SLOVENSKÉ DOTYKY
 

Hospodárske vzťahy očami Mikuláša Dzurindu

PROSPERITA SPOČÍVA V SPOLUPRÁCI

Chcel by som sa v krátkosti dotknúť slovensko-českých hospodárskych vzťahov. Považujem za potrebné zdôrazniť, že pozitívne vnímame nielen intenzitu politického a rezortného dialógu medzi našimi krajinami, ktorý prispieva k rozvoju novej kvality vzájomnej spolupráce, ale aj jeho efektivitu prinášajúcu konkrétne výsledky. Novú kvalitu vzájomných vzťahov chápeme v kontexte integračného procesu a na princípoch, ktoré sú bežné medzi členskými štátmi Európskej únie. Pre takéto vzťahy existujú takmer ideálne podmienky v podobe širokej zmluvno-právnej základne, ktorú predstavuje 86 zmlúv, dohôd a protokolov. V hospodárskej oblasti je najdôležitejšou Zmluva o vytvorení colnej únie.

V rámci budovania nových vzťahov sa obidve krajiny sústredili na harmonizáciu postupu na spoločnej ceste do EÚ pri využívaní komparatívnych a do určitej miery aj komplementárnych výhod vyplývajúcich zo spoločnej minulosti a nových možností, ktoré nám poskytuje integračný proces. K 31. decembru 2000 mala Slovenská republika otvorených 16 negociačných kapitol, pričom 10 z nich bolo predbežne uzavretých. SR má záujem otvoriť všetky zostávajúce kapitoly v prvej polovici tohto roka počas švédskeho predsedníctva. Doteraz dosiahnuté výsledky potvrdzujú negociačný potenciál Slovenska a zároveň nás oprávňujú veriť v dosiahnutie strategického cieľa, ktorým je členstvo v Únii k 1. januáru 2004. Citlivo a veľmi pozitívne vnímame český záujem o synchronizáciu vstupu do EÚ za podmienky, že tento nezabrzdí ambície Českej republiky.

Rovnako priaznivo pociťujeme podporu ČR ambíciám Slovenska stať sa členom NATO. Opierajúc sa o strategické dokumenty Českej republiky predpokladáme, že táto podpora bude aj naďalej viditeľná a počuteľná, k čomu vytvára priaznivé predpoklady uskutočnenie budúcoročného summitu NATO v Prahe, ale i súzvučné tóny na túto tému, prednesené prezidentmi obidvoch krajín počas oficiálnej návštevy Rudolfa Schustera v ČR 1. a 2. marca tohto roku.

Politický aspekt spolupráce - odstránenie niektorých záťaží minulosti a ďalšie kroky - otvára širší priestor pre hospodársku a obchodnú spoluprácu. V praxi sa nám pri riešení otvorených otázok osvedčuje Lomikarovo "do roka a do dňa", ktoré budeme opätovne bilancovať v máji tohto roku v Prahe v rámci oficiálneho stretnutia premiérov.

Snaha o zdokonalenie legislatívno-technických inštrumentov zameraných na odstraňovanie bariér spolupráce a zvyšovania občianskeho komfortu sa premietla do zámeru pripraviť na podpis v roku 2001 ďalších 11 zmluvných dokumentov, z ktorých uvediem len niektoré, napríklad Dohodu o vzájomnom uznávaní certifikátov a laboratórnych skúšok v potravinárstve a poľnohospodárstve, Dohodu o podpore a vzájomnej ochrane investícií, Zmluvu o úhrade výdavkov spojených s činnosťou colnej únie, Dohodu o vnútornej plavbe, či Dohodu o vzájomnom uznávaní dokladov o vzdelaní.

Vývoj vzájomnej obchodnej výmeny poukazuje na rezervy vo využívaní spoločného trhového priestoru. V rokoch 1993-1997 bola Česká republika pre Slovensko najvýznamnejším a od roku 1998 druhým najväčším obchodným partnerom. V roku 1993 dosiahol vzájomný obrat zahraničného obchodu 141 mld. SK, čo bol takmer 39-percentný podiel Českej republiky na zahraničnom obrate Slovenska celkom. Do roku 2000 sa obrat absolútne zvýšil o 41,0 mld. Sk (na 182,2 mld. Sk), ale podiel obratu ČR na celkovom obrate zahraničného obchodu SR poklesol na 16%. Treba zároveň vidieť značnú dynamiku na strane dovozu i vývozu - v roku 2000 vzrástol dovoz o 11% a vývoz o 24,6%.

Štruktúra obchodnej výmeny sa za uplynulé obdobie podstatnejšie nezmenila. V roku 2000 najväčší podiel na dovoze mali stroje a zariadenia (28,1%) a trhové výrobky (26,4%), ktoré spolu predstavovali takmer 55% nášho dovozu z Českej republiky. V našom vývoze do Českej republiky to boli rovnaké tovarové skupiny, ale v opačnom poradí: trhové výrobky mali 34,3-percentný podiel na vývoze a stroje a zariadenia 15,7%. Spolu tieto dve skupiny predstavovali polovicu slovenského vývozu.

