vyše 200 respondentov, ktorí v jednotlivých bodoch našej sondáže o "povedomí o slovenskom jazyku a Slovákoch v ČR" vyjadrovali svoje názory, týkajúce sa okrem iného vzťahov Čechov a Slovákov, češtiny versus slovenčiny (napríklad v oblasti prekladov), Česká a Slovenská republika po rozdelení a podobne.

Čo sa týka demografickej a sociálnej štruktúry respondentov, 44% z nich tvorili študenti vysokých škôl, 56% pripadlo na ostatné zamestnania (pracovníci štátnej správy, podnikatelia, učitelia a iní.)

A ako naši respondenti odpovedali? Temer polovica (48%) ich uviedla, že ich znalosť slovenčiny je aktívna, dokážu teda bez problémov tvoriť v slovenčine vety a rozumejú všetkému (nielen v kontexte). Pasívnu znalosť slovenčiny priznalo 42% opýtaných, ktorí síce slovenčinu rozumejú, ale tvorba viet im robí (v súvislosti so slovnou zásobou) problémy. S ukážkami zo slovenskej literatúry sa počas školskej dochádzky stretlo 82% respondentov (na ZŠ 50%, SŠ 38% a na VŠ 12%).

V ďalších častiach dotazníka dostali respondenti za úlohu napríklad uviesť troch slovenských spisovateľov a troch slovenských VIP (hercov, politikov, spevákov). Medzi slovenskými spisovateľmi s prevahou zvíťazil Ján Kollár (uviedlo ho 15% respondentov), na ďalších miestach sa objavili P. O. Hviezdoslav, Ľ. Štúr, J. Kráľ a ďalší autori najmä z obdobia národného obrodenia. Čo sa týka VIP, politikov, hercov či spevákov, najviac respondentov uviedlo V. Mečiara (33%), P. Haberu (20%), J. Satinského (18%), M. Lasicu (16%) a ďalších.

Nasledujúca pasáž bola zameraná na problematiku prekladov slovenských textov a hovoreného slova do češtiny. Vyše 85% respondentov jednoznačne zavrhuje prekladanie slovenských textov do češtiny, slovenské hovorené slovo v televízii chýba 30%. Nechajme hovoriť samotných opýtaných:

o Podľa môjho názoru napríklad dabovanie slovenských filmov nie je nutné, len prehlbuje zbytočnú priepasť medzi obidvoma jazykmi

o Generácia, ktorá už nezažila dvojjazyčnú televíziu, má so slovenčinou zaiste už problémy

o Netreba prekladať do češtiny, staršia generácia všetkému rozumie a mladší sa aspoň rozumieť naučia

o Nemyslím si, že sú zbytočné, lebo nie všetci čitatelia majú cit pre jazyk a slovenčine rozumejú. Predovšetkým odborná literatúra by sa mala prekladať - viď zmätky v lekárskych učebniciach a podobne U filmov a TV platí to, čo bolo povedané vyššie, nerozumie im väčšina. A detské programy sú samozrejmosťou.

o Myslím, že je škoda, aby mladá generácia zabudla po slovensky. Staršia generácia mala jeden cudzí jazyk zadarmo.

V ďalších častiach dostali respondenti možnosť vyjadriť sa k problematike rozdelenia Československa. 29% opýtaných preferovalo federalistickú koncepciu usporiadania štátu, 47% koncepciu autonomistickú. 24% navrhovalo iný spôsob usporiadania pôvodného československého štátu. Odpovede boli rozmanité. Na ilustráciu hádam len niekoľko:

o Rozpad štátu sa ma síce príliš nedotkol, ale nepochopil som ho. Predstava Slovenska ako zahraničia mi stále pripadá úsmevná.

o Sme v podstate jeden národ a nevidím dôvody žiť oddelene

o Na východe Európy chýba ekonomická protiváha Nemecka, ktorú sa pokúšalo hrať Rakúsko-Uhorsko a ktorú rozdrobené štáty zohrať nijako nemôžu

o Z historického pohľadu majú Česi a Slováci spoločný pôvod a od toho sa odvíja spoločná mentalita, podobné prvky v kultúre a podobne. Ale to máme spoločné napríklad aj s Poliakmi a inými Slovanmi. Vznik spoločného (a to bol veľký omyl) Československého štátu v roku 1918 bol silno vynútený okolnosťami - bolo treba docieliť rovnováhu medzi nemeckým a českým obyvateľstvom. Ale aké silné spojenectvo to bolo, nám ukázali už 30. roky a vojna. Nemyslím si, že spojenie so Slovenskom nám prinesie/prinieslo niečo dobré. Je to krajina spojená s Uhrami, aj keď ani tých teraz nemá rada. Mám slovenských priateľov, s ktorými si rozumiem, hoci každý hovoríme inak. Napriek tomu si myslím, že je v ľuďoch vypestovaná istá averzia voči Slovákom, ktorá rozdelenie len privítala.

o Slovensko má slabšiu ekonomiku - ťahá Čechov ku dnu.

o Ide o dva národy, ktoré si už vybudovali svoju vlastnú tvár pred ostatnými štátmi. Bola by škoda, keby ľudia zabudli na jazyk nám taký blízky, ale myslím si, že k federalistickému usporiadaniu sa dnes už nemožno vrátiť.

o Nedokážem posúdiť výhody a nevýhody uvedených možností. V súčasnosti asi koncepcia federácie alebo autonómie republík nie je reálna, možná by snáď bola spolupráca na základe vzájomných zmlúv a spoločných akcií - v oblasti priemyslu, vyučovania študentov, kultúry...

