Herec Ondrej Kovaľ

Čo majú spoločné David Bowie, francúzska omeleta, jachting, hory, literatúra, film Frída a londýnsky muzikál? To všetko sú veci, ktoré má rád energický a všestranne nadaný čerstvý absolvent herectva, člen SND ONDREJ KOVAĽ (1979) .

O bábkach a škole

Ondrej vyrastal medzi bábkami. Vyrábal ich jeho otec, ktorý spolu s mamou založil amatérsky súbor. Pochodil s nimi rôzne bábkarské festivaly. Ondrejova prvá rola bola úloha chlapca v predstavení "Cínový vojačik". Neskôr, keď mu bolo vo svete bábok už príliš tesno, stal sa žiakom Marice Mikulovej v súbore Gong.

Od malička chcel byť elektrotechnikom, na konzervatórium išiel skúsiť šťastie viac-menej z recesie. A možno tak trochu aj z trucu - dokázať učiteľke, že sa mýlila, keď mu predpovedala, že so svojimi zlými známkami zo slovenčiny na herectve neobstojí. Prijímacie pohovory zvládol a v triede ho zrazu začali vnímať ako talent. Musel všemožne obhajovať, že na herectvo naozaj má. Šaškoval pred tabuľou a spolužiaci najviac obľubovali, keď im robil paródie na opilcov.

Obdobie na konzervatóriu Ondrej charakterizuje ako veľmi dobré, vyhovovalo mu, že majú minimum matematiky a život bohatý na spev, step a iné zábavné veci. Tam úplne zabudol na svoje elektrotechnické plány z detstva a na hodiny presedené nad stavebnicou Zlatý Elektrikár. Na obdobie, keď si kreslil žiarovky, zapájal a odpájal obvody, na časy, keď ho fascinovali blikajúce dvere zo stavebnice.

O pokusoch

Po strednej škole nasledovali dva márne pokusy o prijatie na VŠMU. Na prvý raz nestihol naučiť sa texty, lebo v tom istom období pripravovali aj maturitné predstavenie. Spoliehal sa na to, že na prijímačkách zaimprovizuje, a tiež na to, že vedenie konzervatória pozve vysokoškolských profesorov na absolventské predstavenie maturantov. Spoliehal sa márne - namiesto očakávaných profesorov, ktorí sa v tom čase venovali protestom proti praktikám vtedajšieho ministra kultúry Ivana Hudeca sedeli v hľadisku len ľudia z ministerstva obrany. A tak sa stalo, že jeho spontánne skákanie po javisku počas prijímacích skúšok nasrdilo Martina Hubu natoľko, že ho pred všetkými znemožnil... Vraj ako si dovoľuje študent konzervatória prísť na prijímačky nepripravený a byť zlým príkladom ostatným adeptom. Dnes mu je Ondro za ten krik vďačný, pretože bol preňho dobrou motiváciou k príprave na ďalšie prijímačky. Zaumienil si, že nasledujúci rok bude zo všetkých najlepší, ale dátum pohovorov sa krížil s jeho obdobím osobných problémov, a tak prijímacie pohovory nezvládol tentoraz psychicky. Do tretice ho do svojej triedy prijal paradoxne práve Martin Huba.

O SND, hudbe a kondícii

Hrá a stepuje v "Tančiarni" Martina Hubu, zbabelým a nahlúplym rytierom Andrejom je v Shakespeareovej komédií "Večer trojkráľový". V divadle Aréna v hre "V hodine rysa" rozohráva príbeh mladého chlapca-samovraha, ktorý sa lieči na psychiatrii. Je to postava, ktorú nik nechápe a ktorá hľadá spôsob, ako sa obhajovať pred ľuďmi. Vyšetrovateľka chce, aby sa chlapec dostal z depresií, ale on volí radšej smrť...

Pred kamerou stál po prvý raz v českom filme "Želary". Stvárňoval pankharta, nezbedníka dediny.

Predtým, než sa upísal javisku, veľa športoval a to vidno aj na jeho výkonoch. Stepovanie v "Tančiarni" si vyžaduje výbornú kondíciu a šaškariny rytiera Andreja z "Večera trojkráľového" by možno spôsobili svalovicu aj športovcovi...

Ondro sa sporadicky venuje aj hudbe, je basgitaristom kapely Prievan, pre ktorú komponuje a píše aj texty. Prievan existuje tri roky, jeho členovia svoj hudobný štýl pomenovali Kaktus rock, pretože sa vraj nedá zaradiť do žiadneho hudobného žánru.

O kritike a úspechu

Negatívne kritiky na seba ešte nečítal, a tak si jednu napísal sám! Zdrap papiera adresoval Ondrej hercovi Ondrejovi Kovaľovi a týkal sa jednej postavy, s ktorou si už dlhší čas nevedel rady. V kritike si vyčítal, že ako herec nenaplnil očakávania Ondreja-občana. Napísal, čo robí zle a ako by to malo správne vyzerať.

"Hercovo zameriavanie sa na vlastné nedostatky smeruje k dospievaniu v dobrého a kvalitného herca. Práve uvedomovanie si a odstraňovanie chýb nás posúva o kategóriu vyššie. Dobrý herec je ten, ktorý je v pohode sám so sebou i s postavou. Postavy, to je len hra a tak ich treba brať," mieni Ondrej.

Za úspech považuje naplnenie všetkých svojich predstáv: "Ako herec som úspešný vtedy, keď ľudia prijmú odkaz, ktorý sa im snažím odovzdať a správne pochopia charakter postavy, ktorú hrám."

O improvizácii v kuchyni a iných radostiach

Variť vie len vaječné špeciality od výmyslu sveta. Jeho recepty sa nazývajú Calex collection, podľa ich chladničky, ktorá je vždy "plná chuti" improvizovať. Svojich kamarátov rád pohostí francúzskou praženicou so syrom alebo volským okom s hriankou či vajíčkovým bujónom. Varením však dievčatá "nebalí". Získava si ich skôr svojou ochotou a schopnosťou rýchlo plniť želania. Zabávať, vymýšľať rôzne programy. V takých chvíľach jeho mozog a fantázia pracujú na plné obrátky. Záleží mu na tom, aby ho s milovanou osobou spájalo čo najviac špeciálnych a príjemných zážitkov. Robí mu radosť prinášať radosť iným.

O profesionalite

Nie je z tých, čo si robia dlhodobé plány do budúcnosti. Občas ho prepadne túžba odísť a venovať sa niečomu inému, býva však v takom pracovnom zhone, že takéto myšlienky sa môžu rozplynúť ako hmla...

Do zahraničia by rád šiel najmä odpozorovať triky z fachu. Chcel by zažiť proces vznikania vecí, byť súčasťou profesionálnej práce, vidieť, aké čarovné prútiky sa tam používajú k tomu, aby vybičovali hercov k perfektným výkonom. Ako dokázali napríklad, aby Ewan McGregor tak vynikajúco spieval vo filme "Moulin Rouge" - aj napriek tvrdeniam, že spievať nevie. Dobré spomienky má na muzikál, ktorý videl v britskej metropole. "Na Slovensku sa robia polorozpočtové muzikály, zato v Londýne sú dotiahnuté všetky do dokonalosti, a to tak po stránke spevu, pohybu, svetiel, efektov ako aj réžie," poznamenáva.

Naše bratislavské stretnutie pri káve ukončil Ondrej slovami: "Pozdravujem Prahu a Vltavu". Dúfam, že Vltava čoskoro zašumí na pozdrav jeho divadelným postavám a že raz aj Praha spozná hurikán jeho neskrotnej energie.

JANA MAJOROVÁ

---

Zpět na obsah