Podiel obchodu s agrokomoditami na celkovom obrate bol 10-percentný s nižšou dynamikou ako celkový medziročný trend obchodu. Saldo bilance obchodu s týmito komoditami bolo z pohľadu Slovenskej republiky naďalej pasívne (-4,0 mld. SK v roku 2000). Práve obchod s citlivými poľnohospodárskymi a potravinárskymi tovarmi zostáva jedinou problémovou oblasťou v našej hospodárskej spolupráci. Obe strany sa snažia chrániť si svoj domáci trh s týmito komoditami pred nadmernými dovozmi. Slovenská republika zaviedla dovozné kvóty na dovoz piva, nealkoholických nápojov a cukru z Českej republiky, česká strana limitovala zase dovoz izoglukózy a cukru zo Slovenska. Pivo, na dovoz ktorého vláda SR stanovila dovozné kvóty na roky 2000 a 2001, už prestáva byť vo vzájomnom obchode priblémom (v roku 2000 sa dovozná kvóta vo výške 532 tisíc hl čerpala len na 68%) a od roku 2002 SR nebude dovoz piva a nealkoholických nápojov z ČR nijak obmedzovať.

Zatiaľ nedoriešenou otázkou zostáva dovoz komodít nahradzajúcich alebo obmedzujúcich použitie cukru (izoglukóza, glukózové a dextrózové sirupy) do Českej republiky. ČR zaviedla od 10. januára 2001 na dovoz týchto komodít dočasné ochranné opatrenie vo forme zvýšeného dovozného cla. Slovenská strana prezentovala výhrady k tomuto opatreniu. V súčasnosti prebiehajú konzultácie expertov oboch strán. Očakávame, že zásadné stanovisko prijme rada colnej únie na svojom májovom zasadnutí.

Analýza vzájomnéjo obchodu poukázala na príčiny a hlavné faktory, ktoré v rozhodujúcej miere ovplyvnili jeho niekoľkoročný vývoj. Patria medzi ne pokles výkonnosti obidvoch ekonomík v dôsledku pomalej a nedostatočne realizovanej reštrukturalizácie priemyslu a bankovej sféry a s tým súvisiaca nízka platobná schopnosť podnikateľskej sféry. Ďalej oslabenie vzájomnej previazanosti ekonomík SR a ČR a orientácia podnikateľskej sféry na trhy krajín Európskej únie (napríklad podiel dovozu z EÚ na celkovom dovoze SR vzrástol z 28% v roku 1993 na 49% v roku 2000). Ďalším faktorom je vstup zahraničných investorov do výrobných subjektov. Tí v mnohých prípadoch ovplyvnili výber subdodávateľov na úkor partnera v colnej únii. Svoju úlohu zohrala aj privatizácia obchodnej siete. Vznik obchodných sietí nadnárodných spoločností mal za následok zmeny sortimentu, najmä v štruktúre potravinárskych výrobkov.

Aká je naša vízia zdokonaľovania vzájomnej hospodárskej spolupráce? V našich vzájomných vzťahoch nezaznamenávame žiadne vážnejšie problémy. Určite je to uspokojujúci stav, zároveň je však namieste otázka, či sme dokázali tieto vzťahy rozvinúť vo všetkých smeroch a odvetviach hospodárstva, ktoré ponúkajú priestor pre efektívnu a vzájomne výhodnú spoluprácu. Väčšie možnosti spolupráce sú reálne v oblasti energetiky v súvislosti s privatizáciou týchto odvetví v obidvoch krajinách, v oblasti výroby a modernizácie vojenskej a leteckej techniky, v spolupráci pri vývoze investičných celkov do tretích krajín, v zabezpečení nástrojov na poistenie a financovanie objemovo veľkých kontraktov realizovaných na báze kooperácií najmä v strojárskom priemysle, či v rozvoji cezhraničnej regionálnej spolupráce s kumuláciou využitia potenciálu týchto regiónov (napríklad Brno-Viedeň-Bratislava).

Tieto možnosti môže pozitívne ovplyvniť zdokonalenie mechanizmu spolupráce na úrovni profesijných zväzov, úzke kontakty a výmena informácií na úrovni komôr, výskumných inštitúcií a špecializovaných agentúr na podporu obchodu, investícií malého a stredného podnikania a podobne.

Jedným z historických ponaučení Slovenska, podobne ako aj iných malých stredoeurópskych štátov, je, že jeho budúcnosť a prosperita spočíva v porozumení a spolupráci s jeho najbližšími susedmi - preto je v našom záujme odvíjať túto spoluprácu na úrovni bilaterálnej i regionálnej. Vstup do EÚ - pokiaľ možno spoločný - je aj v záujme podnikateľských subjektov, ktoré sú v regióne a najmä medzi našimi krajinami ekonomicky previazané. Je v záujme našej krajiny, aby sme sa stali súčasťou EÚ ako politicky konsolidovaný, hospodársky a sociálne pripravený a kultúrne sebavedomý štát. Treba preukázať schopnosť zosúladiť svoje záujmy s okolitými krajinami a tak reálne ukázať pripravenosť na úspešnú integráciu do euroatlantických štruktúr.

V tomto svetle treba vidieť slovensko-české vzťahy, prehlbovať vzájomne výhodnú spoluprácu a spoločný prínos v rámci spolupráce krajín Višegrádskej skupiny, stredoeurópskeho regiónu i v rámci celej Európy.

Mikuláš Dzurinda
(autor je predsedou vlády Slovenskej republiky)


Zpět na obsah