| SLOVENSKÉ DOTYKY | ||
| MAREC 2005 | ||
DESIATY A NAJVÄČŠÍ ROČNÍKSlovenské divadlo v Prahe 2005Desiate výročie svojho vzniku oslávila prehliadka slovenského divadelného umenia v Prahe vlastne aj trochu v rozpore so svojím názvom - festival sa totiž po prvý raz nekonal iba v Prahe, ale dve predstavenia ("Iluzionisti" Štúdia L+S a "Koza alebo Kto je Silvia v koprodukcii bratislavského Divadla Aréna a pražského Činoherného klubu) zavítali aj do Karlových Varov. V Prahe sa dosiaľ najrozsiahlejší ročník festivalu rozptýlil až do troch divadiel. Samozrejme, väčšina predstavení sa odohrala v Divadle Bez zábradlí, ktoré je spolu s občianskym združením Adria a hlavným mestom Praha organizátorom prehliadky. Diváci však zavítali aj do Činoherného klubu a Štátnej opery Praha, kde sa na záver predstavil muzikál bratislavskej Novej scény "Donaha!".
Vynálezca musí byť slobodnýTom Stoppard je vlastne český krajan - narodil sa v Zlíne, ale ako dramatik a filmový scenárista žil, tvoril a zbieral tie najprestížnejšie ceny vo Veľkej Británii. Nie je možno bez zaujímavosti, že po prvýkrát prišiel do Československa v roku 1977 a stal sa priateľom Václava Havla. V tom istom roku bol v Anglicku povýšený do šľachtického stavu. Hra "Konečne slobodný" ho zamestnávala osem rokov. Najprv sa zrodila ako divadelná hra, potom prešla televíznou verziou v BBC. Po úprave získala definitívnu podobu, ktorú Slovenské národné divadlo uviedlo v preklade Zory Jaurovej a v réžii Pavla Haspru. Hrdina inscenácie George Rilley je extravagantný človek, šašo, vzbudzujúci aj vo svojej rodine akúsi ľutosť a bezradnosť. Je to nezamestnaný a zneuznaný vynálezca. Vynálezca prevažne nepotrebných a bláznivých predmetov, človek plný nevšedných nápadov. Tie však majú len jeden handicap - nikto ich na nič nepotrebuje... Rodina to znáša po svojom - dcéra sa búri, ale napriek tomu dáva otcovi pravidelne vreckové zo svojho platu, manželka je až k uzúfaniu pokorná a starostlivo muža vyprevádza aj vtedy, keď sa rozhodne odísť z domu a stať sa slobodný, nezaťažený rodinnou atmosférou. Trochu smiešny a trochu horký je vzťah tejto navzájom sa milujúcej rodiny. A všetci, vrátane divákov, si vydýchnu, keď sa otec túžiaci po virtuálnej slobode vracia domov akoby sa nič nestalo. Bláznivého vynálezcu vynikajúco a presvedčivo stvárnil Marián Geišberg, jeho submisívnu manželku o nič horšie Soňa Valentová a nijako nezaostávala ani Monika Hlimerová ako ich dcéra Linda.
Nemilujúci milovníci"Milovníci" z pera Nikoline Verdelinovej v podaní divadla Astorka Korzo ´90 sú nahliadnutím do súkromia pätice dobre situovaných priateľov. Ich večierky sú zábavné aj ubíjajúce stereotypom či prízemnosťou nápadov nielen fyziologickej povahy, ich starosti sú také, ktoré by sme možno chceli mať aj my: kúpa luxusného domu s verandou, fotografovanie zátiší s rôznymi úpravami jedál pre časopis... Ale prídu aj iné, nečakané starosti, a to s neverou a rozchodom páru, ktorý platil za úspešný a stabilný. Z manželky hýriacej šťastím a predvádzajúcej priateľkám svoje úspechy a svoju istotu v živote, sa stáva žena kŕčovito bagatelizujúca navonok svoje utrpenie z rozchodu. Ani druhý pár (Anna Šišková - Boris Farkaš) nie je dokonalý vo svojej zohranosti, ale predsa len vyviazne z nebezpečenstva rozchodu. Tam, kde sa všetci tvária ako nezávislí a nepotrebujúci opory, je predsa len opora, hoci v podobe partnera v manželstve, dobrá. Takto som si aspoň ja interpretovala správu z jednej krajiny Západu, kde vraj 40 % domácností je v súčasnosti single. Niektoré drobné narážky na intímny život mužov sa môžu vyliahnuť vari iba v hlave ženy! Vo výbornej réžii Milana Lasicu zažiarili výkony hercov z Astorky. Marta Sládečková stvárňuje úlohu opustenej manželky s takou bravúrou, že sa divák ocitá v nebezpečenstve neistoty, či sa smie na dotyčnej osobe zabávať, keď je to predsa také smutné! Anna Šišková hrá úlohu zanedbávanej (podľa manžela frigidnej) manželky excelentne. Ako nedávno povedal v jednom rozhovore holandský režisér van den Bosch, Anna Šišková je z herečiek, ktoré sa neboja byť na javisku škaredé, čo považuje za ohromné.
