| SLOVENSKÉ DOTYKY | ||
| JÚN 2001 | ||
TAK SME SA KÁLLAYA DOČKALI!Karol Kállay oslávil nedávno 75. narodeniny. Aj my, ctitelia jeho fotografií, žijúci v Českej republike, sme chceli toto výročie s umelcom svetového mena osláviť. Napokon, v Česku má tento umelec mnoho priateľov, zvláštnu kategóriu medzi ktorými predstavujú Kállayovi rodáci zo Žiliny. A tak sme Karola Kállaya čakali v Českých Budějoviciach, kde sa v rámci tohtoročných Dní slovenskej kultúry uskutočnila aj výstava jeho fotografií. Neskôr sme ho čakali na vernisáži menšej výstavy v Slovenskom inštitúte v Prahe. Raz počasie, inokedy viróza sa postavili proti. A tak až na tretí pokus, ako je to napokon v kazdej správnej rozprávke, sa podarilo. Karol Kállay sa na začiatku mája zúčastnil na otvorení výstavy svojich fotografií v pražskej D+Gallery, ktorá stála vlastne pri organizácii všetkých troch spomínaných výstav.Fotograf počas svojho niekoľkodňového pražského pobytu prezentoval aj svoju najnovšiu knihu s veľmi príznačným názvom "Slovo na tvári". Skutočne, tváre ľudí v objektíve Karola Kállaya rozprávajú - vyjadrujú osudy tých ľudí, ich svetonázor, bolesť, radosť... Tie fotografie sú vlastne rozhovory s fotografovanými, so svetom. Niekedy hlbšími, než tie rozhovory bežné, odohrávajúce sa v rovine slov, niekedy možno iba inými. Karol Kállay v netradičnom úvode knihy, ktorým je dialóg s kňazom Jánom Sucháňom, rozpráva: "Sú situácie, ktoré človekom otrasú. Tie však nie sú najdôležitejšie. Pre mňa sú dôležitejšie tie, čo vo mne zostanú. Nikdy napríklad nezabudnem na jednu babičku na Transsibírskej magistrále, ktorá sa ma vypytovala, odkiaľ som, akej národnosti som, či verím v Boha, a ja som jej odpovedal. Akoby ma nevnímala. Náš náhodný rozhovor ukončila slovami: 'Ale veď to je jedno, kto si, podstatné je, aby vojna nebola.' Tento rozhovor si zapamätám navždy. Je pre mňa vari dôležitejší ako fotka, ktorou som si zapamätal jej tvár." Kállay nie je bezcitný lovec dojímavých gýčov. "Jednoducho cítim, že sú udalosti, kde nemám a nemôžem fotografovať, hoci tam som. Bolo by jednoduché na pohrebe dieťaťa fotografovať omdlievajúcu matku." Napriek tomu, vlastne práve preto, sú jeho fotografie naozaj pôsobivé a nezameniteľné... Karol Kállay nám to opäť v plnej sile ukázal. Radi sme si naňho počkali aj natrikrát. (vs) Zpět na obsah |