Podotyky

Prvou dámou tohtoročných Českých levov, udeľovaných na začiatku marca, bola slovenská herečka Emília Vášáryová. Česká filmová akadémia ju ocenila za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe. Hrá postavu zatrpknutej matky a manželky Věry Horeckej vo filme Jana Hřebejka "Horem pádem". Ten istý režisér si ju vybral aj v roku 1999 do filmu "Pelíšky". Keď si Vášáryová prišla leva prevziať, českým kolegom poďakovala za priazeň a dôveru: "Ďakujem celej pelíškovskej rodine. Ďakujem za výborne napísanú úlohu, Janovi Hřebejkovi za to, že mi ju dal, a celému filmovému štábu za to, že mi pomáhali a mali so mnou trpezlivosť."

Film "Horem pádem" sa stal najúspešnejším českým filmom roku 2004. Českého leva dostal aj za réžiu, scenár a stal sa najlepším filmom. Za herecký výkon vo vedľajšej úlohe zaň bola nominovaná ešte jedna Slovenska, Ingrid Timková. Pár otázok sme pri tejto príležitosti položili českému režisérovi Janovi Hřebejkovi.

Prečo obsadzujete do svojich filmov tak často slovenských hercov?

- Osobne mám na to dva dôvody. Prvým je, že slovenskí herci nemajú obraz v Česku pokazený médiami natoľko, ako českí. Sú noví, "neopozeraní". Oceňujem spoluprácu s herečkami ako Emília Vášáryová či Ingrid Timková, ktoré sa neobjavujú každý týždeň v prostoduchých televíznych seriáloch či v bulvárnych časopisoch. Druhým dôvodom je tradícia slovenského herectva, ktorá sa od českej líši. Slováci majú iný temperament, čo súhru vo filme veľmi obohacuje.

Rozdielny temperament uvádzajú ako dôvod viacerí českí režiséri. Čo vás však rozhodujúcou mierou prinúti siahnuť po hercovi zo Slovenska, keď vyberať medzi rozdielnymi emocionálnymi polohami si môžete aj doma?

- Nedokážem to vyjadriť jednoznačne. Majú, skrátka, inú charizmu.

Ak sú teda pre vás takí špecifickí, prečo im neumožníte hrať seba samých - Slovákov?

- Nepozerám sa na vec týmto spôsobom. Vnímam postavy, nie národnosť. Keď hrala Emília Vášáryová v Pelíškoch, hovorila po česky, ale sem-tam použila výrazy ako "stará mama" a podobne.

Ako režisér môžete posúdiť, či sa dá patová situácia v národnej kinematografii ospravedlniť iba nedostatkom finančných prostriedkov, ako sa neraz na Slovensku tvrdí?!

- Situáciu na Slovensku poznám len sprostredkovane. Myslím však, že problém je v publiku. Azda s výnimkou "Fontány pre Zuzanu" na filmy do kina nechodí takmer nik. Ak najlepší slovenský režisér Martin Šulík nakrúti film, a príde naň pätnásťtisíc ľudí, je to problém. Nechcem, samozrejme, obviňovať divákov, ale situácia je povážlivá.

Prečo teda Česi prídu a Slováci nie?

- Myslím, že je to v tradícii. Navyše, generácia, ktorá v Česku nastúpila v deväťdesiatych rokoch: Jan Svěrák, Filip Renč, Vladimír Michálek, ja, myslela na diváka. Nastupovali sme s tým, že po jednom filme chceme nakrútiť ďalší a pracovať vo svojej profesii. Znamenalo to, že musíme zvládnuť aj filmový marketing, aby po nás a našich producentoch neostávala spúšť. U publika sme si chceli urobiť dobré meno, aby prišlo i nabudúce. Snímky Davida Ondřejíčka, Sašu Gedeona či Petra Zelenku majú dnes v Česku stotisícovú návštevnosť...

(bb)

---

Zpět na obsah