Lasica a Polívka spolu na javisku

V štúdiu L+S uviedli na konci januára premiéru hry Ronalda Harwooda "Garderobier". Ústrednú dvojicu starého herca a jeho oddaného garderobiera hrá Milan Lasica a Bolek Polívka. Skúšalo sa v Bratislave aj v Brne, hovorí sa po česky aj po slovensky. Podobá sa príbeh z javiska tomu, čo prežívajú hlavní predstavitelia hry v skutočnosti?

Milan Lasica: Náš vzťah je rovnocenný

Aká je vaša prvá spomienka na Bolka Polívku? Kedy ste sa stretli osobne?

- Moja prvá spomienka na Polívku live je z roku 1987, keď som sa s ním stretol v hoteli Devín v Bratislave. Chcel, aby som bol hosťom v jeho televíznom programe "Manéž Bolka Polívku". Predtým som o ňom, samozrejme, počul, ale musím sa priznať, že dovtedy som ho nevidel hrať ani v jeho slávnch predstaveniach ako "Šašek a královna" alebo "Trosečník". Videl som ich až potom. Dovtedy som ho videl len v televíznych "Troch chrobákoch". Bol úžasný. Dá sa povedať, že osobne sa poznáme asi tých osemnásť rokov.

Nedávno vás Bolek Polívka citoval v českej tlači. Cítite jeho obdiv k sebe?

- Nie, je to rovnocenný vzťah. Bolek je síce o desať rokov mladší odo mňa, ale nie je tam ani náznak nejakého rešpektu k rokom.

Tykáte si, či vykáte?

- My si tykáme.

Ako k tomu prišlo? Príbuzné duše si hneď potykajú?

- Nie som ten, ktorý si hneď tyká. Ani s Bolkom som si hneď netykal. Keď ma pozval do Manéže, dosť dlho sme hľadali termín. Moja účasť sa stále odkladala, lebo som raz nemohol ja, raz to zasa nevychádzalo jemu. Asi na tretí raz, keď sme už boli dohovorení, telefonoval v noci do Bratislavy, že sa niečo pomenilo a že to zasa preložíme. A vtedy mi z ničoho nič začal tykať. Neprotestoval som a odvtedy si tykáme.

Znamená to, že je spontánnejší ako vy?

- Spontánnejší ako ja je každý.

Ako sa dá k vám preniknúť? Ako si vás získal Bolek?

- On je úžasná osobnosť. Nič sa nedá robiť, keď ho človek uvidí, musí uznať, že je mimoriadny zjav. To, že ho uznávam ako herca, však neznamená, že by som mal k nemu prístup ako poddaný ku kráľovi. V tom ste si podobní. V čom ste rozdielni?

- V súkromí je Bolek veľmi priateľský, rýchlo nadväzuje kontakt. Na rozdiel odo mňa.

Dozvedeli ste sa navzájom o sebe niečo nové pri spolupráci na Garderobierovi?

- Určite, pretože my sme spolu nikdy v divadle nehrali. Bol som hosťom v jeho predstaveniach, kde sa rozprávajú príbehy a príhody, v takzvaných pódiových programoch, ale nehrali sme spolu v divadelnej inscenácii. Takže - objavujem jeho nové polohy.

Bolo študovanie Garderobiera pre váš tandem ľahké? Sú nejaké úskalia?

- Striehne tam určité nebezpečenstvo. Je to hra, ktorá nie je veselá - hoci sú tam aj veselé scény. Istý typ obecenstva, keď počuje, že hrá Bolek Polívka, očakáva, že tam bude robiť to, čo robí v Manéži a neviem ako prijme ten smútok. No, uvidíme... Viete byť taký veselý ako Bolek? Čo býva napríklad po premiére? Oslávujete spolu?

- Po premiére bude popremiérové posedenie. Človek nikdy nevie, ako sa to vyvinie. Nie som však priateľ podujatí, kde je strašne veľa ľudí. Som radšej v úzkom kruhu. Myslím, že na popremiérových posedeniach sa najlepšie zabávajú náhodní hostia, ktorí ani neboli na premiére.

Ochutnali ste už Bolkovu vizovicu? Pili ste už spolu?

