SLOVENSKÉ DOTYKY
 

MODRANSKÁ KRV V MORAVSKÝCH ŽILÁCH

Ján Juraj Kraicz

Modra získala svoju povesť najmä vďaka vinohradníckej a keramickej tradícii, v kultúrnych dejinách vzhľadom na osobnosti, akými boli Ľudovít a starší Karol Štúr, Ján Kalinčiak a Laco Novomeský. Avšak mená niektorých rodákov, na ktorých by mohlo byť mesto hrdé, upadli do zabudnutia a pripomenú sa nám len pri listovaní archiválií alebo prechádzke po cintoríne. Medzi takých patrí aj evanjelický farár Ján Juraj Kraicz,, narodený pred l65 rokmi, ktorý bol tŕňom v oku uhorským úradom, pretože vystupoval ako slovenský národovec a stúpenec panslavizmu. V roku l865 dosiahli jeho preloženie na Moravu. Všade, kde pôsobil, zanechal po sebe dielo, ktoré ho zaraďuje medzi významných občanov Valašska. Najdlhšie žil s manželkou v Hošťálkovej, tam sa im narodil syn, zapísaný v matrike ako Jan Blahoslav.

ŠTEFÁNIKOV PRIATEĽ KRAICZ

Janovi B. z Krajczů, lekárovi z Valašského Meziříčí, venuje zaujímavú životopisnú štúdiu dvojica autorov, regionálnych historikov, JUDr.Josef Kramář a Pavel Dorčák, pripomínajúc aj hornouhorské korene jeho rodiny, povýšenej v l7.storočí do šľachtického stavu. Bol to jeden z moravských a slovenských mládencov, ktorí odišli do Prahy, aby vyštudovali na Karlovej univerzite. Neskoršie sa stali spolutvorcami našich dejín.

Jan Kraicz - sám sa rozhodol pre občiansky tvar svojho priezviska - bol členom a aj starostom obce evanjelických akademikov, pre ktorú získal i Milana Rastislava Štefánika. Kraiczovým pričinením sa aj Štefánik zaradil medzi návštevníkov a vítaných hostí rodiny Tomáša G. Masaryka, ta ho ale prvýkrát uviedol dr. Dušan Makovický. Títo študenti boli väčšinou Masarykovi stúpenci; mnohí z nich - bez ohľadu na odbor štúdia - chodili aj na jeho filozofické prednášky. I preto si dokázali vzájomne rozumieť a dôverne sa spriateliť. Milan, ktorého všetci uznávali ako vodcu demokraticky a humanisticky orientovanej slovenskej mládeže, pokladal v Prahe za svojho najbližšieho priateľa Kraicza, ktorého volal Honzo. Ich vzťahu asi priala aj skutočnosť že obaja mali otcov evanjelických kňazov.

Kraicz si hlboko vážil tohto priateľstvo, ale neuzatváral sa ani pred inými. S Ivanom Hálkom a Karlom Šantrůčkom tvorili nerozlučnú skupinu kamarátov, kolegov z lekárskej fakulty, ktorí s profesorom Masarykom debatovali cestou z prednášky do jeho malostranského bytu, kde potom diskusia pokračovala aj v rodinnom kruhu. Táto trojica mladých lekárov pomohla Masarykovi, aby si ujasnil medicínske aspekty procesu proti Leopoldovi Hilsnerovi, v ktorom sa postavil na obranu Židov, falošne obvinených z rituálnej vraždy kresťanského dievčaťa.

MEDICÍNA A POLITIKA

V roku l9O5, keď už Hálek mal prvé štyri roky na Slovensku za sebou, rozhodol sa Kraicz, že lekársku prax bude vykonávať vo Valašskom Meziříčí. Kvôli ráznemu vystupovaniu a názorom si tam získal dosť neprajníkov a vyslúžil veľa kritiky aj ohovárania. Vážili si ho však ako lekára, ktorý bol na svojich pacientov prísny, ale dokázal sa pre nich obetovať do krajnosti; hovorilo sa, že keď navštívil chorého, vracal sa domov chudobnejší než bol, keď odišiel...

