SLOVENSKÉ DOTYKY
 

ĽUDOVÍT ŠTÚR OD MAXA ŠVABINSKÉHO

Portrét do knihy

Počiatkom roku 1955 som pripravovala pre pražský Odeon (vtedy ešte Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění) výber z diela Ľudovíta Štúra s názvom "K přátelům, k bratrům". Kniha mala vyjsť ako úvodný zväzok edičného radu Slovenská knihovna. Od redaktora Vladimíra Reisa som sa dozvedela, že Štúrovu podobizeň pre náš výber bude kresliť Max Švabinský. Sľúbila som vyhľadať podobizne Štúra, z ktorých by si majster Švabinský zvolil predlohu.

Požiadala som o pomoc popredného štúrovského znalca dr. Jozefa Ambruša. Potrebovala som hlavne onen portrét reprodukovaný v Ambrušovom vydaní Štúrovej poézie, totiž litografiu od Františka Kolářa z roku 1861. Mala som ešte krásnu reprodukciu Klemensovej olejomaľby, Janovicov a Hanulov portrét z iných kníh, potom už len skupinové portréty: účastníkov Slovanského zjazdu na Hellichovej kresbe z roku 1848 a daguerotyp so slovenským posolstvom v Olomouci roku 1849. Už 8. marca som ďakovala Jozefovi Ambrušovi a jeho žene maliarke Edite Ambrušovej, ktorá nám zapožičala svoj súbor Štúrových podobizní. Iba jednu z nich sme si dali hneď prefotografovať, práve tú z roku 1861, o ktorú som výslovne prosila. Zároveň som sľúbila, že budem pátrať po origináli obrazu Josefa Vojtěcha Hellicha Slovanský zjazd roku 1848. Potrebovali sme ho aj pre našu knihu do obrazovej prílohy, najmä však pre majstra Švabinského. Po menšom pátraní som ho našla v pražskej Karáskovej galérii.

V máji som oznamovala Ambrušovcom do Trnavy, že majster Švabinský je s portrétom hotový. V júni šla kniha do sadzby a vtedy som po prvý raz videla dva originály od Maxa Švabinského: na obálku a na frontispice. Umelcova práca na hĺbkotlači pre frontispice pokračovala...

Koncom októbra som začala naliehať na pracovníkov nakladateľstva, aby mi opatrili z tlačiarne odtlačok zo Švabinského portrétu. Nebolo to ešte možné. V novembri boli už hotové všetky obrazové prílohy, iba portrét nie, lebo ho bude pripravovať pre tlač Švabinský sám...

Skôr než do Trnavy poslal Odeon portrét do Bratislavy. Bola to kresba pre obálku. Krásne prevedená zmenšená reprodukcia sa zaskvela na pozvánkach k vedeckej konferencii o živote a diele Ľudovíta Štúra, ktorú usporiadal Historický ústav Slovenskej akadémie vied 5. až 7. decembra. Teda ešte pred vydaním našej knihy! Nádhernú veľkú fotografiu originálu kresby pre litografiu som posielala na Štedrý deň s poďakovaním do Trnavy. Trochu som zazlievala pracovníkom nakladateľstva, že to zbytočne dlho zdržiavali. Ale asi som im krivdila. Podľa všetkého dokončil majster Švabinský prácu na hĺbkotlači až v decembri 1955.

Bola niekoľkokrát reprodukovaná už na začiatku januára 1956 v dennej tlači a v propagačných materiáloch Štátneho nakladateľstva. Hádam po prvý raz sa objavila 8. januára v denníku Svobodné slovo, sprevádzaná komentárom redaktora Vladimíra Reisa: "Z mistrovské podobizny od národního umělce Maxe Švabinského na nás hledí výrazná tvář muže s vysokým myslitelským čelem, temnýma zářícíma očima a s pevnou bradou ověnčenou vousem... V rysech této tváře se obráží život bohatý smělými myšlenkami, ale i utrpením a zápasy, jejichž míra byla dovršena po nezdařeném slovenském povstání z let 1848-49..."

Reisov článok "Štúrovo poselství přátelům a bratrům" zoznamoval českú verejnosť nielen s knihou, ale tiež so zameraním edície Slovenská knižnica: "...aby ve stopách Štúrových pomáhala upevňovat kulturní svazky obou bratrských národů."

Náš výber zo Štúra, ktorý vyšiel začiatkom januára 1956 a stal sa východiskom novej edície, bol vlastne výnimkou medzi ostatnými zväzkami. Slovenská knižnica obsahovala prevažne beletristické diela s ilustráciami popredných českých a slovenských maliarov. Obrazovú prílohu našej knihy však tvorili fotografické dokumenty. Dva Štúrove portréty od Maxa Švabinského nám znamenali najkrajšie dovŕšenie kolektívnej práce na knihe.

ZDENKA SOJKOVÁ


Zpět na obsah