- Ale áno, myslím, že po predstavení, ktoré hral u nás v Bratislave, sme si sadli, ale - čo sme pili? To už neviem. Asi pivo. Mám rád pivo. Slivovicu, to by som sa neodvážil. Bolek Polívka: To čertisko se vie pousmiať Kedy ste po prvý raz videli živého pána Lasicu?

- Po prvý raz som ho videl hrať práve v našom divadle (vtedy Večerní Brno, dnes divadlo Bolka Polívku), kde bol aj s Júliusom Satinským v akomsi exile. Zo slovenskej strany to bol exil, z našej strany azyl. Videl som vtedy pár predstavení, a bol to asi taký zážitok, ako keď človek po prvý raz vidí Eiffelovu vežu, Niagaru alebo živého tigra. Vidí to, a nemôže tomu uveriť.

A osobné stretnutie?

- Osobne sme sa stretli oveľa neskôr. Myslím, že som ho najprv spoznal cez Miroslava Horníčka, ktorý mal Milana a Jula tiež veľmi rád. Takže, v mojom vzťahu k Milanovi sa spája to moje prvotné oslnenie a vážny Horníčkov obdiv.

Nesklamal vás, keď ste ho lepšie spoznali?

- Raz ma veľmi sklamal. Prišli hosťovať do môjho divadla a Milan porozsvecoval všetky svetlá v šatni: "Nech skrachuje!" za ním však išiel Julo a všetky svetlá pozhasínal. Vďaka tomu existujeme dodnes.

Potešilo vás, keď ste sa dozvedeli, že budete spolu hrať v Garderobierovi?

- Áno. Veď na spoluprácu sme sa už dávnejšie chystali. Písali sme spolu hru o dvoch kráľoch, ktorá je už skoro hotová. Aj sme sa už na nej bavili, ale napokon sme projekt nechali zaspať. A naraz, v jednom bistre, som stretol režiséra Romana Poláka a začal som mu rozprávať o tejto hre, o zámere spolupracovať. A on nám navrhol Garderobiera. Keďže som príbeh poznal, považoval som to za skvelý nápad: hra vychádza z lásky a obdivu garderobiera k sirovi. Presne to kopíruje môj vzťah k veľkému majstrovi.

Baví vás teda s Milanom Lasicom hrať aj v klasike?

- Poviem to veľmi vznešene - som rád, že som videl tú tvorivú erupciu. Videl som, ako predstavenie dozrievalo, ako sa on s tým textom pohrával. Milan môže svoj výstup povedať desať ráz a vždy je to presné a vždy je to inak. Niežeby to boli iné slová, ale vždy sú niečím iným naplnené.

Akí ste v súkromí? Zhovárate sa o divadle, alebo aj filozofujete?

- Raz som u nich, u Magdy a u Milana, prespal. Večer som totiž hral v divadle L + S. Dlho do noci sme debatovali. Vtedy sme všetko rozobrali. A ráno, keď sme vyšli von, tak hovorí: "Včera sme ten svet rozobrali a ako sa tak pozerám po tej Bratislave, tak sme ho zabudli dať dovedna."

Môžete potvrdiť Lasicovu povesť uzavretého človeka?

- O tom neviem, ale - asi sa nechce otvoriť každému. Môj syn Vladimír mal s ním na Záhorí takýto zážitok: Keď ho videl po prvý raz, začal veľmi opatrne. Hovoril mu: Pane Lašiča - Vladimír mal vtedy len päť rokov - mohli by ste to a hento? Skúšal. A zrazu zistil, že to čertisko sa vie pousmiať, že to čertisko je vlastne sympatické. A ako to to dieťa pochopilo, tak hneď začalo: už mu tykalo a už nadviazali krásny vzťah. A už ho Vladimír preháňal: "Ty, Lašičo, okamžitě mi pojď pomoct s tím ohněm!"

Ako vyzerajú stretnutia po premiére? Posedíte si spolu? Vie sa Milan Lasica baviť?

- Ako to povedal? Som ešte vo fáze, keď k poháriku nemám ďaleko. A Milan si ten pohárik radšej postaví na iný stôl.

HELENA DVOŘÁKOVÁ, PRAVDA

---

Zpět na obsah