SLOVENSKÉ DOTYKY
 

PRIBUDNE ICH?

Slovenskí študenti v Česku

Školné vo výške až 21 900 korún ročne sa malo na Slovensku stať realitou už od septembra, napokon to poslanci oddialili o rok. Aj tak sú na mieste úvahy, či zdraženie internátov, stravovania a ďalších so štúdiom spojených služieb nedonúti nejedného slovenského študenta uvažovať o vysokej škole v susednom Česku. Tam sa o školnom zatiaľ neuvažuje, všeličo je lacnejšie a navyše im české školy ponúkajú často aj kvalitnejšie podmienky a možnosti uplatnenia sa.

Už v súčasnosti v Česku študuje približne 7700 slovenských študentov a viaceré české univerzity si zaplatili reklamu aj v slovenskej tlači. Reálne tak Slovensku hrozí zvýšený odlev najkvalitnejších vysokoškolákov, z ktorých značná časť v Česku aj zostane. Platiť to bude nielen pri lukratívnych medicínskych odboroch, ale i pri menej atraktívnych technických smeroch. V 62-tisícovej komunite občanov SR, žijúcich dlhodobo či krátkodobo v ČR, je aj približne 7700 slovenských vysokoškolských študentov. Toľko ich v českých či moravských mestách neštudovalo ani v časoch spoločného štátu. ČR je pre mladých Slovákov, túžiacich po vysokoškolskom vzdelaní, najčastejšou cieľovou krajinou. Medzi viac ako 10 000 študentmi zo zahraničia sú Slováci jasne favoritmi.

Medzi faktormi, ktoré uvádzajú Slováci ako dôvod štúdia v Česku, je prestíž českých vysokých škôl (Univerzita Karlova v Prahe či Masarykova univerzita v Brne), náročnosť škôl, absencia jazykovej bariéry, rovnaké podmienky štúdia ako pre domácich, ale aj blízkosť k vlasti.

Nezanedbateľné je aj lepšie uplatnenie sa po ukončení štúdia - v SR i v ČR. Až tretina vysokoškolákov sa totiž rozhodne pre život v ČR. Podľa dohody medzi ministerstvami školstva z roku 2001 môžu Slováci používať na prijímačkách, ale aj počas štúdia rodný jazyk (rovnako aj tri stovky českých študentov na Slovensku), čo je výnimka, ktorú iní cudzinci nemajú. Najväčší záujem je o štúdium medicíny, ekonomiky, informačných technológií, práva a umeleckých profesií.

Ubytovanie a emócie

Bonusom je zvýhodnenie Slovákov v prideľovaní internátneho ubytovania. Dôležitým kritériom je totiž vzdialenosť z trvalého bydliska do školy - tak má študent z Malaciek reálnejšiu šancu na získanie internátu ako jeho kolega z českého mesta a navyše, za rovnakú cenu ako Čech. Práve ubytovanie vyvoláva zrejme najväčšie emócie. Na internetovom diskusnom fóre pražskej právnickej fakulty sa často objavujú anonymné xenofóbne úvahy o tom, že Slováci by mali študovať doma, lebo sťažujú podmienky pre štúdium občanom Česka. Z publikovateľnejších hlasov spomeňme, že Česko vyrába elitu pre iný štát, že Slováci zneužívajú sociálne výhody, ale dane v ČR neplatia. Veľa diskutérov žiada, aby cudzinci za štúdium platili, alebo aby bola dodržaná zásada reciprocity študentov, internáty by nemali vraj dostávať a mali by bývať za svoje. I na české ministerstvo školstva prichádzajú často sťažnosti, že štúdium Slovákov vlastne platia českí daňoví poplatníci, dostávajú dotácie na stravovanie a ubytovanie ako Česi a zaberajú miesta v posluchárňach i v internátoch domácim.

Cudzinci zvyšujú latku

Rektor Univerzity Karlovej (UK) a šéf rektorskej rady vysokých škôl Ivan Wilhelm, rodák z Trnavy, však podobné úvahy odmieta. Podľa neho cudzinci zvyšujú latku kvality českého vysokého školstva i konkurenciu v školách. "Ak sú v prijímačkách úspešnejší ako domorodci, je to ich výhra, boli proste lepší," dodáva Wilhelm.

Počty Slovákov na vysokých školách sa každoročne zvyšujú, aj keď extrém spred troch rokov, keď bolo na 1. lekárskej fakulte v prvom ročníku viac Slovákov ako Čechov, sa už nezopakoval. V blízkej budúcnosti by sa malo na Slovensku platiť školné a v Česku sa diskutuje, či to vyvolá zvýšenie záujmu Slovákov o štúdium v ČR, kde ostáva bezplatné. Po vstupe do EÚ bude český vysokoškolský trh otvorený nielen záujemcom zo Slovenska, ale z celej Únie. Štúdium bude bezplatné, ak budú študovať v češtine, ak teda nebudú vyžadovať výuku napríklad v angličtine. Tá sa naopak vďaka nedávno potichu prijatej novele vysokoškolského zákona spoplatní.

Bezplatne teda budú študovať Slováci, krajania či zahraniční bohemisti, ostatní študenti z Únie asi nie. Už spomínané občasné xenofóbne úvahy voči slovenským študentom, ktoré navyše nie sú až také časté, odporujú českému vysokoškolskému zákonu, ale najmä záväzným európskym normám. České vysoké školy teda svoje brány Slovákom zatvoriť nemôžu, ani keby chceli. Ich vedenie to navyše nechce. Rektori tvrdia, že by to nezodpovedalo ani verejnému charakteru vysokých škôl. Ministerka školstva Petra Buzková nepredpokladá, že by zavalila české vysoké školy obrovská vlna slovenských študentov. Rovnaký názor má aj Ivan Wilhelm a mnohí jeho kolegovia-rektori, veď ani to bezplatné štúdium v Česku nie je žiadna lacná záležitosť - českého, respektíve slovenského vysokoškoláka vychádza už dnes semester štúdia v priemere na takmer 4000 Kč.

Slováci bezplatne, aj za peniaze

Slovákom nejde len o bezplatné štúdium, využívajú aj ročné prípravné platené štúdium na českých vysokých školách. Záujemcovia, ktorí sa nedostali do školy pre nedostatok miesta, môžu napr. na UK študovať za peniaze na 7 zo 16 fakúlt, napr. právnickej, humanitných štúdií, či 1. lekárskej fakulte. A ceny sú mastné, od 15 000 až do 90 000 Kč ročne, podľa typu fakulty. Študuje tam aj 97 poslucháčov zo SR, ktorí majú šancu prestúpiť po roku na normálne štúdium. Veľa Slovákov študuje aj na súkromných školách, najmä špecializovaných na cestovný ruch. Napríklad štúdium na pražskej Vysokej škole hotelovej vychádza až na 33 000 Kč za semester. Na škodováckej vysokej škole za 3,5-ročné bakalárske štúdium zaplatia 100 000 Kč.


Počty Slovákov na vysokých školách v ČR

UK Praha 1987
MU Brno 1066
VŠE Praha 975
Univerzita Palackého Olomouc 546
ČVUT Praha 390
Vysoké učení technické Brno 354
Vysoká škola chemicko-technologická Praha 86
Západočeská univerzita v Plzni 81
Česká zemědělská univerzita Praha 42
Akademie muzických umení Praha 27
Univerzita Tomáše Bati Zlín 63

Súkromné školy:
Vysoká škola hotelová, s.r.o., Praha 52
Škoda Auto, a.s., Vysoká škola 6

(šp), (bj), (vs)


Zpět na obsah