Dni slovenskej kultúry

Zdá sa to neuveriteľné, ale Dni slovenskej kultúry v Moravskej Třebovej sa v predposledný aprílový týždeň konali už po desiaty raz. S nimi sa decénia dočkal aj celý cyklus Slovensko-českého klubu Dni slovenskej kultúry po Českej republike, naplánovaný v roku 2004 už do deviatich miest. Ten třebovský festival má však mimoriadne miesto v kalendári a úplne výnimočnú atmosféru. Bol prvý, čo mu nikto nikdy nevezme, a vznikol z očarujúceho entuziazmu miestnych, ktorý nikdy nevyprchal...

Dni slovenskej kultúry v Moravskej Třebovej boli tentoraz ešte slávnostnejšie než inokedy. Slávnostné otvorenie predbehla vernisáž výstavy víťazných prác súťaže miestnych detí "Ako vidím Slovensko - Tatry". Večer 18. apríla už však patril slávnostnému otvoreniu, ktoré bolo súčasne poctou partnerskému mestu - Banskej Štiavnici. Všetky predely programu tvorili piesne legendárneho, početného baníckeho spevokolu Štiavničan. Publiku sa postupne predstavili tri dvojice hostí. Teda skôr pripomenuli, lebo išlo práve o osobnosti, ktoré už na predchádzajúcich ročníkoch festivalu pritiahli veľkú pozornosť. Hneď prvá bola "štiavnická". Herečka Emília Vášáryová nikdy nezaprie, že v tomto malebnom meste žili tri generácie jej predkov. Jej partnerom v dvojici bol primátor Banskej Štiavnice Marián Lichner. V druhej dvojici robil herečke Božidare Turzonovovej spoločnosť starosta Moravskej Třebovej Josef Ošťádal. No a tretiu tvorili dvaja Ladislavovia - veľvyslanec Ladislav Ballek a herecká legenda Ladislav Chudík. Pripomenul sa tu Novomeského výrok, že Ladislav nie je meno, ale značka kvality. Vyznanie oboch na tému česko-slovenských vzťahov búrlivo roztlieskalo sálu Kultúrnych služieb, plnú vrátane balkónov. Večer pokračoval nielen slovenskou gastronómiou, ale i "malým aprílovým plesom", na ktorom sa striedali kapely Mlynári z Trenčína a Panorama z Brna s fujaristami v nefalšovaných detvianskych krojoch.

Druhý deň patrilo dopoludnie deťom, konkrétne predstaveniu vynikajúceho míma Vlada Kulíška, popoludnie zasa priaznivcom slova a obrazu. To prvé ponúkla prezentácia publikačnej činnosti Slovensko-českého klubu a Slovenského literárneho klubu v ČR. Hovorilo sa o periodikách Slovenské dotyky, Zrkadlenie-Zrcadlení, Český a slovenský svet i Ilustrovanom žurnále Černá labuť, ako aj o knihách. Z nich bola reč najviac o "Čítanke moderní slovenské literatury pro střední školy" - jednak preto, že nechýbal jeden z jej hlavných autorov, slovenský spisovateľ Anton Baláž, jednak vďaka záujmu publika o problematiku postupnej straty česko-slovenskej zrozumiteľnosti. Priaznivci výtvarna si prišli na svoje na naozaj až výnimočnej výstave grafiky a ilustračnej tvorby Albína Brunovského.

Viac sme do uzávierky tohto čísla Slovenských dotykov nestihli absolvovať, no nasledoval ešte viac než bohatý program. Stretnutie s folklórom v podaní súboru Jánošík, či s filmom, zastupovaným koprodukčným snímkom "Silný kafe". Nechýbalo ani rozprávkové predstavenie pre najmenších či Slovenská disko-párty pre ...násťročných. Jedným z vrcholov bolo hosťovanie ČeskoSlovenskej scény z Prahy s dvojjazyčným predstavením "Zhasněte lampiony" v podaní Tatiany Vilhelmovej a Mariána Miezgu v réžii Petra Serge Butka. Dni vyvrcholili už tradične Česko-slovenským bavilonom, tentoraz s dvojicou Miro Noga a Štefan Skrúcaný a speváčkami Beatou Dubasovou a Věrou Špinarovou. Po prvý raz sa konala ešte bodka v podobe slávnostnej slovenskej omše. Počas celého festivalu prebiehali aj Dni slovenskej kuchyne v reštauráciách Excalibur a Třebovská restaurace.

Atmosféra bola vynikajúca, umelecká úroveň nevšedná. Moravská Třebová žila slovenskou kultúrou, festival je každoročným vrcholom tamojšieho kultúrneho života. Vďaka za to patrí všetkým starostom, ktorí sa za ten čas vo funkcii vystriedali, teda Radkovi Martínkovi, Milošovi Mičkovi a Josefovi Ošťádalovi, Pardubickému kraju, a - vari sa nikto neurazí, ak zdôrazníme, že predovšetkým - zapálenému riaditeľovi Kultúrnych služieb Mesta Moravská Třebová Ivovi Horkelovi. Toto malebné mesto pomenoval Ladislav Ballek Moravskými Aténami. Ešte v čase, keď nebol veľvyslancom a na festivale sa zúčastnil ako spisovateľ a predseda redakčnej rady Slovenských dotykov. Nemýlil sa, opäť žiarili a všetkým učarovali vonkajšou i vnútornou krásou.

VLADIMÍR SKALSKÝ, NAĎA VOKUŠOVÁ

---

Zpět na obsah