Keď je milou kozaChýbať nemohla najkontroverznejšia hra sezóny - "Koza alebo Kto je Sylvia" z pera stálice súčasnej svetovej drámy Edwarda Albeeho. Ten opäť prekračuje ďalšie tabu, keď sa hrdina jeho hry, úspešný architekt a otec rodiny Martin, zamiluje do kozy. Jedným dychom však treba dodať, že nejde o prvoplánovú škandalóznosť, nie je to hra o sodomii, ale o veciach, ktoré vybočujú z civilizačných mantinelov. "V podstate nie je možné písať o ničom inom než o živote, smrti, ľuďoch a ostatných zvieratách. A tak píšem o živote, smrti, ľuďoch a ostatných zvieratách," povedal sám autor. Úlohy Martina sa ujal riaditeľ divadla Aréna a kandidát na ministra kultúry SR Juraj Kukura. Herci, ktorým ju ponúkol, rolu odmietli. "Herec zahraje vraha i pederasta, ale tá predstava, že hrá muža, ktorý sa zamiluje do kozy, lebo si s ňou má čo povedať a nenudí sa s ňou, to by ho asi obralo o ľudskú dôstojnosť," zhrnul predstaviteľ hlavnej roly, ktorému v réžii Martina Čičváka skvelo sekundujú Emília Vášáryová, Alexander Bárta a Peter Šimun.
Krvavá komédia o pištoliHra Davida Gieselmanna "Pán Kolpert" ukazuje cholerické vzťahy v nemeckej societe súčasnosti, ale mohlo sa to, pravda, odohrať aj inde. Pohrávanie sa s motívom mŕtvoly v truhle postupne odoznieva, aby sa napokon vo vyvrcholení hry prekotne obrátilo na sériové vraždenie iba tak akoby z plezíru. Režisér Marián Amsler dokázal so súborom Divadla Aréna z Bratislavy udržať pozornosť diváka aj v prostrednej, trochu plytkej časti hry, aby napokon náležite vygradoval pointu. Zaujímavé bolo zvukové pozadie hry pri prelínaní scén (dvojica na návšteve - hlasy "zo záhrobia"). Dobré herecké výkony mladých hercov boli umocnené aj hlasovým fondom (menovať treba Mareka Majeského).
Skvelá hra o slabej hreŠtúdio L+S je divadlo, ktoré vždy stavalo predovšetkým na herecký výkon protagonistov. Ak sa to navyše spojí s nekonvenčným a šťastným dramaturgickým počinom, musí sa zrodiť skvelá inscenácia. To sa podarilo v prípade inscenácie hry fínskeho dramatika píšúceho po švédsky Bengta Ahlforsa "Iluzionisti". Sám autor si bratislavské spracovanie pozrel v sprievode prekladateľa Petra Kerlika práve na festivale v Prahe. Hra má zaujímavý pôdorys - je to totiž brilantný dramatický kus o nepodarenom rukopise hry. Ten prinesie mladá autorka, plná potreby vykričať svoje nešťastie a pomstiť sa expriateľovi, na posúdenie skúsenému, až príliš skúsenému, unavenému a skeptickému hercovi, ktorý namiesto nej čakal lekára, aby mu diagnostikoval akúkoľvek chorobu. Zuzana Fialová je tajfún, Milan Lasica je Milan Lasica, nenapodobiteľný, ľudský, Ady Hajdu sekunduje, ako mu rola káže. Dohromady je to herecký koncert v réžii Jakuba Nvotu.
Naozaj aj slipy spadli!Na záver festivalu si nechali organizátori veľkú produkciu, muzikál Terencea McNallyho a Davida Yazbeka "Donaha!" v naštudovaní bratislavskej Novej scény. Štátna opera Praha bola vypredaná a na pódiu defilovala plejáda slovenských hereckých hviezd prvej veľkosti (v hlavnej role Miro Noga). Dej sa rozbiehal pomalšie, hoci skúsený muzikálový režisér Jozef Bednárik samozrejme nedopustil vyložene hluché miesta. Libreto však neposkytuje veľa priestoru na dramatické zvraty, od začiatku všetko smeruje priamočiaro z bodu A (partia chlapov stráca zamestnanie) do bodu B (usporiadajú jednorazové striptýzové vystúpenie, ktorým zarobia peniaze). Pochybnosti nemôže mať od začiatku nikto ani o tom, že predstavenie vyznie ako moralita o tom, že rodiny majú držať pohromade, pomáhať si a ženy majú podporovať svojich manželov. Devízou inscenácie je však komediálny talent viacerých protagonistov (okrem hlavnej roly treba celkom určite spomenúť Csongora Kassaia), vďaka ktorému sa muzikálové publikum dobre bavilo.
Ani ďalšie inscenácie v ničom nezaostávali za recenzovanými. Slovenská klasika, zlatý fond divadelníctva tejto krajiny, bola zastúpená vďaka Slovenskému komornému divadlu z Martina, ktoré priviezlo naštudovanie hry J. G. Tajovského "Nový život" s podtitulom "Oprašovačka". Každoročne zastúpené Divadlo Andreja Bagara z Nitry, asi najúspešnejšia mimobratislavská scéna ostatných rokov, sa predstavilo ďalším opusom na tému vzťahov mužov a žien s mnohovravným názvom "Testosterón" - autorom je poľský dramatik Andrzej Saramonowicz. Radošinské naivné divadlo pochopiteľne nemohlo priviezť nič iné, než hru svojho principála Stanislava Štepku plnú charakteristického jazyka i humoru. Tentoraz to bol "Generál" o osudoch M. R. Štefánika, hra, ktorú už pred festivalom predchádzala povesť vrcholu posledných rokov. Nesklamala, ako dobrý zvuk celej prehliadky.
VLADIMÍR SKALSKÝ, NAĎA VOKUŠOVÁ, JARMILA WANKEOVÁ Zpět na obsah |