SLOVENSKÉ DOTYKY
 

PRESVEDČILA MA KVALITA

Vlastimil Harapes - baletný majster v Košiciach

"To, čo znamenal Nižinskij ako tanečník v Rusku, znamenal pre československý balet Vlastimil Harapes. Vďaka nemu sa balet a tanečné umenie dostalo u nás do širšieho povedomia."

Povedal mi to s naprostou vážnosťou šéf baletu Štátneho divadla v Košiciach Ondrej Šoth. Aj preto si považuje za veľkú poctu, že Vlastimil Harapes pracuje toho času v divadle v Košiciach. Ako k tomu došlo? Ondrej Šoth žil v minulých rokoch v Prahe, aj tu pôsobil ako choreograf. Tanečníka Harapesa sledoval vari odjakživa v tom neurčitom zmysle pojmu odjakživa. Na čo si spomína konkrétne a veľmi silno, to je predstavenie Laterny Magiky "Odysseus" v Paláci kultúry v roku 1986. Vlastimil Harapes tam tancoval Odyssea. Vtedy sa bližšie zoznámil s jeho prácou a bol nadšený. Preto keď asi pred dvoma rokmi hosťovalo Štátne divadlo z Košíc v Prahe, dovolili si osloviť Vlastimila Harapesa, či by nebol ochotný prísť do Košíc a nepriložil ruku k dielu na príprave ich baletných predstavení. On prisľúbil. Možno preto, že vtedy prestal šéfovať baletu Náradného divadla v Prahe? Ale vari aj preto, že jeho vzťah ku Košiciam už existoval dlhšie. Ako dávno? To sa už pýtam priamo Vlastimila Harapesa.

Váš vzťah ku košickému divadlu sa datuje už pekných pár rokov. Čo stálo na jeho počiatku?

- Ak si dobre spomínam, tak to bolo pozvanie, vtedy bola šéfkou baletu Marylena Halászová, ktorá pozvala mňa a moju partnerku Martu Drottnerovú na hosťovanie do "Labutieho jazera". My sme prišli, samozrejme sme sa zoznámili so súborom. Bolo tam nádherné prostredie, na naše pomery až nezvyklo srdečné publikum. Spomínam si, že som bol skraja až zaskočený, ale poznal som, že to nebolo predstierané, jednoducho tak reagovali na naše výkony.

Toho času ste ale v Štátnom divadle v Košiciach priamo zamestnaný. Čo rozhodlo o tom, že sa, hoci nie nastálo, ale predsa len na väčšie časové obdobia, presúvate na východ Slovenska?

Od 1. februára tohto roku som na čiastočný úväzok angažovaný ako baletný majster. Veľmi ma prekvapil rozhovor šéfa baletu Ondreja Šotha a riaditeľa divadla pána Petra Himiča, akým spôsobom so mnou hovorili, mňa to, dalo by sa povedať až dojalo, s akým uznaním o mne hovorili a že by stáli o to, aby som pracoval kontinuálne so súborom - to znamená permanentne s ním byť v kontakte, aby bolo možné docieliť nejaké výsledky. Je to pravda. Pred dvoma rokmi bol košický balet v Prahe s predstavením "Zvláštna radosť žiť II". Všimol som si, že súbor je veľmi ambiciózny, kvalitný. Tam ma so súborom zoznámili. Vlani zhruba o tomto čase som odišiel na pozvanie do Košíc. Je to vlastne rok, čo som tam nebol, až zasa teraz.

Aký je súbor?

