SLOVENSKÉ DOTYKY
 

ZASA RAZ O PENIAZOCH ALEBO MONEY THRILLER

Podpora národnostných menšín

Hovoriť či nedajbože písať o peniazoch je vždy tak trochu spoločensky ošemetné, pokiaľ len nejde o makroekonomické čísla dostatočne vzdialené od reality. Hovoriť o financiách vlastných, to už vôbec nie je príliš salonfähig, ako sa pekne po česky stále hovorí v najnoblesnejších pražských kruhoch. Keď už teda nejaký autor tieto zábrany prekoná, ide zväčša o situáciu veľmi vážnu. Taká na prelome rokov 2005 a 2006 v oblasti finančnej podpory národnostných menšín v Českej republike rozhodne nastala...

Podpora národnostných menšín sa v Českej republike uskutočňuje prostredníctvom dvoch grantových programov ministerstva kultúry ("na podporu rozšiřování a příjímání informací v jazycích národnostních menšin", teda mediálneho, a "na podporu kulturních aktivit příslušníků národnostních menšin", teda kultúrneho) a programu ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy "na podporu vzdělávání v jazycích národnostních menšin a multikulturní výchovy". V prípade rómskej menšiny existujú ešte špecifické programy, a to na vymenovaných ministerstvách, aj na ministerstve práce a sociálnych vecí. Špecifické programy sa venujú integrácii cudzincov, čo je zasa trochu iný problém.

V prípade klasických programov pre národnostné menšiny sa problém prehlbuje. Kým program ministerstva školstva nebýva plne vyčerpaný (hoci by sa dalo diskutovať o tom, či je v tom prípade úplne dobre nastavený), grantové okruhy na ministerstve kultúry sú dlhodobo hlboko podfinancované. Už päť rokov neboli navýšené a zostávajú na úrovni 30 (mediálny), respektíve približne 8 miliónov Kč (kultúrny program). A to napriek celému radu faktorov. Niektoré z nich, ako je postupujúca inflácia, sú samozrejmé. Iné, napríklad zvýšenie dane z pridanej hodnoty na viaceré služby, týkajúce sa médií i umeleckých produkcií, sú pomerne špecifické. K takým patrí aj vari najdôležitejšia príčina napätosti rozpočtov - pribúda menšín, ktoré sa emancipujú, aj ich projektov. V čase európskej integrácie, globalizácie a zvyšujúcej sa migrácie možno očakávať jedine posilňovanie tohto procesu. A niektoré dôvody nedostatku financií sú dané nastavením parametrov - ministerstvo pred niekoľkými rokmi rozšírilo zameranie programu aj na elektronické médiá, finančné prostriedky však nepridalo.

Rada vlády pre národnostné menšiny, jej výbor pre dotačnú politiku, príslušné poradné grémiá ministerstva kultúry i odbory ministerstva, do pôsobnosti ktorých programy patria, každoročne navrhujú navýšenie príslušných záväzných ukazovateľov, teda objemu prostriedkov na 40 (mediálny) a 11 miliónov Kč (kultúrny program). Do konečného vládneho návrhu rozpočtu sa to však nedarí premietnuť. Pochopiteľne, súvisí to aj s celkovým podfinancovaním rezortu kultúry, ktorý nie je ani na polceste k vytúženému jednému percentu, čo by zodpovedalo vládnemu vyhláseniu i pomerom obvyklým vo vyspelých krajinách. A tak ani pri príprave rozpočtu na rok 2006 nepomohla ani korešpondencia predsedu Rady vlády pre národnostné menšiny, vicepremiéra Pavla Němca a autora tohto článku s ministrami kultúry Pavlom Dostálom a Vítězslavom Jandákom.

Už pri príprave rozpočtu na rok 2005 oslovili predstavitelia národnostných menšín priamo poslancov a pokúsili sa o navýšenie okruhov v parlamente. Dosiahli schválenie svojho návrhu v kultúrnom výbore, v ďalšom priebehu prerokúvania štátneho rozpočtu sa však stal návrh obeťou bojov o omnoho vyššie transfery. Pri príprave rozpočtu na rok 2006 predstavitelia minorít svoju aktivitu výrazne zvýšili, uskutočnili sa opakované rokovania so zástupcami všetkých poslaneckých klubov. Napokon je paradoxné, ak reálna úroveň podpory týchto aktivít klesá v čase, keď sa ratifikuje Európska charta regionálnych či menšinových jazykov, zmysel ktorej je bezpochyby opačný.

Kultúrny výbor návrh na navýšenie oboch okruhov schválil - v prípade mediálneho programu samostatne, na návrh Jaromíra Talířa z KDU-ČSL a v prípade kultúrneho programu ako súčasť komplexného návrhu Taťány Fischerovej z US-DEU. Podporu naprieč politickým spektrom podčiarkla explicitná podpora poslancov Evy Novákovej z ČSSD a Petra Bratského z ODS. Rozpočtový výbor však následne príslušné navýšenie neschválil. Oba návrhy zazneli teda znovu v druhom čítaní ako poslanecké - v prípade kultúrnych aktivít ho zopakovala Taťána Fischerová, a to v dvoch variantoch, v prípade médií si návrh osvojil poslanec Zbyněk Novotný z ODS. Taťána Fischerová uspela aspoň s nižším variantom. Hoci podľa predbežných rokovaní sa mal s rezervou nájsť dostatočný počet hlasov aj pre návrh Zbyňka Novotného, z nie úplne pochopiteľných dôvodov zaň napokon zdvihlo ruku len 70 poslancov, pričom potrebné kvórum bolo 99.

Tento neúspech sa čokoro rozmenil na drobné a podľa predbežných výsledkov hrozili najväčšie problémy práve slovenským médiám. Napokon, a to aj zásluhou podpory mnohých kompetentných, sa podarilo odvrátiť masívne škrty a časopisy vrátane Slovenských dotykov sa dostali na úroveň blízku tej, ktorá bola v prvom kole schválená na rok 2005. I tak to však znamená isté škrty a podstatne nižšiu podporu, než bola v roku 2003 pred prvou vlnou krátenia. No a najviac na nedostatok financií doplatilo Slovenské internetové rádio Český a slovenský svet, ktoré práve s podporou ministerstva kultúry v decembri začalo vysielať. Ťažko považovať za systémové, že po mesiaci podpora vyschla a vysielanie sa muselo prerušiť. Zostáva len dúfať, že sa podarí grantový okruh posilniť z rezervy rezortu či vlády a rádio znovu oživiť. Bohužiaľ, po prvom kole rozdeľovania grantov na kultúrne aktivity príslušníkov národnostných menšín treba konštatovať, že po prerozdelení na ministerstve sa napriek rôznym vyjadreniam žiadna časť z prostriedkov získaných návrhom Taťány Fischerovej do tohto programu nepremietla. Dúfajme, že sa to ešte stane. A že budúci rok už konečne bude štátny rozpočet reflektovať tento prehlbujúci sa problém, ako napokon sľubujú viaceré volebné programy...

VLADIMÍR SKALSKÝ


Zpět na obsah