Po vstupe do únie

Zahraničné filmové štáby sa čoraz viac sťahujú do bývalých socialistických krajín Európy kvôli lacnej pracovnej sile a cenám za prenájom lokalít a techniky. Praha je všeobecne známa ako hollywoodská pobočka, poskytuje totiž množstvo jazykovo zdatných profesionálov, dobré technologické zázemie výroby a vyhovujúcu infraštruktúru. Slovensko má v týchto oblastiach ešte viaceré nedostatky, i keď je o 20 až 40 % lacnejšie než Česko, kde americkí producenti ročne preinvestujú až sedem miliárd korún. Napriek tomu sa českí filmári obávajú rapídneho odlevu zahraničných investícií, pretože po vstupe do Európskej únie sa cenové podmienky nakrúcania vyrovnajú európskemu štandardu.

Iveta Hrdlovičová - riaditeľka bratislavskej spoločnosti Koliba Production & Services tvrdí, že nepredpokladá výrazné zvýšenie cien za služby zahraničným filmovým tvorcom po vstupe Slovenska do Európskej únie. Naše podmienky sú aj v súčasnosti jedny z najvýhodnejších v Európe a konkurovať im môže len Rumunsko alebo Bulharsko.

Slovensko aj Česko sú pre zahraničných filmárov výhodné

Česko v posledných rokoch láka zahraničných filmových producentov. Bruce Willis, Matt Damon, Peter O'Toole, Heath Ledger, Wesley Snipes, Anthony Hopkins, John Hurt, Franco Nero, Susan Sarandon, Selma Blair a ďalšie svetové hviezdy už v Českej republike nakrúcali. Producentov nakrúcanie vychádza až o tretinu lacnejšie, ako keby pracovali napríklad v USA. Podľa Asociácie producentov v audiovízii (APA) len na hollywoodských produkciách ročne zarobia českí filmári sedem miliard korún, ktoré sú priamymi investíciami. Vlani sa uskutočnilo podľa údajov APA takmer 200 projektov - celovečerné i televízne filmy, seriály, reklamné spoty či hudobné videoklipy. Zlaté časy sa však zrejme so vstupom do eurolandu skončia, lebo české ceny sa vyrovnajú svetovým a najväčší magnet, lacná česká pracovná sila, sa stane minulosťou, netaja obavy českí filmári. Nakoniec budú zahraničné produkcie v Prahe či Česku nakrúcať len filmy vzťahujúce sa k miestnemu prostrediu. Pritom sú v ČR kapacity na nakrúcanie až piatich veľkofilmov naraz. Momentálne sa dokončuje v Prahe piate pokračovanie "Votrelca" s Lanceom Henriksenom v hlavnej úlohe, v lete bude v Prahe nakrúcať Roman Polanski film "Oliver Twist".

Ako hovorí Michal Přikryl z produkčnej spoločnosti Prague International Films, české ceny sa s cenami únie už vyrovnávajú a jeho firma stratila vlani dva projekty, ktoré zamierili do lacnejších oblastí vo východnej Európe. Sľub pražského primátora, že bude uľahčený proces získania povolenia na nakrúcanie v uliciach mesta či zníženie poplatkov za deň nakrúcania v centre je podľa Přikryla málo na získanie zahraničných produkcií v situácii, keď česká vláda neposkytuje žiadne daňové úľavy. Filmári lobujú vo vláde, aby poskytla daňové zvýhodnenia filmovým investorom, ako je to bežné v Nemecku, Kanade či Francúzsku. Je však zrejmé, že v súčasnej ťažkej ekonomickej situácii a pri uvádzaní reformy do života je to nereálne. Šéf APA Pavel Strnad hovorí síce o pretrvávajúcom boome, ale pripomína, že v Česku nejestvuje žiadna inštitúcia, ktorá by sa venovala problematike zahraničných produkcií, jej podporou a riešením jej problémov. Krokom k zlepšeniu situácie má byť vznik českého filmového výboru. Jeho hlavným problémom však je, kto ho bude financovať, lebo štát ochotu nejaví. Americkí filmári uvažujú o presune svojich aktivít na Balkán, do Bulharska a Rumunska. Nakoniec, hollywoodský Miramax už vlani nakrúcal v Rumunsku veľkorozpočtový projekt "Návrat do Cold Mountain" s Nicole Kidmanovou a Judom Lawom. Produkčná firma Nuimage už vybudovala neďaleko bulharskej metropoly Sofie obrovské štúdiá. Bulharskí producenti tvrdia, že u nich sa nakrúti rovnaký film ako v Česku s nákladmi o 40 % nižšími.

Ceny nakrúcania v ČR

Deň nakrúcania na pražskom Karlovom moste stojí 250 000 Kč, na Staromestskom námestí 90 000 Kč.

Nakrúcanie v širšom centre metropoly zlacnelo zo 100 000 Kč na 25 až 30 000 Kč.

Národné divadlo stojí na deň 600 000 Kč.