- Súbor je mladý, väčšinou v ňom tancujú mladí umelci z Ukrajiny, ľudia, ktorí majú dobrú školu. Áno, viem, čo chcete povedať - či sa nepoukazuje na to, že to nie sú Slováci. Poukazuje. Ale čo na tom? Sme predsa v Európe! Keď som svojho času prišiel do Düsseldorfu či Frankfurtu - tak tam bola v celom súbore jedna tanečnica Nemka (a to ešte tá najslabšia). Ostatní boli Španieli, Čechoslováci, Angličania... Nikto sa nad tým nepozastavoval. Išlo o to, že tam bola skvelá choreografia a interpret sa musel podriadiť. A ak nie, musel zmeniť angažmán. Mladí Ukrajinci v Košiciach majú výbornú školu, ovládajú remeslo, potom môžu robiť veci, ako potrebuje Ondrej Šoth. Dobre pripravených interpretov. Sú zapálení pre vec, sú veľmi usilovní. Preto som súhlasil s ponukou, že by som tam kontinuálne pracoval. V Labuťom jazere, v koncepcii, ktorú sme vypracovali spolu s Růženou Mazalovou, sme zachovali všetko to najcennejšie, čo tam bolo: pôvodnú ruskú choreografiu. Ja som režisér toho predstavenia. Záleží, ako sa to predstavenie postaví. Počítame s nejakými škrtmi v hudbe - teda predstavenie sa trochu skráti. Premiéra má byť v septembri.

Vy ste participovali aj na definitívnej podobe baletného predstavenia pozostávajúceho z dvoch častí - "Carmina burana" Carla Orffa a "Svätenie jari" Igora Stravinského v Štátnom divadle v Košiciach v januári tohto roku.

- Bol som požiadaný, aby som 14 dní pred premiérou súbor poznal a poradil vo výraze. Výraz - to je nielen forma tanca, ale dať mu obsah. Divák by mal vidieť hudbu. Ako prepožičať tanečnici a tanečníkovi v balete umenie vdýchnuť tancu výraz? Nuž, o to som sa pokúsil a ešte budem pokúšať.

Je vedomosť či skúsenosť tohto druhu transponovateľná? Nemožno sa o istých veciach poučiť len takpovediac na vlastnej koži či aj na vlastných chybách?

- Verím, že je. Ak zvolíte správny prístup, je možné odovzdávanie skúseností smerom k mladšej generácii. Aby mladí tanečníci nemuseli objavovať Ameriku. Aby sa nemuseli boriť s niektorými vecami, s ktorými som zápasil ja. Načo?

Predpokladám, že máte v košickom súbore ako baletný majster prirodzený rešpekt. Nemusíte ale byť stále v strehu už preto, že mladí majú fúru energie a môžu byť občas kritickí aj oni voči vám alebo prijímať mnohé s výhradami?

- Myslím si práve o tejto nastupujúcej generácii, ktorá ma nemohla zastihnúť v tej aktívnej časti mojej kariéry a moje výkony má sprostredkované len vo forme fotografií či filmov - ja som mal to šťastie, že je toho na filmovom páse zachytené hodne - že vzory majú pre nich dosť veľký význam. No a potom mi tú pôdu pripravil Ondrej Šoth tým, že im rozprával o tej generácii, ktorá ma ešte zažila tu na javisku. Samozrejme však najdôležitejší potom bol ten konkrétny kontakt so súborom, kedy oni poznajú môj psychologický prístup k nim, chápanie ich problémov a uznanie ich kvalít.

Je ťažké spoznať človeka na základe jedného rozhovoru. Pri posedení s Vlastimilom Harapesom sa mi natískal dojem, že byť veľký umelec ešte neznamená dávať to okázalo najavo, ani sa nevedieť rozprávať o ničom inom než o svojom odbore. Rozhodne sa nedá aplikovať v tomto prípade to známe o "fachidiotizme". Vlastimil Harapes je človek srdečný, nevyumelkovaný, precízny, ale nie pedant, má vkus - počínajúc tým, čo má na sebe až po kvetinovú úpravu na svojej chalupe na fotografii, ktorú mi ukázal. Dosiahol nadmieru veľa v tom z výsostných umení, ktoré sa nazýva balet. Ale rozhodne si to získané nemieni nechať pre seba. Rozdáva - momentálne mladým talentovaným umelcom v Košiciach. Takže diváci na východe Slovenska sa majú na čo tešiť!

JARMILA WANKEOVÁ


Zpět na obsah