Témou ďalších otázok bola problematika slovenskej minority v ČR. Viac než polovica respondentov (56%) súhlasí s podporou slovenského jazyka v ČR, ako možné spôsoby podpory uvádza: prezentácia slovenčiny v celoplošných médiách, tlači, v školách (začlenenie slovenčiny do osnov ZŠ) a podobne.

o Myslím, že podporovať jazyk a národné zvyky a uvedomenie Slovákov má u nás zmysel. Požiadavky na spôsob a rozsah tejto podpory by mala slovenská menšina uviesť sama (aby nevznikol pocit, že jej bolo niečo vnútené) ÁPodpora tlače v slovenčine, nedabovať určité typy programov, do rôznych relácií typu debát pozývať ľudí zo Slovenska.

o Vyučovať ako jeden z jazykov nepovinne voliteľných

o Vrátiť deťom na školách aspoň základné zoznámenie sa s týmto jazykom (ukážky textov), lebo je to jazyk, ktorý možno ľahko zvládnuť

o Slovenské školy (škôlky). Záujmové skupinky (krúžky), slovenské vysielanie a noviny, časopisy.

o Vysielanie relácií v televízii a rozhlase. Nedabované filmy v kinách.

o Bola by škoda, aby raz deti nerozumeli po slovensky, najmä preto, že časť Čechov tam má aj príbuzenské vzťahy. Zaraďovanie slovenských rozprávok do vysielania ČT, a to v pôvodnom znení, slovenské články v novinách...

o Zmysel to dozaista má, už len napríklad preto, že veľa ľudí z ČR má príbuzných, priateľov a známych na Slovensku. Kultúry, zvyky, mentalita týchto krajín sú tak navzájom previazané, že by bola škoda, keby si tieto dva národy prestali jazykovo rozumieť. Čo už bohužiaľ nastáva u mladých ľudí, ktorí už slovenčinu berú ako cudzí jazyk a nerozumejú ho.

Časť respondentov (28%) však v podpore jazyka slovenskej minority zmysel nevidí. Uveďme pre zaujímavosť tieto príklady odpovedí:

o To by malo zmysel, ak by bola slovenčina úradným jazykom...

o Slovenská minorita v ČR??? To je asi ako keby ste povedali afganistanská minorita v USA. Podporuje vari niekto v ČR rómštinu? Okrem polhodinovej relácie raz do týždňa na ČT už asi nikto. Kdeže, Slováci majú žiť na Slovensku a tým je asi všetko jasné. Keby sme boli jeden štát, táto otázka tu nemusela byť.

o Poznám niekoľko Slovákov, ktorí bez problémov prechádzajú z češtiny do slovenčiny a naopak. Po slovensky sa deti zo slovenských rodín môžu naučiť doma a rodný jazyk nikto nezabudne.

o Pokiaľ tu žijú nejakí Slováci, tak rozumejú po česky, netreba preto písať všetko dvojjazyčne. To by sme sa mohli dostať do podobnej situácie ako za Protektorátu, keď sa všetko písalo po nemecky a po česky.

o Slováci tu zostali iba preto, že sa tu mali lepšie. Nikto ich k tomu nenútil. Tak aspoň že musia rešpektovať jazyk. V Nemecku sa tiež nepodporuje jazyk Turkov alebo napríklad Číňanov.

Záver výskumnej sondy patril slovenčine na základných školách. 81% respondentov podporuje zaradenie slovenských textov (písaných aj hovorených) do učebných osnov na základnej alebo strednej škole. Ako hlavné dôvody uvádzajú jazykovú blízkosť slovenčiny a češtiny, spoločné dejiny oboch štátov, historickú, kultúrnu a spoločenskú blízkosť apod.

Slovenčina je jazyk, ktorý je neoddeliteľne spojený s existenciou nášho štátu. Tak by sme tento jazyk tiež mali chápať a pristupovať k nemu, nesnažiť sa odsunúť zo dňa na deň slovenčinu medzi ostatné slovanské jazyky a následne ju brať iba ako "jeden zo západoslovanských jazykov", "jazyk cudzieho štátu". Ak chceme slovenčinu v ČR "zachrániť" a bilinguálnu schopnosť porozumenia slovenskému textu zachovať, je nutné ju v našej krajine podporovať. Táto sonda možné spôsoby podpory slovenčiny naznačuje, kým sa však slovenský jazyk nevráti aspoň čiastočne do médií, neostáva než dúfať, že nezabudneme na slovenské jazykové dedičstvo, ktorého sa tak ľahko vzdávame.

KAMIL KOPECKÝ


Zpět na obsah