Situácia na Slovensku

Známe herecké tváre sa z času na čas objavia aj na Slovensku, i keď ich hviezdy väčšinou nežiaria tak výrazne ako v prípade ich kolegov, ktorí pracujú v Českej republike. Napriek tomu tu za posledné desaťročie nakrúcali svoje filmy aj také celebrity ako Nicole Kidmanová a George Clooney ("Mierotvorca"), Dennis Quaid ("Dračie srdce"), Gene Hackman ("Za nepriateľskou líniou"), Donald Sutherland ("Povstanie", "Frankenstein"), Julie Delpy a William Hurt ("Frankenstein"), Guy Pearce a David Arquette ("Ravenous"), Glenn Close ("Lev v zime"), David Schwimmer ("Povstanie") alebo Rutger Hauer ("Omega Doom") či Kevin Sorbo ("Kull dobyvateľ"). Slovensko ešte stále patrí medzi najlacnejšie krajiny, či už v súvislosti s pracovnou silou alebo prenájmom priestorov a techniky. V tomto smere to vychádza lepšie aj z porovnania so susedným Českom. Podľa Ivety Hrdlovičovej, riaditeľky Koliba Production & Services, je nakrúcanie na Slovensku lacnejšie asi o 20 %, šéf Slovenskej asociácie producentov v audiovízii Marian Urban však tvrdí, že v niektorých prípadoch je to až 40 %. Podľa neho môže veľká americká produkcia na Slovensku za rok preinvestovať 150-200 miliónov korún, projektov rangu "Dračie srdce", "Povstanie" alebo "Mierotvorca" tu však nie je veľa (väčšinou jeden ročne, v roku 2001 boli tri). Celkové vyčíslenie príjmov z nakrúcania je však podľa Urbana problematické, pretože spoločnosti, ktoré poskytujú služby zahraničným filmárom, neposkytujú všetky údaje asociácii producentov. V žiadnom prípade sa však tieto príjmy nedajú porovnávať s Českom alebo Maďarskom, kde funguje už skutočný filmový a audiovizuálny priemysel. Naša situácia je podľa jeho slov porovnateľná jedine s Bulharskom a Rumunskom.

Aké služby dokážeme poskytnúť?

Koliba v prípade zahraničných filmových projektov poskytuje zostavenie lokálneho štábu, výber lokalít, prenájom produkčných kancelárií, dielní a štúdií. Problémom pre zahraničné filmové štáby naďalej zostáva zlá infraštruktúra a nedostačujúce technologické zázemie výroby. Nedostatky súvisia aj s jazykovou vybavenosťou Slovákov, ale v tomto smere sa situácia lepší a ovládanie angličtiny už nie je zriedkavosťou. Podľa Urbana však Slovensko ešte stále nemôže ponúknuť štandardné podmienky, na ktoré sú zahraničné štáby zvyknuté. Súvisí to najmä s tým, že u nás nejestvuje mechanizmus štátnej podpory a macošsky sa k tejto veci stavajú aj mestá a regióny. A to napriek tomu, že spolupráca pri nakrúcaní by im podľa Urbana mohla priniesť zaujímavé finančné výhody. V kombinácii s tým, že Slovensko nemôže poskytnúť filmové laboratóriá a ďalšie kľúčové technologické zariadenia, sa podľa Urbana výrazne vzďaľujeme od Európy.

Atraktívne loklity

Zahraniční filmári si na Slovensku okrem Bratislavy vyberajú aj lokality v okolí Terchovej, prírodné exteriéry Slovenského raja či Vysokých Tatier, často sa nakrúca aj na Spišskom hrade, v Čachticiach, na Červenom kameni alebo na Devíne. Podľa Ivety Hrdlovičovej "v súčasnosti sú dokončené dve obhliadky pre zahraničné filmové produkcie - z toho pre jednu americkú a jednu britskú. Pracujeme tiež na scenári filmového muzikálu pre americkú produkciu. Vo všetkých prípadoch sme obhliadky a rozpočty robili v konkurencii Rumunska, Maďarska a Čiech. Každý z uvedených projektov by mal začať s prípravami ešte v 1. polroku 2004, pokiaľ dostanú takzvaný green light. Ak nie, je možné, že sa začiatok filmovania posunie, respektíve zruší." Podrobnejšie informácie o filmoch nám Hrdlovičová odmietla prezradiť, rovnako aj konkrétne finančné podmienky ich vzniku. Konkurencia uvedených krajín je totiž naozaj silná.

Po vstupe do Európskej únie sa s veľkou pravdepodobnosťou začne aj Slovensko prispôsobovať štandardnejším európskym cenám, i keď Marian Urban zatiaľ nevie odhadnúť konkrétne zmeny. Iveta Hrdlovičová však pri vstupe do EÚ nepredpokladá zvýšenie cien a verí v rozumný zákon o dani z pridanej hodnoty, ktorý podporí záujem zo strany zahraničných filmárov o nakrúcanie na Slovensku. Tak či onak, zo Slovenska pravdepodobne ešte dlho nebude veľká pobočka Hollywoodu, tak ako to je v Prahe.

DANIEL BERNÁT

---

Zpět na obsah