Mladý doktor získal v Prahe aj politický rozhľad; v novom pôsobisku sa stal spoluzakladateľom hnutia, z ktorého sa pod jeho vedením vytvoril Pokrokový politický spolek; také potom vznikali i v ďalších obciach. Spolu so Sokolom združovali rovnako zmýšľajúcich ľudí z rôznych vrstiev, ktorí ho podporili, keď v roku l907 prvýkrát prišiel s myšlienkou Masarykovej kandidatúry za poslanca valašských miest do ríšskej rady. Tomáš G. Masaryk, ktorý tam bol potom zvolený aj druhý raz, v roku l9ll, sa veľmi zblížil s dr. Kraiczom, skoro o dvadsať rokov mladším, a pri cestách na Moravu bol jeho častým hosťom. Ako pripomienku tejto skutočnosti umiestnil Dorast ČSČK v roku l938 na dome, v ktorom býval Kraicz s rodinou, dosku s výtvarne riešeným reliefom a s nápisom: "V tomto domě bydlíval u svého přítele dra J. B. Kraicze T. G. Masaryk". (Dom však už dnes nestojí; na jeho mieste vybudovali telocvičňu gymnázia, ale dosku zachránili tým, že ju vsadili do kamenného pomníčka pred novým objektom.)

Nebolo toho málo, čo Jan Kraicz vykonal pre Valašské Meziříčí a jeho okolie. Preto si ho mesto, kde chodil do gymnázia a kam sa vrátil nielen ako mladý lekár, ale aj na sklonku svojho života, uctilo tým, že jedna z ulíc nesie jeho meno.

DESAŤROČIE NA SLOVENSKU

Po založení Československého červeného kríža v roku l9l9 sa jeho predsedom na Slovensku stal žilinský lekár Ivan Hálek. Už v júni bola vytvorená Slovenská divízia ČSČK. Jej prvým riaditeľom bol ustanovený Jan Kraicz, ktorý tento úrad zastával do roku l922. Boli to dávni priatelia a dobre ich poznala aj Alice G. Masaryková, predsedníčka Červeného kríža, pretože kedysi bývala účastníčkou ich častých debát u svojho otca.

Obaja sa ešte za mladi v Prahe zblížili aj s o niečo starším kolegom, Vavrom Šrobárom z Liskovej, ktorý sa stal už v prvej vláde Československej republiky ministrom pre správu Slovenska. Vládnym referentom pre zdravotníctvo na Slovensku bol v rokoch l9l9-l92l Ivan Hálek. Riaditeľ Slovenskej divízie Červeného kríža Jan Kraicz tento svoj post opustil, keď sa stal prednostom bratislavskej expozitúry ministerstva verejného zdravotníctva a telovýchovy. Tejto funkcie bol zbavený v roku l928 Jozefom Tisom, novým ministrom zdravotníctva československej vlády. Jeho odchod zo Slovenska bol predzvesťou smutného osudu, aký o desaťročie neskoršie postihol mnohé rodiny moravských a českých intelektuálov, ktorí už vrástli do slovenského prostredia.

Meno Jana Kraicza má trvalé miesto v dejinách zdravotníctva na Slovensku a dodnes nevymizlo zo slovenskej historickej pamäti. Svedčí o tom i pamätnica autorského kolektívu doc. MUDr. Jána Junasa, CSc. "8O rokov činnosti Červeného kríža na Slovensku l9l9-l999", ktorá po siedmich desaťročiach od jeho smrti aspoň rámcovo dokumentuje túto etapu Kraiczovho života.

ZA STRATENOU STOPOU

Jan B. Kraicz sa stal významnou osobnosťou Valašska, avšak historici Kramář, Dorčák a ďalší sa márne snažia dotvoriť neúplnú mozaiku jeho života i smrti. Dostupné pramene uvádzajú, že zomrel v roku l929 a spopolnený bol v Prahe na Olšanoch, kde však o tejto skutočnosti alebo o pohrebe chýba akýkoľvek záznam.

Ukázalo sa zbytočným hľadať aj podľa mena Kraiczovej dcéry Hany, ktorá sa ako 20-ročná študentka dostala - podobne ako Alice Masaryková - do viedenského väzenia a ako vydatá sa po manželovi volala Kolouchová. V žiadnej takto označenej hrobke sa však nenachádza urna s popolom dr. Kraicza. Vysvetlenie je v skutočnosti, o ktorej vo Valašskom Meziříčí nikto nič nemohol tušiť: Hana Kolouchová sa po druhý raz vydala za čáslavského ing. Vavřinu.

Nevzdali sme sa však v pátraní, pomohli pražské Zlaté stránky, v ktorých sa vyskytuje priezvisko Kolouch viac ako dvadsaťkrát. Už tretie číslo v poradí bolo to správne: telefón vzal prekvapený syn pani Kolouchovej, vnuk Jana Kraicza. Bol ešte len rok na svete, keď jeho starý otec zomrel a nič nevie o mieste, kde bol pochovaný. Azda by sa o ňom našla zmienka v matkinej pozostalosti, ktorá však pripadla jej novej rodine... Svieži sedemdesiatnik ing. Ivan Kolouch je pyšný na to, že pochádza z takého významného rodu a sľubuje pomoc pri ďalšom bádaní.

JURAJ SZÁNTÓ


Zpět na obsah