SLOVENSKÉ DOTYKY
 

LEN TO DOTIAHNUŤ DO KONCA

S riaditeľom STV Košice Mariánom Kleisom

V tomto roku si televízne štúdio v Košiciach pripomína štyridsať rokov od svojho založenia. Zo začiatku to bolo spravodajsko-publicistické štúdio a postupne sa vypracovalo k tvorivému zázemiu. Dnes robí aj hranú tvorbu a celú škálu programov vo všetkých žánroch. Väčšia časť jeho histórie sa viaže k Československej televízii. Televízni tvorcovia v Košiciach boli zvyknutí na väzby tak v rámci televízie na Slovensku ako aj smerom na Moravu a do Čiech. A neinak sa to snažia robiť aj dnes. S ponukou k spolupráci prišli na Kavčie hory do Prahy v nedávnych dňoch aj riaditeľ televízneho štúdia Košice Marián Kleis so svojimi kolegami. To nám zavdalo príčinu na krátky rozhovor s ním.

Na úvod vari niekoľko špecifík východoslovenskej metropoly a s nimi spojených špecifík vo výstavbe programov košickej televízie...
- Košice sú svojou polohou predurčené k tomu, že môžu zo všetkých strán nadväzovať na blízkych susedov. Či už to je v Poľsku, na Ukrajine, v Maďarsku... Samotné Košice sú multikultúrne, žije tam veľa etník a práve aj košické televízne štúdio mapuje túto situáciu. Dôležitosť tohto fenoménu je zrejmá aj z faktu, že Hlavná redakcia národnostného vysielania STV sídli v Košiciach (iba maďarské vysielanie má svoju hlavnú redakciu v Bratislave). Vyrábame národnostné magazíny s pravidelnými vysielacími časmi pre deväť národností. Máme napríklad magazín, ktorý vyrábame spolu s krajinami Visegrádskej štvorky. Osem regionálnych štúdií: Brno, Ostrava, Krakov, Rzesow, Miskolc, Segedín, Banská Bystrica a Košice raz do mesiaca vytvárajú spolu kultúrny magazín.

Je nejaká téma, ktorej sa v poslednom čase venujete ťažiskovo?
- Téma, ktorej sa venujeme v poslednom čase veľmi výdatne, je integrácia Európy. Už dva roky vyrábame v Košiciach reláciu NAČO NATO - osvetľujeme divákom, čo môže priniesť naša účasť v takom zoskupení. Máme myslím aj úspech - za tie dva roky sa podľa prieskumov posunul príklon ľudí k vstupu do NATO o desať percent. Nehovorím, že je to len vďaka tejto relácii, ale iste k tomu tiež prispela.

Koľko stálych zamestnancov má košická televízia a s kým všetkým spolupracuje externe?
- Máme 240 kmeňových zamestnancov - to už je po určitej redukcii z minulých rokov. S údajom o počte externých spolupracovníkov je to relatívne, lebo určité profesie sa dostávajú do externého prostredia tým, že si ich najímame z interných. V hranej tvorbe spolupracujeme so špičkovými tvorcami z celého Slovenska.

Môžeme vedieť, čo bolo cieľom vašej terajšej návštevy v ČST Praha, čo ste si predsavzali a na čom ste sa ujednotili?
- S moravskými televíznymi štúdiami spolupracujeme bežne, napríklad s Brnom na koprodukcii relácie Banánové rybičky, vyrobili sme spolu dokumenty "Dukla - krev a mýtus". Podobne s Ostravou sme vyrobili hudobnú reláciu "Hudba Zakarpatia" a seriál "Dejiny samizdatu" - tam sme dodali dva diely. U nás sa vysielal celý seriál a má pomerne veľký ohlas. Do Prahy sme prišli s ponukou spolupráce na dokumente o Martinovi Kukučínovi, respektíve spolu aj s Chorvátmi chceme sfilmovať jeho román "Dom v stráni". Keďže Kukučín študoval v Prahe, jedna časť jeho životopisu je s Prahou zviazaná. Chceli by sme iniciovať slovensko-českú Hitparádu, lebo populárna hudba prerastá navzájom. Je niekoľko slovenských kapiel, ktoré mávajú v Čechách naplnené koncerty, napríklad Jana Kirschner, skupiny No Name, Elán a iné. S generálnym riaditeľom Jiřím Balvínom sme sa rozprávali aj o nejakých súťažných reláciách. Ochotu k spolupráci sme našli, teraz to musíme dostať do roviny, kde sa stretnú tvorivé skupiny.

Neuvažujete aj o spoločnej hitparáde pre starších divákov? Myslím, že mnohé pesničky z minula rezonujú na oboch stranách...
- Áno, teraz ste mi vlastne dali tip. Do Košíc chodia pravidelne spievať českí speváci ako Jitka Zelenková, Milan Drobný, Karel Hála... Myslím, že by bolo veľmi dobre možné robiť aj Hitparády zo starších čias.

JARMILA WANKEOVÁ


Zpět na obsah